Predposledná first-party hra Nintenda na Switch (aj vylepšená Switch 2 verzia existuje) prináša to, čo majstrom z Kyota išlo dobre už pred dvomi dekádami. Využiť postavičky Mii v životnej simulácii, ktorá by imponovala casual publiku, novým hráčom a sčasti aj veteránom, ktorí si chcú piplať ostrov. Na takú hru sa však inak pozerá pri vydaní - a vo veľkej miere odlišne po štyroch mesiacoch hrania, keď sa tu a tam stále snažíte piplať postavičky a ich životy. Zároveň sledujete, či sa hra už opakuje...

Teoreticky sa to môže javiť ako iná variácia na Animal Crossing, ale Tomodachi Life funguje inak - a nie iba tým, že tu nebudete často chytať motýle či vykopávať fosílie. Zaľudnenie lokality a vytvorenie fungujúceho ekosystému však je hlavnou úlohou hry, to bez pochýb.

Začínate s názvom ostrova (môj sa volá Big Bada Island) a už si idete tvoriť prvého obyvateľa. Objaví sa robustný editor a vy mu môžete 15 minút upravovať obočie, farbu pleti, vrásky či iné detaily. Potom sa dostane na miesto, začne si žiť v domčeku a zistí, že je tu celkom nuda. Ale to nevadííí, lebo už idete tvoriť druhú postavu (zas detailný editor), tá bude žiť vo vedľajšom domčeku a nebude trvať dlho, kým príde otázka, kedy sa prídu navštíviť.

A tak sa stretnú pri fontáne, vy zvolíte tému konverzácie (buď niečo vyberiete alebo manuálne naťukáte v editore, o čom sa majú baviť - moji začali pri športe) a budete dúfať, že si padnú do oka. Ak nie, nič sa nestane, prídu aj ďalšie postavy. Ale ak áno, môžete hneď začať sledovať ako vníma jedna postava tú druhú - tento element sa mi páči, najmä keď nie vždy sú obe postavy na rovnakej úrovni nazerania na seba. Jednému sa moja Gitka celkom páčila, ale ona veľa náklonnosti k nemu neprejavila... Možno to bola iba zlá voľba na začiatku, lebo po pár dňoch sa jej Pete celkom pozdával a užili si aj západ slnka.

Tomodachi Life je zaujímavý najmä v prvých fázach, keď začínate všetko kreovať, riešiť. Vytvoríte tretiu Mii postavu a hra vám už signalizuje, že to je dobré a sprístupní vám obchod. A tak využijete jeho ponuku (lebo nejaká postava si z neho čosi pýta, je ukrutne hladná), a získate možnosť vytvoriť si štvrtú postavu. Opäť splníte nejakú túžbu, keď ich už máte toľko a príde nová požiadavka hodna dámy: chcela by prerobiť svoj dom, aby videla svet originálne či úplne inak -  ale taká nová izba do jej plánu zapadá, poteší sa, len na ňu treba zarobiť. A po čase máte pocit, že je málo peniažkov všeobecne v hre.

To prepojenie herných systémov vám preniká pod kožu a ak hráte denne, zvyknete si na istý systém. Po nalogovaní do hry sa pozriete, čo komu chýba - Kay potrebuje vyžitie, Gitka interakcie, Pete byť zase sám, Paulie má rád darčeky, ale nemenej sa poteší aj curry. Paralelne sledujete ich level, úroveň hladu, dekorujete im domy a staráte sa aj o ich vzťahy. Lebo nejde iba o naplnenie vlastných túžob, ale aj tých sociálnych. Na prvý pohľad netušíte, čo kto potrebuje, ale vždy si môžete pozrieť, ako sa určitá dvojica medzi sebou vníma - a môže to byť aj rozdielne: jeden už prejavuje náklonnosť, druhý je radšej za kamarátstvo (no kde sme to naposledy takto videli...).

Páči sa mi ako je hra chytľavá v otváraní možnosti. To striedanie ďalšej postavy s novým obchodom či budovou plynule otvára vaše šance na uspokojenie potrieb obyvateľov. A každá nová inštitúcia je opäť dobre prepracovaná: či ide o supermarket so všakovakými druhmi jedla - lebo každému chutí čosi iné a priebežne sa mu tvorí zoznam top jedál. Alebo systém darčekov - pri postupe o level vyššie môžete Mii postavičke čosi darovať. A čo dekorácia izieb a domov? Po vzore iných titulov je to celá veda, tu sa dá na šupu zmeniť celá izba, ale stojí to desiatky peniažkov (aj cez 100) alebo postupne budete hľadať nové predmety, čo by dokázali potešiť rezidenta, keď to bude chcieť.

Podľa farebných ikoniek sledujete, či potrebujú jedlo, šaty, vzťahové rady alebo nového kamaráta. Plnia minihry, zbierajú levely šťastia a vy zas dozeráte na ich uletené sny. Máte k dispozícii bohatý editor. Vyrábate jedlo, oblečenie, dekorácie, obklady či drobné darčeky pre svojich zverencov. Niekedy sa sami zapájate a vpisujete názvy: tém, o ktorých sa majú baviť alebo kam ich nasmerovať.

Do toho sa montujú aj spomínané vzťahy. Hra dbá na bezpečnostné poistky - dospelí a deti sa do seba nezamilujú a rodina má romantiku blokovanú. Veľa si nastavíte už pri tvorbe postavy: má s niekým isté puto alebo vzťah? Je niekto príbuzný či s iným spätý? Sem s tým! Lebo keď sa začnú priateľstvá, lásky či iné prejavy vrúcnosti, prejdete už do takých detailov, že ako sa majú postavy oslovovať, pritom mená či prezývky viete upravovať za pochodu.

Čím viac Mii na ostrove máte, tým je živší. Zapojte svoju fantáziu, hra sa vás bude stále na niečo pýtať. Limit na počet Mii je 70 a u každého hráča je fascinujúce sledovať ako si komunitu buduje. Lebo pri vytvorení každej postavičke idete aj do dátumu narodenia a pod. Takže niektorí možno neodolajú túžbe pretvoriť do hry svoju rodinu. Alebo triedu zo základnej, strednej či vysokej školy. A čo taká príležitosť zobrať do Tomodachi pracovný kolektív, tam je inšpirácií až-až. Iní popustia uzdu fantázie a pretvoria si komiksových či herných favoritov a uložia ich na jeden ostrov.

Môj prístup bol dlho skôr fantastický, no po čase (a asi pri šiestej návšteve editora, kde tvoríte charakter osoby) som neváhal a začal vkladať reálne osoby, resp. ich Mii podobizeň. Veľa vecí to fakt uľahčí. Ak nebudete vedieť kto sa ešte do hry hodí, mrknite svoj telefónny zoznam. A najmä ak chcete ísť na 70 postavičiek, chcete sa medzi nimi jasnejšie orientovať.

Pokiaľ ide o peniaze, ktoré potrebujete na všetko (jedlo, dekorácie, predmety), dajú sa získať práve starostlivosťou o obyvateľov. Keď im splníte želanie, cinkne to. Prípadne raz za deň vylovíte drobáky z fontány šťastia. Pokiaľ sú šťastní, môžete skúmať ich sny a plány. Ak si dáte pauzu, postavičkám síce budete chýbať a vyhladnú, no hra vás za absenciu nijako nepotrestá.

Dôležitejšie sú však levely šťastia - keď postavičky napredujú, darí sa celému ostrovu a to otvára nové cesty na jeho zveľaďovanie. Budete tu budovať pouličné osvetlenia, aby sa Mii nebáli, vytvárať pekné štvrte, posielať ich na výlety a ďalšími spôsobmi im spríjemňovať čas. V zásade platí, že čím viac Mii máte, tým väčšie možnosti interakcie ponúknu. Teoreticky to znie super, ale aj prakticky Mii č.1 a Mii č. 39 môžu okolo seba celé dni chodiť, až kým ich dostanete na jedno miesto a možno budú mať zábavnú chvíľku alebo si padnú do oka.

Na jednej strane je úžasné vidieť situácie, ktoré hra vymýšľa a motivuje vás, aby ste postavičky spájali. Zároveň od vás očakáva vlastný vklad: poradie, v ktorom odblokujete predmety, témy na konverzáciu či iné chuťovky si určujete sami. Celá vlastná fantázia vlastne vytvára úplne odlišné originálne ostrovy.

Fakt je, že po určitom čase sa hra zacyklí. Možno to bude trvať 30-40 hodín u niekoho a dva mesiace u iného hráča. Tomodachi Life nemá klasický koniec - kým sú Mii spokojní, hráte ďalej. Plnia minihry, zbierajú levely šťastia a vy zas dozeráte na ich uletené sny či plány. No náplň je opakovaná a najmä pár aktivít vám môže po čase liezť na nervy - keď budete po dvadsiaty raz pukať hamburgery v mysli alebo rušiť nejaký sen, už to taká švanda nie je.

Tomodachi Life je svojská simulácia života s typickým nintendovským humorom i pravidlami. Stojí na uletených scenároch, Mii avataroch a syntetickom hlase, ktorý predčítava mraky textu. Je to titul ako stvorený pre deti, čo už vedia trochu po anglicky, lebo naplno ocenia hravý vizuál aj široké možnosti tvorby. Alebo pre tých, čo sa chcú hrať a piplať dlhé hodiny. Hoci prvotná fascinácia časom opadne, hra ponúka skvelú porciu absurdnej zábavy na každý deň.