Aj štúdio Supermassive si prechádza ťažkým obdobím. Nezáleží na tom, aké úspechy máte za sebou, aktuálne vám situácia nemusí priať. Ako sa to prejavuje? Stále robí na niekoľkých projektoch, ale muselo pristúpiť k prepúšťaniam a trochu pozmeniť aj filozofiu vydávania. Antológia The Dark Pictures mala byť výkladnou štúdiou, no aktuálne ide tento názov trochu do úzadia. Preto ho nenájdete ako súčasť názvu pripravovanej hororovej adventúry Directive 8020. 

Mal som možnosť vyskúšať si demo hry a tiež hodiť reč s vývojármi o filozofii za hrou, čo ich inšpirovalo, čo môžeme očakávať a kam sa vlastne vytratil názov The Dark Pictures. Neberte to tak, že by Directive nebola súčasťou série. Je, jeden z vývojárov mi to prízvukoval, takže tu nájdete príbehové prepojenia a asi aj tušíte, cez ktorú postavu to bude. Ale okrem toho nechcú miasť hráčov, aby si mysleli, že musia hrať predchádzajúce, aby im neušiel dej. 

Takže nebojte sa, v Directive 8020 dostanete všetko to, čo od hororovej adventúry od Supermassive očakávate - možnosť ovplyvňovať osudy postáv, vetvený dej a aj zvrat v rámci obľúbených hororových trópov. A na toto som sa opakovane pýtal, lebo zbožňujem, ako Supermassive pracujú s hororovými klišé. Zoberú tínedžerský slasher a spravia z neho niečo iné (Until Dawn), prípadne z príbehu o kliatbe a múmiách vznikne nečakané sci-fi (House of Ashes) a podobne. To isté máme očakávať tu. 

Directive 8020 sa odohráva v budúcnosti, kedy Zem zomiera a ľudstvu dochádza čas. Iskierkou nádeje je Tau Ceti f, celých 12 svetelných rokov od domova. Čo sa však na pohľad zdá ako šanca na život sa zmení na boj o život. Hra sa tak hrá s pradávnou myšlienkou o tom, ako ľudstvo premýšľa nad tým, či je osamotené vo vesmíre, až kým nestretne iný inteligentný život, kedy si ľudia prajú, aby boli sami vo vesmíre. Takže už zhruba tušíte, čo vás tu čaká. 

Posádka kolonizačnej lode Cassiopeia sa snaží zistiť, čo sa vlastne stalo, keď sa v trupe lode objavila obrovská diera. A práve to je pasáž, ktorú sme si mohli vyskúšať v deme a vy časť z nej vidíte vo videu nižšie. Možno meteorit? Vy ale viete, že to bolo niečo iné. Náznakom môže byť aj podivný sliz, ktorý sa zrazu začne pohybovať. Asi netreba dlho hádať, aby ste prišli na to, že vývojárov inšpirovala hlavne kultová Vec od Johna Carpentera a Aliens od Jamesa Camerona. 

A ak mám byť úprimný, Vec z toho srší na sto honov. Akurát je to celé umiestnené vo vesmíre. A to, že sa tvorcovia inšpirujú takouto hororovou klasikou, nie je vôbec na škodu. Čo je viac desivé ako nepriateľ, ktorý môže vyzerať ako ktokoľvek? A behom okamihu vás utlčie na smrť niečo s tvárou priateľa, s ktorým ste pred pár chvíľami rozoberali rodinnú situáciu. Teším sa, aký bude ten nečakaný zvrat v tomto prípade. Má tu byť! 

Je jasné, že aj táto hra prinesie viacero postáv, ktorých osudy budete svojim hraním ovplyvňovať. Vieme, že hlavnú postavu kopilotky lode Cassiopeia stvárni herečka Lashana Lynch (bondovka No Time to Die), ale v mojom videu vidíte, že hrám za niekoho iného. O tom tieto hry sú, ovládate rôzne postavy, robíte rozhodnutia a tie ovplyvňujú to, kto to nakoniec prežije a kto zomrie (často krutou a krvavou smrťou). Ale naozaj to tak musí byť? 

Vetvenie deja bolo vždy jedným z kľúčových mechanizmov v hrách od Supermassive a ani tu to nebude inak. Directive 8020 však prichádza s novinkou, kedy vám nielenže ukazuje kľúčové príbehové uzly, ale zároveň vám aj dáva pretočiť dej späť, prežiť tieto okamihy znova a pokúsiť sa dosiahnuť iný výsledok. Aby vám napríklad aktuálna postava neotrčila kopytá. Niekedy sú to naozaj veľké zmeny, ktoré musíte spraviť, inokedy nenápadné drobnosti, ktoré ovplyvnia to, že sa nakoniec situácia vyvinie nie práve želaným smerom. 

Podobne to šlo aj v predchádzajúcich hrách, nahrali ste si predchádzajúci checkpoint a podobne. Ale tu je to priamo súčasť herných mechanizmov, do ktorej viete nazrieť, pozrieť si celkovú spleť (avšak bez detailov) a následne sa rozhodnúť. Navyše nikdy neviete, či to, že niekoho teraz zachránite, nebude znamenať oveľa väčšiu skazu niekedy neskôr. Vidíte len vetvenie v rámci aktuálnej kapitoly, ktorá nemusí mapovať aj ďalšie osudy. 

Hrateľnosť je tiež zmenená, aby ste mali v rukách väčšiu kontrolu. Stealth funguje priamo - ovládate postavu a ak sa ukážete nepriateľovi, pôjde vám po krku. QTE nechýbajú, ale v takýchto situáciách máte priamu kontrolu a nie je to o tom, či dokážete dostatočne rýchlo stlačiť tlačidlo, ktoré vám hra ukáže na obrazovke. Podobne to môžeme očakávať aj od akcie a podobne, keď už hra obsahuje tradičnú perspektívu a aj ovládanie z tretej osoby. 

Musím sa priznať, že som čakal trochu lepšie vizuálne spracovanie, ale asi už technológie Supermassive trochu zostarli. Hra nevyzerá zle, to vôbec, ale už to nie je podobné, ako keď ste pri vydaní hrali napríklad Until Dawn. Herci sa na seba podobajú, prostredia vyzerajú dobre a efekty sú spracované kvalitne. Ale na zadok z toho nepadnete. No a keďže hra stavia na hereckých výkonoch, to so sebou prináša aj zodpovedajúci dabing, ktorý je veľmi dobrý. Ostatné bolo zatiaľ náročné posúdiť. 

Za seba musím povedať, že konečne Supermassive prešli do hororového subžánru, ktorý mám najradšej. A nielen to, čerpajú inšpiráciu z vecí, ktoré milujem. Ešte keby tu bolo niečo z Horizontu udalosti, krochkám blahom. Novinárske demo na Gamescome ma pekne navnadilo a už sa neviem dočkať, kedy zistím, ako sa autori pohrali s tradičnými sci-fi trópmi a čo z toho nakoniec bude. V tomto ohľade totiž Supermassive často fungujú rovnako kvalitne, ako napríklad Black Mirror. A aj keď ich hry možno nie sú vždy úplne top, pohrávanie sa so žánrovými konvenciami vždy stojí za to.