Je polovica 25 teho storočia, ste v Japonsku a ocitnete v koži Hira Miyamotu, učiteľa bojových umení. Vonku je počasie ako v Blade Runnerovi a na vaše dvere búcha tajomný cudzinec. Počas posledných minút pred smrťou vám stihne vysvetliť že ste potomkom jedného z historických rodov Japonska ktorí bojovali spolu s jeho rodom proti klanu Mishimov. Na pomoc v tomto boji jeden z vašich predkov vykoval neobyčajný meč, Daikatanu, ktorá síce pôvodne bola určená pre Mishimu, ale váš predok akosi zmenil názor a venoval ho pra pra dedkovi pána Ebiharu. Ten s jeho pomocou Mishimovcov vymazal a bojiska a váš predok potom meč ktorý sa mu zdal príliš silný zahodil do sopky. Bohužiaľ ani jedno ani druhé neurobil poriadne. Zopár Mishimovcov prežilo, a súčasný šef megatrustu Mishima Corp. Daikatanu našiel a použil na zmenenie reality. Jednou z hlavných aj keď nechcených vlastností prastarého meča je totiž schopnosť cestovať v čase.
V prvej epizóde máte vlastne za úlohu oslobodiť dcéru starého pána ktorého odpravili Mishimovi poskoci, a ktorá je uväznená priamo v jeho prísne stráženej pevnosti. To znamená nájsť si cestu dovnútra, prestrieľať sa cez desiatky stráží, cestou oslobodiť ďalšieho parťáka, bývalého šéfa Mishimovej ochranky , nájsť Mikiko a nakoniec aj samotnú Daikatanu. Keď sa však ocitnete zoči voči samotnému Mishimovi zistíte, že on má meč tiež, Daikatanu 2 ktorá sa tam ocitla vďaka akýmsi posunom v čase. A posun v čase čaká aj vás, Mishima totiž využije schopnosti Daikatany 2 a pošle vás až kdesi do starého Grécka. Tam musíte pozháňať dokopy celú svoju partiu, ale keď sa vám to konečne podarí tak vás ďalší časový skok dostane do Nórska okolo roku 550 a konečne finále sa bude odohrávať v roku 2030 v San Franciscu , kde sa to celé vlastne zmenou skutočnosti začalo.
To by sme mali story, takže najpr kritika. Grafický engine je prebratý z Quaka II, a len mierne modifikovaný, takže podľa toho aj vyzerá. Navyše má problémy z viacerými grafickými kartami, našťastie s mojou V3 si celkom rozumel. Ale často sa stretnete s chybami v textúrach, občas sa na nich objavia nesprávne farby a polygónov mohlo byť predsa len o hodne viac, Všetky postavy a objekty sú hranaté viac ako je zdravé, pritom hardwarovo je hra dosť ako náročná. Inteligencia niektorých nepriateľov je niekedy nízka, niekedy však prekvapivo zareagujú celkom rozumne. Inteligencia vašich parťákov je nízka všeobecne, naozaj sú obidvaja dobrí len na to aby sa občas postavili na nejaký kameň ktorý vám otvorí nasledujúce dvere. Ináč ich treba vodiť za ručičku a radšej niekde za chrbtom. Do boja sa totiž hrnú celkom ochotne, ale nakoniec to dopadne tak že strieľajú otrávené guľky všade okolo potvory ktorú sa práve snažíte zabiť mečom, a jed samozrejme účinkuje aj na vás. Asi najlepšie je ich niekde zaparkovať a potom sa pre nich vrátiť.
Zaujímavé použitie RPG prvkov vylepšovania vlastnej postavy, dokonca aj Daikatana sa používaním hodne vylepšuje aj ked´ by sa to nemuselo prejavovať modrým plameňom ktorý sa na nej objavil po dosiahnutí štvrtého levelu a ktorý hodne zavadzia vo výhľade. Chvíľami som si pripadal ako archanjel Gabriel.
Design úrovní je vcelku podarený, často je treba dosť komplikovane hľadať cestu, a nájsť ju aj pre vašich parťákov ktorí sa väčšinou odmietajú pretláčať cez úzke ventilačné šachty a podobné cestičky. Našťasti behanie po rebríku a otváranie dverí zvládnu. Hlavne v druhej epizóde ktorá sa odohráva v Grécku sú jednotlivé úrovne často prepojené viacerými cestami. Zákysy nie sú nejako zvlášť komplikované, ale občas treba presnoriť celú úroveň podrobnejšie aby ste prišli na vec ktorú treba potiahnuť aby sa otvorili vráta do ďalšej úrovne. Treba povedať, že ide vlastne o štyri hry v jednom balení, každá historická epizóda má totiž vlastne zbrane, nepriateľov aj design prostredia a textúry. Zbrane sú dosť nebezpečné, treba si trošku zvykať na ich používanie pretože pri bezhlavej streľbe okolo seba často ublížite viac sebe ako nepriateľom. Vo väčšine priestorov sa skôr oplatí kradnúť sa opatrne popri stenách a stráže odpravovať pekne po jednom a v tichosti. K takejto atmosfére prispieva aj nemožnosť ukladania hry hocikedy. Možnosť savu je totiž viazaná na nájdenie červeného diamantu, s jeho pomocou si môžet uložiť hru, ale diamantov sa v úrovniach nachádza dosť málo, a často na dobre skrytých miestach, takže si treba poriadne rozmyslieť kde si uložíte pozíciu. Jedna epizóda má okolo 6 častí, ktoré sa ešte skladajú z viacerých úrovní a Grizzly po týždni usilovného hranie je niekde na konci druhej epizódy takže máte pred sebou niekoľko desiatok hodín hrania.
Na záver už len toľko, Daikatana sa určite dočká hodne kritiky, hlavne kvôli zastaralému enginu, chybám v hre a inteligencii vašich parťákov. Ale už od System Shocku 2 sa mi nestalo aby som pri nejakej hre strávil 6 hodín bez prestávky. To je tým príbehom, jednoducho chcete vedieť, čo bude ďalej. A tak, ať si kdo chce co chce říká, pre mňa je dôležité aby som sa pri hre dobre bavil čo sa mi s Daikatanou podarilo a basta.
Saver: ešte k multiplayeru, hra možno nieje až taká super ako sa mohlo očakávať ale multiplayer je podľa mňa oveľa lepší ako v Unreal Trournamenete a možno aj v Quakem, super ho robia hlavne rôznetypy zbraní, ktoré mi pripomínaju strarého duke nukeho, nástražné míny majú určite niečo do seba :) módy sú v hre klasické DeathMatch, CFT, Cooperative, a nový je DeathTag čo je niečo ako CTF len kradnete bombu a musíte ju doniesť na určité miesto skôr ako vybuchne. Čo sa týka máp, páči sa mi že sú dosť pestro spravené, každá mapa je iná ak už nie z inej doby aspoň z iného prostredia.