Aj snaha sa cení. Určite veľmi dobre poznáme všetci túto vetu. Z jednej i druhej strany, zo strany konštatujúceho i smutne hľadiaceho. Použiť ju pri Confrontation je však dvojsečná zbraň. Snahu vývojárskeho tímu Cyanide Studios cítiť na sto honov, no jedna vec je výsledná kvalita a zážitok a druhá, o čo sa snažili tvorcovia hry.

Ich portfólio chudobné na tituly rozhodne nie je, no málokto môže prehlásiť, že má hrdo na poličke s hrami vystavené akčné RPG Loki, niektorý z ročníkov Pro Cycling Manager alebo Blood Bowl. Z nevýrazného portfólia sa na výslnie nepodarilo prebojovať ani akčne ladenej stratégii s RPG prvkami Confrontation. Hrateľnosť podobná Dawn of War II má v sebe množstvo trhlín, ktoré sa prejavujú okamžite a ich jedinou výhodou je, že príjemne uspávajú a flegmatikov zdravo nasrdia.

Confrontation vychádza zo stolnej hry Rackham, poznať ju však nemusíte. Fantasy prostredie nie je síce úplne tuctové a príbeh by mohol ukázať aj viac, než tradičnú cestu skazy sveta Aarklash a hrdinských záchrancov bojujúcich proti zlu. V našom konkrétnom prípade to znamená, že dostanete pod svoje prsty zástupcov rodu Griffinov, snažiacich sa odvrátiť Ragnarok.

Rozprávanie zápletky medzi jednotlivými úrovňami alebo aj počas nich prebieha výhradne textovou formou. Plusom pre tuzemských hráčov je lokalizácia do českého jazyka, dabing ostal anglický a monotónny hlas rozprávača robí - spoločne so síce pútavým, avšak zbytočne rozsiahlym textovým sprievodom - príbeh nezaujímavým. Nudnému odklikávaniu dlhých textov sa ubráni málokto. Nemusíme hneď pozerať na dokonalé CGI animácie, avšak prezentácia zápletky je biedna a nepritiahne.

Po spustení hry vás okamžite prekvapí grafické spracovanie a začnete odhaľovať svoje slabiny. Kamera je len vo vašich rukách a pohľadom môžete voľne otáčať, čo ale znamená aj to, že prehliadnuť niektoré dôležité objekty (páky otvárajúce dvere) nie je žiadnym veľkým problémom. Prostredie – hoci sa v rámci kapitol mení – je neuveriteľne fádne, nezáživné a lineárne. Ak sa náhodou aj vyskytnú lokality, ktoré potešia náročné oko hráča, je to oproti dnešnej konkurencii stále priemer.

Zarazí vás nízka úroveň textúr objektov, takmer neexistujúce grafické efekty, ktoré by svet oživovali, chudobnú paletu farieb nespomínajúc. Úzke koridory vytvárajúce bludisko sa tvorcovia snažili zamaskovať, no výsledok bije do očí. Je úplne jedno, či sa promenádujete v interiéroch podzemných laboratórií alebo pochodujete vo vonkajších prostrediach. Prívlastok stratégia si teda Confrontation za slobodu pohybu a taktické manévre nezaslúži. A práve v tomto momente sa začnú vynárať problémy a vaše nadšenie z fantasy klonu Dawn of War II padne tak hlboko ako úspešnosť útočnej aktivity našich hokejistov.

Musíme pochváliť snahu implementovať do hry taktický prvok pauzy. Tresknete do medzerníku a hra sa zastaví, máte čas na rozdanie príkazov. To je fajn, spokojne pradieme. A potom zistíme, že naši panáci si robia v podstate, čo len chcú a na príkazy reagujú oneskorene, ak vôbec. V hre to má obrovský dopad na hrateľnosť a následne dopadajú na zem i súčiastky s rozbitej myšky, ktorú ste v amoku hodili o najbližšiu stenu. Tí majetnejší prerazia rukou monitor a navštívia najbližšiu nemocnicu, aby im zaplátali ruku.

Vlastná iniciatíva jednotiek kazí akúkoľvek stratégiu a všetko sa zvrháva len na označenie nepriateľa, na ktorého možno aj tí vaši pašáci zaútočia, voľba špeciálnych schopností a modlenie sa, aby sa nejako nezasekli (pokojne sami o seba), nezačali behať kol dokola alebo reagovali na vaše príkazy. Vaše jednotky po dosiahnutí nulového zdravia upadnú do agónie a musíte ich za určitý čas oživiť. Pokojne i počas boja a praktizovať to budete pomerne často. Teda ak panák vykoná to, čo mu prikazujete.

Úsmevných príhod budete mať za dva fúriky. Tak napríklad má zomierajúca jednotka na mále, no napokon porazíte aj posledného nepriateľa a vašim jediným preživším hrdinom sa rozhodnete resuscitovať ostatných. Ale nie, on si behá okolo, zasekáva sa o polomŕtve telá, vyplakáva, že osoba na liečenie je mimo jeho dosah, hoci si veselo poskakuje po ruke zomierajúceho. Alebo nebodaj pôjdete úzkou chodbou a umelá inteligencia rozhodne, že správa formácia je nasledovná: vpredu najslabšie jednotky útočiace na diaľku, vzadu hromotĺk.

Všetko musíte riešiť sami, jednotky vodiť za ručičku. Platí to, samozrejme, aj pri voľbách špeciálnych schopností a často sa stane, že vaše príkazy i tak veselo ignorujú a nemlátia po hlave vami určeného protivníka, ale toho kto je bližšie. Navzájom si navyše zavadzajú a nefunguje uvoľnenie cesty kamarátovi. Výnimkou nie je ani rozbehnutie sa a náraz do steny, ktorá stojí v priamej ceste nášho bohatiera. Len ten komicky nespadne, nepošúcha si čelo, lež tvrdohlavo beží dopredu. Horšie je to pri súbojoch, ktoré následne nemáte plne pod kontrolou a spoliehate sa na šťastie a náhodu. Zábava? Klikať môžete aj v Minesweeper a tam aspoň máte istotu, že za námahu pri pohnutí prstom bude nasledovať akcia, ktorá kliknutie vyvoláva.

Hrateľnosť už po prvej misii povážlivo chradne. Sú tu taktické možnosti a ak chcete proti presile uspieť, je využívanie špeciálnych schopností jednotiek podmienkou, no keď sa ten chaos dá len málokedy zmysluplne ovládať a ovplyvňovať, nebaví vás to. Do koša sú vhodené aj RPG prvky. Získavate skúsenosti, všetky postavy levelujú a zlepšujú si základné vlastnosti (sila, odolnosť, vitalita, obratnosť, inteligencia) a samozrejme i spomínané špeciálne schopnosti (liečiace, ovládnutie protivníka, podpora, útočné). Vplyv upgradov je vidieť, no celkový zážitok z hrania to nedvíha, poteší výrazná rozmanitosť charakterov vďaka rozdielnym povolaniam a schopnostiam.

Rozsiahla príbehová kampaň vám vydrží na hodiny a hodiny, no väčšinu času budete urputne ukladať pozíciu, pretože netušíte, čo vás čaká za najbližším rohom. Ak musíte všetko plánovať do najmenších podrobností a aj tak netušíte, či všetko bude prevedené podľa vašich príkazov, nenavnadia vás taktické možnosti hry, ktoré vyplývajú práve z rozdielnych jednotiek. Drobnosti ako priehľadná mapa, takže v podstate vidíte presvitajúce prostredie alebo nutnosť klikať na ikony výberu a potvrdenia (žiadny dvojklik), sa spomínať ani neoplatí. Multiplayer je len na okrasu, po pol hodine čakania v lobby to stratilo zmysel.

Znovu teda môžeme konštatovať, že nápad to bol celkom dobrý, prevedenie priemerné, chyby bijú do očí a zadupávajú snahu prezentovať spojenie stratégie a RPG ako funkčný a zábavný celok. Jednoducho to nejde a každá minúta, ktorú sa musíte nútiť do ďalšieho hrania, je utrpením. Žiaľ, v tomto žánri akosi chýba konkurencia a Confrontation preto môže niekoho zlákať.