Počet hier, ktoré naštartovali samostatný žáner a ich názov sa používa ako referencia pre celú rodinu titulov, nie je veľký. Máme tu Doom a doomovky (wolfensteinovky), Civilizáciu, možno ešte „dune-dvojka-ovky"  a Xcomovky (UFOvky). Práve Xcomovky sú relatívne stabilnou kategóriou s malým množstvom inovácií a skôr sa rieši iba zasadenie do časovej osi – od druhej svetovej vojny, až po scifi prostredie - než nejaké zásadné zmeny v hrateľnosti. Zaujímavých twistov by sme našli ako bájneho šafránu, no nejaké výnimky sa nájdu.

Chains of Freedom takýto zaujímavý twist rozhodne prináša, i keď vo svojom jadre je to stále Xcomovka so všetkým, čo k tomu patrí. Časovo je zasadená do blízkej budúcnosti poznamenanej dopadom vesmírneho objektu, ktorý zamoril zem nebezpečným vírusom. Vy budete členom malého komanda, ktoré môže, za cenu nemalých obetí, zvrátiť priebeh nákazy. Brániť v tom vám nebudú iba infikovaní ľudia, vojaci znepriatelených frakcií, ale aj rôzne nie úplne pozemské stvorenia s nadprirodzenými schopnosťami.

Príbeh je hlavným motivačným prvkom a hnacím mechanizmom titulu. Pokiaľ ste boli pri klasických Xcom hrách zvyknutí, že máte centrálne HQ, z ktorých vyrážate na misie, pričom si vyberáte a zostavujete vlastné útočné komandá, vyvíjate nové zbrane, rozširujete bázu a sem-tam sa aj tak trochu nudíte pri 700-násobnom opakovaní rovnakého typu úlohy, tu je všetko inak. Hra „koridorovo” diktuje, kadiaľ sa vyberiete ďalej, staticky má na určitých miestach predpripravené súboje a vy plynulo prechádzate rôznymi prostrediami, lesmi, mestami, bázami, atď., až kým nevystrelíte posledný náboj.

Vaša jednotka teda nemá ani chvíľu pauzu, neexistuje základňa, ani len možnosť vymeniť zranených vojakov. Navyše, náboje sa míňajú sakramentsky rýchlo, a tak hra prináša v obmedzenom množstve aj prvky preskúmavania okolitého sveta (vtedy sa zmení z ťahovej na realtime), zbierania zásob a výroby predmetov. Vyrobíte radšej granát alebo náboje do útočných pušiek? Rozhodnutia sa možno zdajú spočiatku nepodstatné, avšak čím ďalej do nakazeného sveta sa dostanete a čím ťažších protivníkov budete stretávať, zbieranie a výroba sa stanú kritickou súčasťou hrateľnosti.

Akonáhle sa dostanete do vopred stanoveného bodu na mape, spustí sa súboj. Častokrát nedoliečení a nevyzbrojení žoldnieri sa musia vysporiadať s veľkým počtom pomerne originálnych nepriateľov - a tu už prichádza na rad duch klasických Xcomoviek. Boje prebiehajú v kolách, veľký význam hrajú akčné body, výšková prevaha, čiastočný alebo úplný úkryt, presnejšia streľba za zvýšený počet AP, taktické rozmýšľanie a v neposlednom rade šťastie.

Takéto plynulé striedanie „survival” a „combat” módov je málo videným prvkom a ako celok to pôsobí veľmi sviežo a až novátorsky. Viete, že za rohom vás čakajú zombíci, viete, že nemáte dosť munície ani lekárničiek a viete, že cesta späť neexistuje. Jednoducho to musíte nejako vymyslieť, dúfať v šťastie pri mierení, prezbrojiť jednotku inými zbraňami, do ktorých pasuje iná munícia, prípadne bojovať bejzbolkami či nožmi.

Nezabudlo sa ani na rozvoj postáv. Vyriešený je znova, v rámci tohto žánru, neopozerane. Každý vojak disponuje slotmi, do ktorých je možné umiestniť tzv. bioartefakty disponujúce rôznymi vlastnosťami (pozdravujeme STALKERa). Počet slotov pre postavy je možné navýšiť poctivým preskúmavaním sveta okolo vás, taktiež časom získavate lepšie artefakty a ich správnou kombináciou v slotoch je možné vytvoriť ultra efektívnych maníkov v boji na blízko alebo naopak vždy 100% úspešných snajperov. Niektoré artefakty majú unikátne aktívne schopnosti, iné sú síce supersilné v jednej oblasti, no zároveň vám ubližujú v inej.  Dokážete zdvihnúť počet akčných bodov, alebo zdravia, prípadne presnosť streľby. K tomu si navyše pripočítajte superschopnosti, ktoré nebudeme bližšie opisovať, aby sme neprezradili nič z príbehu.

Zatiaľ to všetko vyzerá dobre, ba priam až idylicky. Novátorská, príbehom ťahaná ťahová stratégia. Lenže tu sa náš opis nekončí a keď sme povedali „a",  musíme povedať aj „b". Hra je technicky na slušnej úrovni, nezaznamenali sme žiadne problémy, okrem toho, že máme pocit, že tvorcom vypršal čas na prípravu obsahu. V jednej z budov nájdete logický hlavolam, ktorý musíte vyriešiť pre posun deja ďalej. Viete, koľkokrát ešte nejaké puzzle budete riešiť? Iba tento jediný raz. V ďalšej misii dostanete do rúk mínomet. Zatipujte si, koľkokrát ho ešte za hru použijete. Áno, 0. Vedľajšie misie? Jedna - hľadanie ventilu na uzatvorenie spaľovne.

Prvú polku putovania budete nadšení z postupného odhaľovania príbehu, zoznamovania sa s postavami, budú pribúdať superschopnosti a zaujímavé zbrane a najmä vyššie spomenuté unikátne mechaniky. Lenže v istom momente hra jednoducho zabuchne dvere a nedovolí ani použitie už navrhnutých a naprogramovaných funkcionalít (napríklad mínomet). Možno by bolo dokonca lepšie, keby sme nevedeli a nevideli tieto súčasti na bojisku, lebo by sme ich následne nemuseli oplakávať. Zásadným problémom je tiež pomalosť nepriateľských krokov, resp. nemožnosť nastavenia ich rýchlosti. Neraz bojujete proti 10+ jednotkám a je utrpenie ich sledovať bez toho, aby ste mohli ťah zrýchliť alebo ideálne úplne preskočiť.

Fanúšikovia ťahových stratégií nemajú až takú širokú ponuku, aby im mohol Chains of Freedom ujsť z hľadáčika, rozumej wishlistu. O to viac, že sviežosť spracovania a prvá polovica hry naozaj stoja za to. Škoda tej druhej polky, a to najmä v kontexte toho, že autori nás poriadne navnadia a potom si vlastnú, vysoko nastavenú latku nedokážu udržať.