Keď sa dnes spomenie meno Jon Hare, mnohým hráčom to asi veľa nepovie, ale my, čo sme hltali herné časopisy v 90. rokoch, dobre vieme, že je skutočnou ikonou. Je to naozaj legendárny dizajnér, ktorý tvorí hry od polovice 80. rokov a za tú dobu toho už vytvoril naozaj dosť. Pre jeho tvorbu je typická rýchla a jednoduchá hrateľnosť, okamžitá prístupnosť a zábava. Z desiatok hier, ktoré má na konte, je najdôležitejšia séria Sensible Soccer, ktorá jednu dobu kraľovala po svete. Žiadna FIFA a ani nič podobné, toto bolo synonymom videoherného futbalu. A tie šmýkačky, to bola jedna radosť. Viac či menej to bolo z veľkej časti založené na nich. Boli naozaj presne vypočítané, aby boli funkčné a zábavné.

Podarilo sa mi Jona vyspovedať v rámci rozhovoru a odvtedy vo mne jedna myšlienka rezonuje – moderné futbalové hry sa stali licenčnými simuláciami. Vytratila sa jednoduchá radosť. Jasne tým naráža na EA Sports FC (predtým FIFA), ktorá je v mnohých ohľadoch výborná a každý rok v nej s kamošmi necháme kopu času, ale čo ak sa chcem len rýchlo zabaviť? Čo ak chcem niečo ako kedysi Sensible Soccer? Pravdepodobne nie som sám, lebo práve pre takých hráčov vznikol Sociable Soccer, ktorý sa cez niekoľko verzií dostal nakoniec v podobe Sociable Soccer 25 aj na konzoly.

A čo teda s touto hrou dostanete? Presne to, o čom som písal. Žiadne omáčky, žiadne zdržiavanie, len rýchle naskočenie do zápasov, kde budete kĺzať ako o život (za čo budete následne odmenení kartami). Podobne ako kedysi, akurát v modernejšom technickom spracovaní. Môžete si ku hre sadnúť dvaja, rozdeliť si každý po jednom Joy-Cone a pohodlne si zahrať aj s niekým, kto to drží prvý raz v rukách. To je najväčšia sila tejto hry. Stačí to ale dnes? Podľa čísla hore už asi viete, že nie.

Keďže vás tu nič nezdržiava, po úvodných splash screenoch sa rýchlo ocitnete v základnej ponuke, kde máte na výber online a offline hranie. Trošku skromné, ale stačí to. Veď sa predsa za týmto rozcestníkom môže nachádzať celá plejáda režimov. Ale o no to tak úplne nie je a v oboch možnostiach je to veľmi skromné a v zásade aj skoro to isté. World a Friendlies režimy nájdete v oboch častiach a hovoria samé za seba. Priateľské zápasy sú ideálne na rýchle hranie s priateľmi. Len si vyberiete tím a idete na vec. Vo World si vyberáte z viac ako tisíc tímov a púšťate sa do líg, turnajov a podobne. Sú tu ako národné, tak aj ligové tímy.

Online časť k týmto dvom režimom pridáva režim kariéry, v ktorom si vyberiete svoj tím, postupne doňho prinášate nových hráčov, vylepšujete ich a postupujete súťažami vyššie. Ono je to vlastne trochu ako Ultimate team, tiež sú tu kartičky, na vylepšovanie hráčov míňate nazbierané mince, akurát to je bez predátorských praktík a míňania reálnych peňazí. Ale naozaj je to veľmi podobné UT zážitku aj v rámci postupovania cez divízie a nejaké tie pekné efekty, keď príde nová kartička, keď dostanete balík mincí a podobne. Je to príjemné hranie, bez tlaku, bez stresu.

Naozaj musím pochváliť obrovské množstvo tímov, líg (v Anglicku napríklad zoznam tímov siaha až po 5. ligu) a reprezentácií. Rozsah licencií je obrovský, ale nie sú úplné. Za hrou nestojí veľký tím a ani veľký vydavateľ, takže k licencovaniu pristupovali rozumne. Nenájdete tu veľa reálne pomenovaných tímov, ale sú tu tisíce a tisíce reálnych hráčov aj s portrétmi. Takže tu síce nenájdete Real Madrid, ale v bielych dresoch tímu Madrid Blancos hrajú Vinícius, Mbappé, Rodrygo, Bellingham a ďalšie hviezdy. Takto autori pristupujú k obrovskému množstvu tímov, no potom sú tu aj také, ktoré nemajú žiadnu licenciu a len tu sú, takže si za ne môžete zahrať. Tam patria napríklad Žilina, Slovan, Trnava či dokonca Podbrezová. Naše tímy tu ale nájdete bez ligy.

A kým teda v oblasti ponuky tímov je všetko v najlepšom poriadku, tak s tým obsahom to až také ružové nie je. Niekoľko hodín sa tieto režimy dajú hrať a budete sa pri nich baviť. Veľmi radi sa budete vracať k lokálnemu hraniu s priateľmi, lebo je to naozaj jednoduché, rýchle a má to isté nostalgické čaro. Ale chcelo by to viac režimov. Alebo väčšiu hĺbku pre tie, ktoré tu už sú. Dostanete sa do slučky hrania zápasov, postupu, vylepšenia tímu a takto dookola, až kým si neuvedomíte, že už vás to vlastne až tak nebaví.

Hra sa totiž neposúva, nevyvíja. Stále je to to isté dookola bez toho, aby ste mali dojem, že zažívate nejaké nové herné zážitky. Akurát sa teda čoraz viac zlepšujete, nachádzate si zaručené recepty na obchádzanie súperov aj strelenie gólov, takže už obranou prechádzate ako nôž maslom. A čo je najhoršie, po tých hodinách už začnete s prstom v nose porážať aj najťažšiu umelú inteligenciu a navyše so slabším tímom aj svetové hviezdy. Keď so Žilinou rozbijete veľkoklub, tam niekde nastane ten bod, že už hru dáte bokom.

Logickým krokom by ale bolo vykašľať sa na singleplayer obsah a pustiť sa do multiplayer. Veď sa to predsa volá SOCIABLE Soccer, takže sociálny aspekt tu musí hrať prvé husle. Ibaže by nie. Dlho som nad tým premýšľal a chvíľu som si dokonca myslel, že ja som ten hlúpy, keď tu nikde nevidíme online multiplayer. Veď tu je predsa Online časť hneď v úvodnom menu, je to Sociable Soccer, musí tu byť robustný online multiplayer. Ale nie je. Vraj zatiaľ. Na PC ho nájdete už teraz, takže je jasné, že ho hra podporuje, ale konzolové verzie (hru recenzujeme na Switchi) sú bez neho a je to obrovský nedostatok. Veď bez toho tu chýba to hlavné, to, čo vás tu má udržať na ďalšie desiatky, možno stovky hodín.

Z online časti sú tu vlastne len tímy ostatných hráčov v tej kariére, proti ktorým síce hráte, ale ovláda ich umelá inteligencia. Taktiež je tu veľmi elementárny systém interakcií, kedy dokážete súperovmu trénerovi jednoducho počas zápasu posielať emotikony či predpripravené hlášky a trošku sa takto hecovať, vysmievať a podobne. A ono by to aj pekne fungovalo, keby sa to dalo poslať nejakému živému protihráčovi, no posielať si takéto veci s umelou inteligenciou je zbytočné. Pritom ona, aby emulovala živých protihráčov, posiela takéto odkazy v obraze často. Takto to využijete akurát pri súbojoch s kamošmi na gauči, ale aj tým je zábavnejšie sa vysmievať rovno do tváre.

A to všetko je obrovská škoda, lebo samotná hrateľnosť vôbec nie je zlá. Naozaj od toho nedostanete nejakú simuláciu futbalu, ale arkádovku zo starej školy, ktorá sa jednoducho ovláda a stačí len pár tlačidiel, čo si takmer ihneď osvojí každý. Sklzy sú tu rovnako dôležité ako góly, akurát sa ich musíte naučiť využívať, v čom je tiež čaro hry. Pomáhajú rôznorodí rozhodcovia, na ktorých v hre narazíte a majú svoje osobnosti, ktoré spoznáte už na pohľad. Je to ako na dedinskom futbale, keď jeden odpustí všetko, iný zase všetko píska, ale vy už podľa toho viete, v ktorom zápase si čo môžete dovoliť. Stačí len pohľad na rozhodcu. Tento aspekt ma naozaj baví a hlavne pri súbojoch s inými hráčmi z toho pramení kopa zábavy.

Rovnako je jednoduché aj audiovizuálne spracovanie. Hráči sa na svoje skutočné predlohy až tak nepodobajú, čo ale nie je problém, keďže na nich zväčša nazeráte z pekného nadhľadu. Ale animácie sú fajn, futbalové momenty naozaj variabilné a góly od lacných po naozaj krásne. Presne ako vo futbale, akurát pekne arkádové. Zvuk je tiež jednoduchý, ale so zvyškom hry to ladí. O to väčšia škoda je, že v tejto verzii nenájdete skutočný online multiplayer a singleplayer obsah je repetitívny. Hrá sa to dobre, je to zábavné, ale aktuálne nevidím dôvod pri hre zostávať po prvých hodinách.