V tomto roku je bohatá úroda na veľkolepé RPG tituly a to máme ešte len jar. Či už si spomenieme na Kingdom Come: Deliverance 2, Avowed, Assassin’s Creed Shadows, alebo mimoriadne úspešný remaster The Elder Scrolls: Oblivion. Práve poslednému menovanému je recenzovaný Tained Grail: The Fall of Avalon najbližšie. Tak ako štruktúrou hry, tak aj objavovaním sveta, či vylepšovaním postavy. Bolo by dobré sa zamyslieť nad trendmi, opatrne si myslím a verím, že budú na ústupe tituly, ktoré ponúkajú obrovský generický a prázdny svet a nastúpia na scénu opäť diela bohaté na rozhodnutia, príbeh a také, v ktorých sa budete skutočne cítiť ako hrdinovia zasadení v danom svete.

Príbeh o kráľovi Artušovi a ostrove Avalon asi nikomu nemusím predstavovať. Legendu o svätom gráli poznáte takisto, ako aj meč  Excalibur. Známych mien je tu veľa, o to viac som bol milo prekvapený kvalitou spracovania. Vývojári z malého poľského nezávislého štúdia Questline pracujúci na Tained Grail: The Fall of Avalon čerpajú z rovnako nazvanej stolovej hry, ktorá vznikla pod značkou Awaken Realms. Ide tak predovšetkým o adaptáciu stolovej hry, ale pri hraní to absolútne nepoznáte. Herné princípy na rozdiel napr. od série Baldur’s Gate opustili systém, kedy vám kocky vypočítajú úspech v súbojoch. Na ťahové taktizovanie môžete takisto zabudnúť. Tainted Grail: The Fall of Avalon vychádza úplne prirodzene z hier, ako sú tie od štúdia Bethesda. Osobne si na každom kroku spomeniem na môj najobľúbenejší diel Morrowind. Či už atmosférou, temnou grafickou štylizáciou, alebo, bohužiaľ, aj hranatými predmetmi.

Zasadenie a čerpanie zo známych mýtov má svoje výhody. Dej je situovaný 600 rokov po zlatom veku, kedy na ostrove Avalon vládol kráľ Artuš. Dnes sa na záchranu ostrova čaká a trpí najmä hrozbou tzv. Divnoty a morovou nákazou zvanou Červená smrť. Nakazený je aj hlavný hrdina, čo sa hneď na začiatku hry ľahko zmení za zvláštnych okolností. Rozprávanie príbehu, jeho hĺbku a spracovanie hodnotím vysoko nadpriemerne. Aj kvôli tomuto by možno stálo za zváženie prehrýzť sa cez počiatočné, najmä technické negatíva z aktuálnej verzie.

Nostalgia naberá obrátky

Zaujímal by ma reálny záujem mladých hráčov o tento titul. Inšpiruje sa hrami, ktoré boli v móde pred viac ako dvadsiatimi rokmi, kedy bola tráva zdanlivo zelenšia a všetko bolo osvetlené slnkom. Jednoducho, doba sa mení a trh je už presýtený obrovskými RPG, ktoré ponúkajú umelý obsah bez duše. Ostrov Avalon si zamilujete - možno po dohraní siahnete po knihách o kráľovi Artušovi a možno vám budú stačiť diela Andrzeja Sapkowskeho, ktorý  adoruje legendu o kráľovi Artušovi. Napísal aj poviedku z daného sveta, nehovoriac o Zaklínačovi, ktorý je svetom Avalonu popretkávaný viac než dosť.

V koži neznámeho hrdinu sa budete cítiť ako v obľúbených fantasy románoch. Pomôže tomu mimoriadne kvalitný český preklad, ktorý sa riešil síce na poslednú chvíľu, ale išlo o nadštandardnú spoluprácu viacerých oslovených prekladateľov. Poznať to budete na sympaticky preložených špeciálnych názvoch príšer, lokalít a názvov zadaných úloh. Skrátka a dobre, budete sa cítiť ako doma. Takéto hry mi chýbali - konečne sú späť! Oproti tretiemu Zaklínačovi sa tu viac dbá na skutočné RPG hodnoty, ste takým, akým chcete byť a ste tým, čo robíte. Po vzore The Elder Scrolls. So všetkými kladmi, ale aj zápormi. Keď už spomínam Zaklínača, nebojte sa, ani tu o kvalitne spracované vedľajšie príbehy neprídete. The Tained Grail: The Fall of Avalon je kombinácia toho najlepšieho z oboch sérií. Toto je skutočne to pravé orechové pre fanúšikov týchto hier, ale Tainted Grail ponúka omnoho viac, nechýbajú vlastné nápady. To obzvlášť oceňujem.

Čo by to bol za „Oblivion“, keby na začiatku nefiguroval neznámy hrdina bez mena, niekde hlboko vo väzení. Zvolíte si meno, postavu, môžete si po skromnej úprave vybrať vzhľad, základné hodnoty a hor sa na útek. Cestou stretnete ducha kráľa Artuša. Ten sa čiastočne stane vašou súčasťou. Pripomenulo mi to vzájomnú symbiózu v Cyberpunk 2077 s Johnnym Silverhandom. Do vienka od neho dostanete okrem schopností aj nutnosť ho oslobodiť. Postupne sa v príbehu dostávate do situácií, kedy vám niektoré postavy radia, aby ste to nerobili. Budete s ním preberať rôzne situácie počas objavovania sveta a životne dôležité rozhodnutia. Vo výsledku je všetko len vo vašich rukách a rozhodnutia spočívajú práve na vás.

Môžete aj lavírovať a využívať všetkých vo svoj prospech. Rozhodnutia sú tu dôležité pomerne často, najmä v hlavných misiách, kedy sa môžete rozhodnúť pomôcť jednej strane a tú druhú odstrániť zo sveta násilnou cestou. To isté platí pre vedľajšie úlohy. Niekedy vás reakcia protistrany prekvapí, keď na vás z ničoho nič zaútočí – nuž, tak to na svete chodí.

Svet upadajúceho Avalonu leží pri vašich nohách. Samozrejme, nie na začiatku, pretože aj vlk je na vás príliš veľkou potvorou, nehovoriac o medveďovi. Vitajte doma! Naozaj sa tu brnká na nostalgickú strunu. Nedá mi to, ale po celý čas som mal pocit, akoby som hral akýsi modernejší Morrowind, takto som si to pamätal, ale na rozdiel od neho máte viac možností, ľahšiu navigáciu svetom, úlohy sa riešia jednoduchšie a zadania sú pojaté modernejšie. Celkovej atmosfére to však neuškodilo. Môžem s čistým svedomím povedať, že sa to autorom konečne podarilo. Zložité systémy, akým je aj táto hra pretkaná, sa robia ťažko. Je relatívne jednoduché spraviť lineárnu hru, ale otvorený svet, na ktorom si neraz vylámu zuby aj veľkí hráči, je veľký kumšt. Nemôžem inak, len vývojárov z poľského štúdia obdivovať.

Samozrejme, autori sa nevyhli ani chybám, a to aj dosť zásadným. Hodnotil som recenzentskú verziu, ktorá trpela rôznymi neduhmi, ale postupne prišli opravné balíčky, ktoré vyriešili kritické chyby. Jednu však nestihli a ja som mal tú smolu, že som nevedel pokračovať v hlavnej línií. Touto chybou však iní recenzenti netrpeli. Hra bola dlhšie v predbežnom prístupe a je to vidieť. Hráči pripomienkovali, ponúkali nápady a produkt vyrastal priamo pred ich očami a upravoval sa do podoby, v akej je teraz. Zo škaredého káčatka sa stal diamant. No ťažko povedať, či dostatočne vybrúsený.

Z grafického spracovania nepochybne nepadnete na zadok, zo začiatku som bol v tom, že je vlastne hra vizuálne viac ako dvadsaťročná, ale to by som bol príliš prísny. Titul beží na Unity, takže to má svoje technické limity a vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť ide o sympatický kompromis medzi grafickým základom a použitými technológiami. Toporné animácie a počet polygónov vynahradí práca dizajnérov. Občas som až žasol nad nápadito spracovanými lokalitami či jednotlivými protivníkmi. Zdôraznil by som obrovský meč Excalibur týčiaci sa v pozadí vo výhľade, ako taký dôležitý bod s výkričníkom. To je to, o čo tu ide. A je vám to neustále pripomínané.

The Elder Scrolls: Kráľ Artuš

Je to tak! Hráte z pohľadu prvej osoby, hoci vývojári postupne pridali aj možnosť pozerať sa na postavu spoza jej chrbta. Nie je to najlepšie spracované a obzvlášť v súbojoch to nie je práve najpohodlnejšie. Je to vhodné na celkom dobre spracovaný foto mód, alebo na kochanie sa vlastnou postavou. No zatiaľ chýbajú niektoré detaily. Napríklad lukostrelec nemá šípy v tulci, alebo cez plášť trčí meč a podobne. Niektoré pasáže som však aj tak hral z pohľadu tretej osoby,  napr. prechádzanie len tak krajinou alebo plávanie vo vode a pod hladinou. Na plnohodnotné využitie to zatiaľ nie je - predpokladám zo strany vývojárov postupné vylepšovanie.

Žiaľ, musím povedať, že podobne ako legendárne časti The Elder Scrolls, tak aj tento titul trpí neduhmi veľkých otvorených svetov. Hra je popretkávaná množstvom chýb. Osobne som sa stretol s takou, ktorá mi nadlho nedovoľovala pokračovať v hlavnej misií, na fórach som zistil nejaké rady, ako to obísť a pokračovať, ale trvalo to pridlho a vďaka tomu sa nám oneskorila recenzia na tento inak zaujímavý titul. Nebol som ale jediný, kto natrafil na zásadné chyby . Mnohí majú problém vôbec spustiť hru, zamŕza, padá do Windowsu, alebo sa niektoré úlohy nedajú splniť. O bežných chybách a nedorobkoch ani nehovoriac.

Mnohé chyby sú drobnosti, zaseknuté NPC, alebo sa zaseknete vy v textúre (na to je tam dokonca opravné tlačidlo, ktoré vás vyslobodí). Pokračovať by som mohol v siahodlhom zozname. Vtipné je vychádzanie z domov alebo iných lokalít, kedy vidíte iné padať postavy na zem ako bábiky, pretože ste ich predtým už zabili, ale hra si to uvedomí asi až potom, čo ich vygeneruje. Spomenul by som aj rôzne grafické problémy a prepad počtu snímok  za sekundu. Hoci do finálneho hodnotenia to zahrniem, budem mať prižmúrené oči, pretože ide o chyby, ktoré sa dajú opraviť a autori na nich určite popracujú.

V čom je ale The Tained Grail špecificky podobný vyššie spomenutej sérií v dobrom? Vylepšovanie postavy čerpá inšpiráciu z tejto klasiky, tu si môžete prakticky kdekoľvek rozložiť táborové ohnisko a oddýchnuť si a tým si vylepšiť postavu. Vždy vám pribudne aj perk, ktorý môžete vložiť do špecifických schopností a ďalší na vylepšenie atribútov sily, výdrže a podobne. Pri špecifických schopnostiach sa môžete sústrediť na lepšie zameranie hrdinu, napr. na lukostreľbu. Pri používaní luku síce vylepšujete svoju znalosť, ale napr. nezískate schopnosť lepšieho priblíženia alebo znásobenie kritického zásahu. Inak ostáva všetko tak, ako to poznáte. Bežíte svetom? Uhýbate sa? Vo všetkom z toho časom budete, prirodzene, lepším, čo na tomto systéme zlepšovania doslova milujem.

Objavovanie sveta je na prvom mieste

Najlepšie tu fungujú príbehy. Vojdete do malého pohostinstva na brehu mora a uvíta vás zatuchnuté priestranstvo, dáte sa do reči s náhodným štamgastom a popíjate, alebo pozývate prísediaceho na stále ďalší alkoholický nápoj. Dozviete sa mnoho zaujímavostí a doslova vám hĺbka úrovne takýchto konverzácií a následných úloh utkvie v pamäti. Dostal ma jeden, kde som sa dal do reči s vojakom. Ten chcel niečo zistiť, zhodou okolností presne v danej krčme od majiteľa, slovo dalo slovo, išiel som to za neho vyriešiť a zistil som, že ten vojak je duch. Hneď na to sa do dozvedel aj ten vojak, takže som mu prezradil niečo, čo ani sám nevedel. Podobnými záhadami je ovenčený celý titul a je príjemné, ako prirodzene na tieto zážitky natrafíte.

Okrem takýchto zaujímavých úloh je tu aj množstvo obyčajných, ktoré až taký skvelý dojem nespravia. Napr. rutinné mi prišlo opravovanie dediny, kde som musel hľadať drevo na opravu. Drevo sa dalo zohnať na špecifických miestach, kde si ho narúbete a po dvadsiatich štyroch hodinách sa zas na tom istom mieste objaví, alebo ho budete hľadať kade-tade po truhliciach. Potom prídete k miestu, ktoré treba opraviť, napr. prístavné mólo. kliknete a hotovo. Ďalšími „aportovacími“ úlohami sú také, kedy máte niekoho zabiť a prísť si pre odmenu u strážcu. Takýchto úloh je neúrekom a slúžia ako vata a väčšinou neponúkajú hĺbavý rozmer, ako to zvládol tretí Zaklínač.

Už tradične nechýba množstvo kníh. Tie nachádzate všade možne a je lákavé ich čítať. Sú dostatočne dlhé/krátke na to, aby nezačali nudiť. Tí čo príliš nepoznajú príbehy o Artušovi, sa môžu zároveň mnohé dozvedieť. Bavili ma aj rôzne lístočky, ústrižky denníkov od bežných ľudí, ktoré odhaľujú malé príbehy a osudy.

Do truhlíc a rôznych dverí sa občas dostanete len pomocou šperháku, táto minihra je veľmi dobre spracovaná a aj pôsobí sympaticky. Nejde o nič extra nápadité, ale dobre sa to ovláda. Budete potrebovať predovšetkým dobrý sluch a jemnú motoriku prstov na myške. Časom budete otvárať všeličo možné zázračne rýchlo. Môže za to pomerne rýchle levelovanie tejto činnosti.

Celkovo sa mnohé leveluje pomerne rýchlo. Pri varení jedla sa ani nenazdáte a postúpite zo začiatku o niekoľko úrovní vyššie. Stačí na to vyrobiť viac jedál naraz. Variť môžete náhodne z rôznych ingrediencií alebo podľa receptu. S receptom máte väčšiu istotu, že sa vám podarí niečo uvariť. Náhodné experimentovanie často dopadá ako neúspech a zbytočne prídete o potraviny. Podobne funguje výroba predmetov - obzvlášť odporúčam túto znalosť pre lukostrelcov, lebo šípy sa strácajú priľahko. Aj keď si nájdete vystrelený šíp vo vašej obeti, tak je zlomený a nepoužiteľný. Hra vás tak núti používať výrobu alebo nákup u obchodníka. Samozrejme, sem-tam narazíte na šípy aj po mape a v telách rôznych obetí.

Systém zbierania koristi z postáv je podobný ako v Kingdom Come: Deliverance, a teda nachádzate reálne to, čo má kto oblečené. Vidíte krásny meč, ktorý má svalnatý obor? Nie je nič ľahšie, ako ho napadnúť a ukradnúť mu ho. Ak však máte munície málo a dúfate, že nájdete šípy tam, kde nie sú, budete sklamaní a musíte ísť späť do mesta na nákup. Je to mierne otravné, ale časom vás to vycvičí k tomu, aby ste boli lepšie pripravení. Do kobiek, jaskýň a podzemí tak neodporúčam ísť bez svedomitej prípravy. Treba byť poriadne zásobeným elixírmi, uvareným jedlom, šípmi a náležitej zbraňami nablízko.

Samostatnou kapitolou môže byť hra za kúzelníka. Jeho schopnosti môžete ale využívať aj s iným povolaním pomocou čarovných predmetov. Jednu úlohu mi zachránila možnosť vyvolať si príšeru, ktorá mi pomohla zabiť jedného ťažkého banditu. Kreatúra fungovala ako živý štít a ja som z diaľky pohodlne strieľal. Kúzlenie je tu, pochopiteľne, doménou, meno Merlin tu, samozrejme, nie je neznáme. Rozhodne aj táto cesta stojí za preskúmanie.

Dostal som sa do situácií, kedy moje schopnosti boli nedostatočné. Šípy boli málo účinné a utekal som pred protivníkmi, ktorí ma prenasledovali. Ak sa však protivníci dostanú za určitú hranicu, vrátia sa ako poslušné ovce naspäť na svoje stanovisko. Môžete potom do nich strieľať a nič nepomôže, ignorujú vás. Tam si doplnia zdravie a pokus môžete vyskúšať nanovo. Je to taký systém, že sa dá použiť na postupné zabíjanie po jednom nepriateľovi, aj keď nemáte dostatok síl, ale pripadá mi to ako podvod a nedostatok hry.

V hre je aj denný a nočný cyklus NPC postáv, len to nefunguje tak dobre ako v Kingdom Come: Deliverance, postavy v noci spia, cez deň plnia svoje úlohy, ale je to také kostrbaté. Napr. som išiel v noci za mužom do jeho domu. Pokúsil som sa ho zobudiť a on vôbec nezareagoval, ignoroval ma, neskôr vstal a išiel do práce. Vnútri bol vyzlečený, prešiel dverami. Išiel som hneď za ním a zmizol. Objavil som ho až na mieste, kde mal tráviť čas cez deň. Na hre pracuje pomerne malý počet vývojárov a na výslednom produkte je to, pochopiteľne, vidieť. Dôslednosť Kingdom Come: Deliverance tak nečakajte, aj tak však ide o vysoký nadštandard, keď to porovnáme s inými titulmi. Tie sa o podobné možnosti ani len nepokúšajú.

Dôslednosť spočíva aj v množstve aktivít – môžete tu loviť ryby, kutať kovy, vlastniť nehnuteľnosť a zariaďovať si ju. Nie všetko je spracované do detailu, každopádne však poteší. Ešte viac poteší fakt, že niektoré aktivity spravíte raz v rámci nejakej úlohy a viackrát sa k nim nemusíte vracať. Hra je tak do istej miery jedno veľké pieskovisko, na ktorom sa môžete vyblázniť. Za spomenutie stojí aj možnosť využiť koňa ako dopravný prostriedok, nedá sa však počas jazdy na ňom ukladať pozícia a na dnešné pomery je pomerne nemotorný a radšej som využíval presun peši.