Niektorí hráči môžu namietať, že Death Stranding 2: On The Beach je typ nevynúteného pokračovania a Kojima mal radšej prešaltovať opäť na inú značku alebo nakopnúť znova Metal Gear sériu. Ale on sám najlepšie vie, prečo sa chcel do tohto univerza ešte vrátiť – a po niekoľkých hodinách to zistite aj vy sami.

Death Stranding bol pred šiestimi rokmi fascinujúci titul – vyšiel par mesiacov pred pandémiou a Kojima v ňom ukázal úplne nový svet, atmosféru i náplň. Škodoradostné recenzie mu hneď vycapili nálepku „chodiaci simulátor”; nejeden hráč lamentoval, že sa tam fakt príliš veľa chodilo, čosi nosilo a  vznikal tam pocit futuristickeho kuriéra. Lenže pod tým sa skrýval kus poctivo napísaného scenára (pravda, s dávkou Kojimovej uletenej vízie), partia sympatických hrdinov a neľahká vízia budúcnosti s budovaním siete i presahom do filozofickej roviny. Nebola to hra pre každého, ale hype mala riadny –  azda preto očakávania mnohých tak rýchlo zleteli.

Takže čo s tou dvojkou? Kojima jej venoval podtitul On The Beach, ale nečakajte žiadne plážové hry. Toto titulné miesto má vo svete jasné vysvetlenie, nie každý sa tam chce/smie dostať a budeme ďalej študovať fenomény BT a ďalšie aspekty. Po konci jednotky sa môže zdať nejasné, že línia pokračuje, pre Kojimu to nie je problém: UCA po konci jednotky existuje, hoci sa zmenil prezident a služby nosiča ako Sam už nie sú potrebné (nahradila ich AI a automatickí roboti). V inej časti Zeme sa spoľahliví kuriéri stále cenia. Sam odišiel s malou Lou kamsi ku hraniciam s Mexikom, kde ho nájde Fragile a vysvetlí situáciu: UCA pre neho síce využite nemá, ale ona ho ako šéfka novej firmy Dawnbridge rada zamestná inde. Ba čo viac, v mexickom laboratóriu čaká aj Deadman s odkazom. 

Kto má záujem, môže si dať dejovú rekapituláciu a rýchlo sa vrhnúť na skvelú novinku Corpus. Je to nová, prepracovaná encyklopédia sveta s tonou informácií a užitočná pomôcka nielen na prvé hodiny hrania. Či jednotlivé udalosti, postavy alebo entity, všetko je šikovne popísané a vysvetlí vám čo treba. Pravda, úvodné misie súbežne chcú vysvetliť niektoré pojmy ako voidout, BT, BB či iné heslá, čo pôsobí dobre na nováčikov. Je to fajn repete – experti síce mávnu rukou, ale nezaškodí. Lebo Kojima si šetrí nové udalosti a fázy tajomna, tak je fajn najprv pochopiť všetko staršie.

Prvá fáza hry pôsobí ako repríza a už nemá tu oponu mystéria ako očakávaná jednotka. Ale na druhej strane vám rýchlo prejde ovládanie do rúk a užívate si traverz sveta s DualSense, odkiaľ počujete štrk pod nohami, zemetrasenie v diaľke alebo hukot vetra v piesočnej búrke. Implementácia PS5 ovládača je skvelá, do toho rozmanité vibrácie a pocit ponorenia do sveta sa dostaví rýchlo.

Úvod je opäť parádne štylizovaný, kedy sa intro s titulkami prepne do hrateľnej sekvencie Sama s Lou (aj ju treba občas utíšiť, keď sa rozplače) a ich pochod do dočasného domova. Máte pred sebou dlhú cestu a užijete si výlet po kopcoch, smerujete do ďalekého bodu niekde za horizontom a okolo sa hýbe doslova svet. Keď neskôr beriete prvú misiu, pocity sú zhodné, už ste vyfasovali prvý náklad, ktorý treba odniesť do bezpečia a čeliť nástrahám. Nebude ich malo a už tie prírodné vám môžu dať zabrať.

Napríklad silné dažde nie sú problém iba kvôli tomu, že padajúce kvapky automaticky vyvolávajú starnúci účinok na predmetoch či osobách; keď je vody veľa, rozbúria sa rieky. A tam, kde by ste sa normálne bez problémov prebrodili alebo hodili pred seba (či iných hráčov) rebrík, je zrazu rozbúrená riečisko, do ktorej nechcete vkročiť a nemáte na ňu ani čo použiť.

Ďalším elementom je spomínaná púštna búrka, v ktorej budete radi za každú zrúcaninu či iný kus budovy, ku ktorému sa viete nalepiť alebo oddýchnuť a nabiť staminu. A napokon spomínané zemetrasenia – nepríjemné samé o sebe, keď sa na vás buď valia veľké skaly, alebo strácate istotu a pôdu pod nohami. Takže hoci budete po svete veľa chodiť, nebudú to ľahké pochôdzky, aj keď vzdialenosti nie sú občas príliš dlhé. Svet je stále nebezpečný a to sa ešte budú objavovať mýtické bytosti BT a aj medzi nimi nové, väčšie či ešte viac smrtonosné druhy. 

Zo svetových regiónov to najprv vyzerá, že hra sa bude odohrávať v Mexiku. UCA sú zabezpečené, no v Mexiku treba budovať novú sieť, pripojiť odľahlé regióny a pomôcť im. Nielen so sieťou, ale nosiť im aj medicínske vybavenie, možno niečo postaviť a doraziť do spomínaného laboratória. Takže ideme zo severu na juh a dvojka Death Stranding je vybavená, nie?

Nie. O 10 hodín neskôr sa ukáže, že prológom hry nie je úvodná pasáž so Samom, ale celá fáza s Mexikom. Tam si totiž vyskúšate všetky známe i nové mechaniky, osvojíte, čo sa bude dať. A gro hry sa bude odohrávať v Austrálii, kde budete putovať zo západu na východ. Ciele rovnaké: prepájať osídlia, budovať národnú sieť a obnoviť líniu humanity. 

Kto očakáva, že sa náplň hry zmenila, nie je tomu tak. Sam je opäť elitný kuriér pre doručovanie zásielok cez nebezpečné regióny. Najprv bude chodiť vo veľkej miere po vlastných a neskôr sa vrhne na celkom širokú paletu vozidiel, ktoré si možno upravovať o rôzne vylepšenia pre boj (raketové veže) či odolnosť. Novým elementom bude popri obnove infraštruktúry (cesty, mosty) aj stavanie monorail železnice, čo je ideálne riešenie pre prepájanie izolovaných mestečiek a doručovanie zásielok. Akurát tu platí, že čím zložitejší projekt, tým viac surovín si bude vyžadovať.

Systém stále ráta aj s online komponentom a že vaše kroky, budovanie a stopy majú konsekvencie aj pre iných hráčov. Nie je to už len o zanechaní ikonického rebríka, ale celých štruktúr – úložisko poteší vždy, ale aj lanovka či bezpečný úkryt. Skrátka nemáte pocit, že ste v tomto svete sami, už len podľa ikon, ktoré napovedajú, že na rovnakom mieste už bol niekto iný – môžete mu tiež dať za to like, ešte lepšie je však podeliť sa o predmety či suroviny, ktoré vám nebudú chýbať.

Herná náplň dvojky sa však vo väčšej miere zamerala aj na boj a rozlične vznikajúce situácie. Tam cítiť najväčší zásah Kojimu do hrateľnosti – pri potulkách krajinou oveľa častejšie narazíte na brlohy banditov, strážené miesta či vytýčené osídlia. Nepriateľov je viac, svet je nebezpečnejší a sú viaceré spôsoby, ako sa k nim postaviť. Prvý je zdanlivo najľahší: vyhnúť sa im. Ľahko sa povie, ťažšie rieši, keď je niekedy stan uložený presne v trajektórii vytýčenej trasy - zľava obrovské hory, sprava rieka, veľa na výber nemáte (raz som to riskol a s extra ťažkým nákladom sa radšej teperil na vrchol hory).

Druhým postupom je stealth. Ma blízko k jednotke, ale skúšajú sa aj nové ťahy, taktiky, spôsoby odlákania – a tu neraz zistite, že nepriateľov je viac ako čakáte. Vidíte dvoch, tušíte o troch – a vyrojí sa ich šesť. To sa hneď ťažšie plazí popri stenách či iných častiach. A najmä s batohom či nákladom, ktorý nechcete poškodiť (hoci existuje sprej na opravu jeho kvality, nie je nekonečný, takže opatrne), lebo riskujete slabšie hodnotenie.

Napokon je tu tretí spôsob - otvorený boj. A fakt je, že po jeho absencii či vhodného mixu nepriateľov i obťažnosti som sa preň často rozhodol – keď je dosť zbraní a munície, zhodil som aj dočasne náklad a pustil sa do prestrelky či kontaktného boja. Je to osviežujúci prístup, aj keď sa nedá uplatniť vždy – treba zvážiť, kedy má zmysel, ale netreba sa ho báť nasadiť ako v minulej časti.

Ak si skúsený hráč dá dokopy spôsoby dva a tri, vyjde mu, že Kojima nám konečne servíruje parádny mix ako z Metal Gear Solid. Nejedna misia či infiltrácie základne vám prinesú rovnaké pocity ako z tejto legendy žánru – Kojima tu prepašoval skutočne veľa prvkov a preto sa hra dvojka inak. Navyše je tu často viacero ciest pre riešenie situácii, nielen bojové momenty, ale aj iné výzvy lákajú na riešenia.

Strieda sa tu aj cyklus dňa a noci, čo vytvára opäť iné možnosti pre hrateľnosť. Rieši najmä správanie nepriateľov a klasicky nočné záťahy bývajú väčšie výzvy aj kvôli limitovanej viditeľnosti. Ale práve pre stealth cestu môže byt nočný pochod neraz užitočnejší.

Samozrejme, ostali tu atribúty jednotky ako štruktúra delená na misie – ich hodnotenie opäť prebieha cez zber likov, ktoré sa potom pretavia do vylepšovaní jednotlivých atribútov. Body putujú do troch oblasti (stealth, boj, servis); čím viac používate jednu z nich, tým ste v nej zručnejší. Nečakajte lepší stealth, ak zvládate 75% boja cez strelné zbrane. Kuriérske služby i doručenie nepovinných predmetov sa však pretaví do oblasti servisu.

Žiaľ, nedá sa úplne prejsť do spoiler teritória, ale už sa objavili absolútne nečakané postavy z radov hollywoodskych hercov či režisérov, akých by som v tomto diele nečakal. Myslím, že za Guillerma del Tora i Leu Seydoux v repríze budú radi viacerí fanúšikovia, ale o pozornosť sa hlásia aj ďalší… prirodzene, v úplne nových rolách a kontexte univerza. Spomeniem aspoň mladú herečku Elle Fanning a nie je jediná z novej generácie...