Forever Skies sme mali nejaký ten mesiac dozadu možnosť testovať v predbežnom prístupe a nebolo to vôbec zlé. Zničená Zem, lietanie po ostrovoch nádeje vo výšinách postavených na troskách posledných zbytkov civilizácie. Idylka. Takmer všetko je zahalené v temnom smogu, všade naokolo poletuje podivná fauna a k tomu všetkému ešte musíte hľadať nejaký liek na šedý mor. Vašim domovom je vzducholoď, ktorú postupne upravujete, zariaďujete a stane sa tak na mnoho hodín vašim útulným domovom. Ako už asi tisícpäťstodvadsaťkrát.

Po slávnostnom opustení predbežného prístupu nastal čas dodatočného ladenia. Po prvej várke patchov sme sa znovu vydali znovu na púť za odhaľovaním tajomných miest. Forever Skies je v mnohom dobre známym bojom o prežitie. Avšak s nádychom pokojného hrania napriek tomu, že znovu musíte piť, jesť, spať a v zamorených oblastiach potrebujete kyslík, tamto nemôžete, pretože je oblasť zamorená a podobne. Lopotíte sa síce za rôznymi surovinami, musíte sa starať o svojho avatara, ale nie je to šprint. Navzdory zaujímavej myšlienke lietania v oblakoch a pátrania po zbytkoch civilizácie, sa ani Forever Skies nevyhla krutá monotónnosť.

Loď, ktorá sa plaví do neznáma

Ale pôjdeme pekne od začiatku. Zem sme si zlikvidovali, pretože takí proste už raz sme. Brnkanie na green deal strunu nefunguje ako výstraha, ale ako konštatovanie. Do absolútnej likvidácie planéty prezentovanej vo Forever Skies síce máme ešte ďaleko, ale vykročili sme viac než rezko a za ministra máme veď viete koho. Zbytky civilizácie sa pred strašlivou smrťou ukrývali nielen čo najvyššie na samotnej planéte (spoiler alert: neúspešne), ale zároveň presúvali aj do vesmíru. Obrovské archy sa stali posledným útočiskom ľudstva. Lenže ako už býva zvykom, čosi pokazilo aj tam hore a na Zem vysielajú hromady záchrancov.

Hľadanie lieku na smrteľnú chorobu je nevýraznou súčasťou hry, vlastne ani neberiete svoje posolstvo príliš vážne. Aký to rozdiel oproti druhému System Shocku. Omnoho viac by hre slušala hoci aj amnézia a pátranie po tom, čo sa vlastne stalo ako lietanie od majáka k majáku. Naratívne posúvanie sa vpred prostredníctvom správ v tabletoch a počítačoch je až zúfalo unavujúce a nevyhnete sa odklikávaniu zbytočných správ z denníkov. Hlavne nech sa už môžete presunúť ďalej, nazbierať dostatok surovín, z ktorých vyrobíte komponenty či prístroje, ktoré vám zas uľahčia ďalší priechod hrou.

Po havárií pristávacieho modulu sa teda ocitnete kdesi vo výšinách, všetko okolo vás je nenávratne poškodené. Fúka tu teda riadne a okolo vás je všade nepriestupná žltkastá hmla. Okrem hasenia hladu a smädu sa musíte starať o svoje zdravie a energiu. To vás však na začiatku nebude vôbec trápiť, lebo prvé kroky vedú k hľadaniu špeciálneho prístroja, ktorým budete rozkladať väčšie objekty na elementárne suroviny. Či už tie vznášajúce sa vo vzduchu alebo železné či sklenené steny, plastové nádoby, bariéry a podobne.

Kleptoman na výlete alebo berieme všetko, čo nie je prizvárané

Snorenie po surovinách a súčiastkach sa stane vašim denným chlebom. Hľadenie komponentov je zaujímavé, avšak len prvé hodiny, potom sa nevyhnete opakujúcemu sa vzorcu. Vyslovene strojovo lustrujete všetko čo nájdete, a to všetko iba preto, aby ste sa mohli presunúť vo svojej vzducholodi o kúsok ďalej. Tento stroj si však musíte zaslúžiť. Tak ako vyzerá po hodinách hrania, sa so skromnými začiatkami nedá vôbec porovnávať. Vylepšovať sa dá kadečo, ale jadrovú fyziku tu nehľadajte. Väčší balón, viac motorov, tam okno, tu stena.

Po prvom odlepení sa od pevných základov budete náležite pyšní. Skromné plavidlo zložené z troch blokov, kam ste ledva vtesnali zopár objektov, vám umožnilo pomaly sa presunúť „o dom ďalej“. Ako už býva zvykom, zbieranie surovín sa stane vašim každodenným chlebom, ale postupne sa odbremeníte od monotónnej činnosti vytváraním automatizovaných systémov. K tomu vedie dlhá cesta a plasty, železo a ďalšie predmety budete teda ukladať do inventára. Z nich je možné tvoriť súčiastky a polotovary, ktoré potrebujete pre ďalšie napredovanie.

Schéma postupného odomykania si nových možností je tu s nami dostatočne dlho na to, aby ju poznal už úplne každý. Vynájdenie súčiastky uľahčujúcej hranie, objektu do vzducholode či predmetu, ktorý vám otvorí cestu ďalej – to všetko sa deje akoby automaticky a vy sa len ženiete stále dopredu. Nedá sa povedať, že by to bola vždy zábava, pretože nekonečné opakovanie činností má nepríjemný efekt uspávať a nudiť.

Rovnako nechýba až tradične frustrujúce staranie sa o hlavného protagonistu: musí jesť, piť a spať. A je to značne otravné, pretože ak na to zabudnete, exitus nasleduje v najmenej vhodnej dobe, napríklad pri expedícii na neznáme miesto. Špeciálnym prístrojom, do ktorého musíte vyrobiť membránu, zbierate špinavú vodu, aby ste ju následne v inom prístroji prefiltrovali a môžete piť – ak teda máte fľašky. Rovnako je to s jedlom: máte nástroj na lov motýľov alebo kadejakej, zmutovanej flóry a fauny, ale aby to celé fungovalo, musíte si vyrobiť návnadu, úlovok je lepšie v inom stroji uvariť. Spať budete, prekvapujúco, v posteli.

Dnes ráno vstanem a obarím sa čajom alebo toto som už niekde videl

Všetko by to bolo fajn, no pomerne rýchlo plynúci čas vás núti opakovať donekonečna tieto stereotypné mechaniky. Zábavné to nie je po hodine hrania. Rôznorodosť potravín je tak obmedzujúca, že sa nudnosť celého konceptu starania sa o postavu prejaví takmer okamžite. Penalizáciu za smrť si môžete nastaviť (nemusíte stratiť nič zo svojho batôžku) a zžitie sa s postavou je tak povrchné, že jej exitus vás nebude vôbec trápiť. Smrť býva často skôr vykúpením, pretože sa automaticky objavíte vo svojej vzducholodi.

Poletovanie medzi mŕtvymi ostrovmi šrotu a nepotrebného materiálu ostáva dostatočne pútavým lákadlom. Bude vás to baviť do momentu, kedy precitnete z patetického rozprávania prostredníctvom textových správ, donekonečna sa opakujúceho systému hľadania predmetov, správy surovín a postupne fádneho level dizajnu. Chvíľa, kedy sa ohúrenie z mŕtveho prostredia a divokého sveta vytratí, sa objaví príliš skoro, aby ste sa do hry vracali pravidelne každý deň. Taká víkendovka. Odhaľovanie krajiny je vďaka jej skromnejšej pestrosti občas únavné.

Už tradičnou prekážkou je zúfalo obmedzujúci inventár, ktorý na začiatku stačí, pretože nemáte čo dať do vreciek. Neskôr sa akýkoľvek výlet do nových lokalít stáva orientačným behom medzi vzducholoďou s odkladacím priestorom a zásobou všakovakého bordelu v horizontálnych bludiskách. Samozrejme budete padať, pretože pohyb je všetko len nie prirodzený. Interaface má svoje špecifiká a strácal som sa v ňom aj po hodinách hrania, navyše sú niektoré ikony s popismi zbytočne malé a písmo nečitateľné. Hľadanie položky v menu a podmenu a podpodmenu nie je ani prehľadné, ani efektívne.

Osviežením by mohol byť kooperatívny multiplayer, za ktorého prítomnosť môžeme zdvihnúť palec nahor, avšak či je potrebný, je otázne. Neustále grindovanie surovín a pomalšia hrateľnosť napovedá, že podpora viacerých hráčov do komornejšieho prostredia príliš nepasuje. Hľadanie hráčov je občas zúfalstvom, nájdenie pomocnej ruky štátnym sviatkom a táto možnosť je teda pekným bonusom, ktorý však do atmosféry zdevastovanej planéty akosi nepasuje.

Vnútorná krása

Hoci to nevyzerá vôbec zle a audio je skôr nenápadným podmazom, má technické spracovanie nemilú vlastnosť, a to zbytočnej hardvérovej náročnosti. Je vidieť, že predmety by si zaslúžili precíznejšie spracovanie a detailnejšie textúry, pričom fyzikálny model absentuje takmer úplne. Pozerať sa na to dá, no vzhľadom na vizuál je to železo náročné viac než dosť. Počet snímok za sekundu nezmyselne poskakuje ako divá laň a znižovanie detailov je nutnosťou. Na druhú stranu poteší podpora Steam Decku, na ktorom hra vyzerá vďaka menšiemu displeju o úroveň lepšie a plynulosť je zaručená.