Fanúšikovia Ninja Gaiden majú tento rok hody. Starí, noví a aj tí, ktorí sa fanúšikmi ešte len stanú. Neuveriteľných 11 rokov bolo ticho, žiadna nová časť, no zrazu máme tri hry v jednom roku. Ešte kým sa na jeseň pustíte do Ninja Gaiden 4, môžete si čakanie skrátiť s novinkou Ninja Gaiden: Ragebound. Tá sa vracia ku koreňom série, teda zabudnite na modernú 3D akciu, toto je klasická 2D hack and slash platformovka, z ktorej naozaj cítiť veľkú inšpiráciu pôvodnom Ninja Gaiden sériou z prelomu 80. a 90. rokov.

A niet sa čo čudovať. Hru vydáva Dotemu, ktoré už parádne oživilo klasické značky ako Wonder Boy, Pharaoh, Metal Slug alebo Teenage Mutant Ninja Turtles. Za hrou však nestojí nejaké retro štúdio, ale skúsení borci zo štúdia The Game Kitchen, ktorého názov vám možno nič nepovie, ale ak poviem názov Blasphemous, určite spozorniete. S 2D hrami tak majú bohaté skúsenosti, v minulosti už preukázali svoju kvalitu a aj schopnosť hráčov potrápiť. To všetko si značka ako Ninja Gaiden vyžaduje a podľa známky hore ste si už asi domysleli, že to aj vyšlo.

Akurát sa zdá, že Ryu Hayabusa už nie je takou hviezdou ako kedysi. Nebude hlavnou postavou štvorky a nie je ani protagonistom v Ragebound. Namiesto neho sa tu z vás stane Kenji Mozu, mladý nindža, ktorého Ryu trénuje, aby sa stal plnohodnotným členom a ochrancom klanu Hayabusa. Ryu vás zoznámi so základnými princípmi hry, aby ste vedeli, ako sa vlastne v hre presekávať tými hordami démonických a iných nepriateľov. No táto lekcia musí byť nečakane ukončená. Do sveta totiž vtrhli démoni, Ryu sa s nimi musí ísť porátať, čo znamená, že vy musíte ochrániť Hayabusa dedinu.

Tam to ale nekončí a Kenji sa vydáva ďalej do sveta, aby aj on pomohol odvrátiť démonickú hrozbu. Takže sa presekávate ďalšími levelmi, no netrvá to dlho a na scéne je ďalšia komplikácia. Kenji spoznáva jednu nečakanú postavu – Kumori, ktorá je kunoichi Black Spider klanu, čo znamená, že je jedným z úhlavných nepriateľov Kenjiho a jeho klanu. Situácia je však zlá a aby sa z nej postavy dostali, musia spojiť sily. V tomto bode vám zase hra odprezentuje perspektívu Kumori a ako sa ona dostala tam, kde ste ju stretli.

Ragebound má vlastne dve hrateľné postavy, no len tento úvod hry je jedinou časťou hry, kde si za ne zahráte samostatne. Na začiatku ako Kenji, neskôr jeden level ako Kumori. Potom sa ale niečo stane a obe sa spoja do jednej. Respektíve sa Kumori (alebo skôr jej duša) pripne na Kenjiho a ďalej už napredujú spolu, aby zastavili démonov. Každý s trochu inou agendou a hlavne prístupom, no v konečnom dôsledku s rovnakým cieľom. Občas to medzi nimi škrie a hlavne Kumori má talent povedať niečo, čo Kenjiho vytočí. Ale tieto trenice v hre fungujú a postavy si postupne k sebe budujú vzťah.

Niečo ako priateľstvo, ale zároveň aj rivalita. Pričom vás na záver čaká jedno zásadné rozhodnutie, ktoré ovplyvní koniec hry. Ale kým sa k nemu dopracujete, zaberie vám to pekných pár večerov. Je to retro hra, nie je teda moderne dlhá, ale zas ani vám nezaberie dve hodiny ako kedysi. Ak by ste ňou chceli prebehnúť, strávite s ňou asi nejakých 5-6 hodín. Ale jednak by to bola škoda, lebo je tu aj viac špeciálneho obsahu (napríklad náročné vedľajšie misie, ktoré si postupne odomykáte), ale taktiež budete sami chcieť z hry vyťažiť čo najviac. Vo výsledku takýmto hraní v hre pokojne strávite aj 10 hodín a to je veľmi slušná doba.

Navyše vo veľkom záleží aj od toho, akí dobrí v hre vlastne budete. Nie je to hardcore platformovka, taký Cyber Shadow, veľmi podobná hra, bol pred pár rokmi náročnejší. Ale stále vie hra ponúknuť aj slušnú výzvu a to hlavne pri bossoch. Mohli by byť trošku lepšie vyvážení, lebo niektorých neskorších zdoláte ľahšie ako tých skorších, ale celkovo mi obťažnosť príde dobre vybalansovaná, aj keď s občasnými zakopnutiami. To najmä pri checkpointoch, ktoré nie sú práve rovnomerne rozmiestnené a sú tu momenty, kedy sa fakt zapotíte, aby ste prebehli medzi nimi, lebo sú od seba ďaleko.

Hrateľnosť sa líši podľa postavy, ale keďže sa čoskoro obe spoja, využívate schopnosti oboch. Kenji je klasický nindža, takže katana v ruke nesmie chýbať a ňou budete elegantne sekať nepriateľov na kúsky. Ale v rukáve má aj zaujímavejšie kúsky. Okrem dashovania je to hlavne špeciálny útočný skok, kedy dokážete katanou zasiahnuť súpera vo vzduchu a takto po nich prakticky skákať. Veľmi sa to hodí pri odolných nepriateľoch, ktorí sú napríklad vybavení štítom. Rovnako sa ale viete odraziť aj od projektilov, čo sa hodí vo chvíľach, keď je toho na vás trochu veľa. Niektorí nepriatelia majú okolo seba farebnú auru a ak ich porazíte spôsobom, ktorý je naznačovaný aurou, získate dočasne hypercharge útok, ktorým jednou ranou rozseknete aj naozaj odolných nepriateľov.

Kumori prepožičia Kenjimu svoje schopnosti hádzať zbrane ako kama či čakram, na čo ale potrebujete mať dostatok Ki energie. A pri špeciálnych termináloch sa viete prepnúť do nej, kedy jej duša cestuje levelom, aby sa dostala tam, kam sa Kenji nedokáže dostať. Napríklad mu z druhej strany otvorí zatarasené dvere. Ale pozor, musíte to stihnúť v limite, kým sa jej minie energia. Pritom niekedy je tento limit až príliš prísny a pasáže musíte opakovať dookola. Ale nie vždy slúžia tieto pasáže len ako cesta vpred. Niekedy sú to len odbočky, aby ste získali nejaký skrytý bonus.

Sú to napríklad zlaté chrobáky, za ktoré si následne viete nakupovať vylepšenia. Pre Kenjiho sú to však len dve, ktoré môžete mať vybavené. Musíte si tak nájsť také, ktoré najlepšie sedia k vášmu hernému štýlu či potrebám – napríklad doplnenie života na maximum na každom checkpointe, lebo nimi neustále preliezate s odretými ušami. Pre Kumori sú to alternatívne zbrane a špeciálne schopnosti, ktoré dokážete aktivovať, ak máte dostatok energie. Dokážu napríklad zasadiť naozaj poriadny úder bossom, prípadne aj vyliečiť Kenjiho a podobne.

Dotemu aj The Game Kitchen vedia, ako robiť hry, ktoré dobre vyzerajú a znejú. Táto nie je výnimkou a aj keď je postavená na retro estetike, funguje výborne, prekvapuje variabilitou a pestrosťou. Jednoducho sa na to dobre pozerá, skvele to evokuje pôvodné Ninja Gaiden hry, ale zároveň vyzerá detailnejšie a bohatšie. A hudba? Tá je naozaj skvelá, čo je ale pre sériu typické a aj pripravovaná štvorka sa v tomto ohľade skvele rysuje.

Rešpekt – to je slovo, ktoré hru asi najlepšie vystihuje. Ninja Gaiden: Ragebound je hra, ktorá je výsledkom rešpektu autorov voči značke ako takej. A ktorá modernizuje pôvodný koncept spred pomaly 40 rokov s rešpektom. A je to aj hra, ktorá si zaslúži rešpekt. Možno nad ňou mávnete rukou, že len ďalšia pixel-artová akčná skákačka, ale toto je výborná hra. Pre fanúšikov značky a aj pre úplne nových hráčov. Sú tu nejaké menšie nedostatky v dizajne, ale zábavná hrateľnosť to všetko prebíja.