Grzegorz Like, hlavný scenárista a hlavný naratívny dizajnér v Bloober Team, má hlboké väzby na Krakov a jeho priemyselnú štvrť Nowa Huta. Známy svojou prácou na hre The Medium, pokračuje v skúmaní miestnych príbehov v hre Cronos: The New Dawn, psychologickom horore, ktorý preplieta alternatívnu históriu, filozofické dilemy a desivú atmosféru skutočného poľského mesta. V tomto rozhovore Like hovorí o koreňoch hry, jej jedinečnom prístupe k rozprávaniu príbehov a o tom, prečo je Poľsko so svojou históriou a zvláštnosťami ideálnym prostredím pre horor.

Pracovali ste na hre The Medium, ktorá sa tiež odohráva v miestnom prostredí. Čo vás priťahuje na týchto miestnych príbehoch?

V Blooberi máme taký prístup, že chceme rozprávať príbehy z miesta, kde žijeme, pretože máme radi miesta, kde žijeme. A tiež si myslíme, že je to skvelá príležitosť, aby sa hra zdala autentickejšia a zároveň exotická pre hráčov z iných miest.

Spomínate si, ako pred desiatimi rokmi bol trend, že každý thriller bol škandinávsky thriller, však? Tak sme si povedali, prečo nie Poľsko? Poľsko by mohlo byť novinkou v hororoch, však? A v Poľsku máme za sebou rôzne veci... vrátane niektorých naozaj zlých hororov. Tak sme to chceli napraviť.

Možno, neviem, možno ide aj o liečenie našej vlastnej traumy. Ale myslím si, že keď do príbehu vložíte skutočné miesto, je to naozaj veľký rozdiel. Ľudia sa s ním stotožnia, predstavujú si ho. Povedia si: „Wow, toto nie je Stredozem - je to skutočné miesto. Mohlo by existovať.“ A to robí hru osobnejšou. Môžete sa podeliť o niečo zo seba a keď to urobíte v príbehu, myslím, že sa to oplatí. Ľudia cítia, že je to autentické, že hovoríte pravdu - a ľudia majú radi pravdu.

Prečo ste sa rozhodli umiestniť príbeh práve do Nowej Huty? Je to kvôli vašim osobným väzbám?

Obe moje babičky a dedkovia pracovali v miestnej oceliarni. Ale viete, vlastne to nebol môj nápad umiestniť hru do Nowej Huty. Keď za mnou prišli režiséri, povedali mi: „Robíme novú hru, samozrejme chceme, aby si ju napísal, a bude sa odohrávať v Krakove.“ A ja som si povedal super, pretože The Medium sa odohrávalo v Krakove, Observer sa odohrával v Krakove, takže to je skvelé.

Potom povedali: „Ale tentoraz to bude v jednej veľmi špecifickej časti Krakova - v Nowej Hute.“ A ja som bol ohromený. Povedal som im: „Dobre, poviem vám o tomto mieste všetko, pretože som odtiaľ.“ Bol som naozaj nadšený.

A nebolo to z egoistických dôvodov, ako „Poviem vám o sebe a mojom domove“. Proste si myslím, že sme vybrali správne miesto, pretože sme chceli rozprávať príbeh o ľuďoch, ktorí čelia obrovskej katastrofe, ľuďoch, ktorí sa musia spojiť, aby zabránili apokalypse. Ale v našom prípade ich zjednotenie v skutočnosti spojí jeden do druhého - a to je veľký problém.

Súvisí to aj s filozofickými témami hry. Počuli ste o „dileme ježka“ a tak ďalej - mali sme to na pamäti a je to veľmi dôležitý prvok. Takže si myslím, že prostredie naozaj ladí s príbehom, ktorý sme chceli rozprávať.

Hra sa odohráva v alternatívnej histórii v 80. rokoch. Aké sú rozdiely oproti skutočnej histórii?

Je to celkom zaujímavé, pretože sme sa sami seba opýtali: čo je tá jedna vec, ktorá by mohla odlíšiť našu časovú os od časovej osi Cronosu? Rozhodli sme sa pre tento zvrat - keď Stalin zomrel, v tom roku sa niečo stalo so Sovietskym zväzom. Začal sa rozpadávať, došlo k nepokojom a postupom času vznikol priestor pre vznik a rozvoj Solidarity.

Ale zamysleli sme sa, čo keby Solidarita neexistovala? Čo keby komunisti nikdy nepoľavili v tlaku na ľudí? Čo keby stalinizmus a sociálny realizmus boli čoraz tvrdšie? A potom prišla... no, apokalypsa. Rozhodli sme sa, že tento svet bude oveľa tvrdší ako ten skutočný.

Ako došlo k tejto kataklyzmatickej udalosti a ako chcete, aby sa líšila od všetkých ostatných apokalýps, ktoré sme doteraz videli?

Najjednoduchšia odpoveď je - nie je to New York a nie sú tu mimozemšťania. To je jeden bod. Ale aby som bol úprimný, myslím si, že to naozaj súvisí s tým, čím v tom čase prechádzali ľudia v Nowej Hute, Krakove a Poľsku. Odráža to veľa tém, ktoré sme chceli preskúmať, pretože to nie je len nejaká sci-fi, ktorá má zaujať alebo rozprávať zábavný príbeh. V podstate je to stále psychologický horor a my sme chceli zachytiť ten globálny, ale zároveň lokálny charakter mesta.

Využitím skutočného prostredia a pridaním choroby, ktorá zapadá do tém príbehu, sme vytvorili niečo, čo možno nie je úplne jedinečné, ale určite je exotické. A spôsob, akým to rozprávame, podľa mňa vyvoláva otázky. Nie je to bežný koniec sveta - je to niečo viac. Je to skôr otázka: čo sa stalo?

Odkiaľ pochádza nápad zbierať esencie alebo duše ľudí z minulosti? A ako to funguje, čo sa týka príbehu aj hrateľnosti?

No, je to zábavná vec, pretože ako Traveller vás vyslali The Collective - nemôžem povedať, kto to je - aby ste týchto ľudí extrahovali a vzali ich esencie. Nielenže majú veľmi dôležité informácie o tom, čo sa deje, a musia byť „nakŕmené“ pre The Collective, ale sú potrebné aj z... povedzme, iného dôvodu. Nechcem prezradiť prečo, ale je to veľmi dôležité.

Je to tiež jedna z veľkých záhad hry - čo presne robíte? Je to trochu riskantná voľba dizajnu, pretože to úplne neviete. Mandalorian vie, čo robí - loví ľudí a zarába peniaze. Ale Traveller je skôr ako vyslanec The Collective, ktorý len plní ich príkazy.

Z hľadiska hrateľnosti to funguje takto: máte obmedzený počet slotov pre duše, s ktorými sa stretnete. Môžete byť poslaný, aby ste zozbierali jednu osobu, ale potom sa rozhodnete, že nie, chcete radšej túto - takže si vyberiete. Povedzme, že máte tri miesta. Každá duša, ktorú si necháte, vám dáva výhody v boji, ale má aj svoj vlastný osobný príbeh.

Ak hráte hru s jednou sadou duší a váš priateľ hrá s inou, vaše zážitky sa budú líšiť, pretože duše vás „prenasledujú“ rôznymi spôsobmi. Zdieľajú rôzne informácie, vyvolávajú rôzne emócie a odhaľujú svoje príbehy z jedinečných uhlov pohľadu. To tiež sťažuje ich nahradenie. Možno máte naozaj radi jednu postavu, pretože je to punk rocker a cítite s ním spojenie - ale iná duša vám môže ponúknuť lepšie perky. Takýto druh ťažkostí pri výbere sme chceli vytvoriť.

Ovplyvňuje to nejakým spôsobom príbeh? Môžeme napríklad dosiahnuť rôzne zakončenia alebo rôzne priebehy hry?

Mení to vnímanie príbehu, takže zážitok je zakaždým trochu iný. Ovplyvňuje to dej, ale je ťažké to vysvetliť, pretože čím viac sa dozvedáte o Cronose a Travelleroch, tým rýchlejšie sa všetko v priebehu hry mení. Objavíte veľa vecí, ktoré ovplyvňujú zakončenia, takže áno - existuje viacero koncov. To, čo si myslíte, že viete o príbehu, Travelleroch a ich misii, sa počas hrania zmení, čím sa každý zážitok stane jedinečným.

Sú tam nejaké odkazy na poľskú kultúru alebo easter eggy?

Samozrejme. Máme ich tam veľa. Chceli sme vytvoriť toto prostredie veľmi premysleným spôsobom a naozaj sme všetko znovu vytvorili. V hre sa vydáte na cestu a uvidíte presné budovy, skutočné miesta, ako sú kníhkupectvá, a iné miesta, ktoré boli pre hru znovu vytvorené. A ja, ako človek z Nowej Huty, musím povedať, že som bol veľmi, veľmi, nervózny - akože, do tímu som tlačil urobte to, urobte to správne, urobte to! Nie, nie, je to trochu iné a skutočné, ale odviedli skvelú prácu.

Mnoho ľudí, ktorí hrajú túto hru, hovoria veci ako: „Oh, môj dedko mal takéto šálky“ alebo „Mám takýto vysávač“ a podobne. Takže, viete, táto hra má naozaj takú silu, že vyvoláva spomienky. Ak chcete prísť do Poľska a nemáte na to prostriedky, stačí si zahrať túto hru. Je to presne také, je to divoké - ale bez apokalypsy.

Ďakujem a to by mohol byť perfektný titulok pre tento rozhovor!