Návrat do prvých rokov dvadsiateho prvého storočia sa v istom zmysle koná pri hre A Rat'sQuest - TheWayBack Home. Už na prvý pohľad titul vyzerá, že nás navštívil z dvadsať rokov starej minulosti - osobne som dúfal, že sa bude ťažiť z toho dobrého a pozitívneho, čo v tej dobe herný svet prinášal. Lákadlo v podobe jednoduchej hrateľnosti s roztomilými postavičkami môže učarovať. Z číselného hodnotenia sa dovtípite opak. Čo sa pokazilo?

Obchodnému modelu rozdeliť hru na dve časti celkom nerozumiem. V každom prípade, ide o zaujímavý ťah - v časoch, kedy hry zdražujú, prvú časť viete mať za necelých dvadsať eur a užiť si približne osemhodinový herný zážitok. Z tohto hľadiska to môže dávať zmysel, no osobne uprednostňujem ucelené príbehy a nie čakať pri počítačovej hre na pokračovanie príbehu, ktoré bolo ukončené v napínavom momente.

Vžijete sa do úlohy charizmatického potkana Mata - ten si užíva pohodlie vo vinnej pivničke, ale učaruje mu šarmantná Nat, nachádzajúca sa v dome plnom obrov a nebezpečnej šelmy. Príbeh sa točí okolo konšpiračných teórií, nebezpečného sprisahania a rozhodne nie je pre deti. Rozsah dialógov a dabingu tiež nenahráva tomu, že by bola hra určená pre deti. Textu je priveľa - akoby autori chceli vyrozprávať dej pre dospelých a z nejakého neznámeho dôvodu si preto vybrali nevhodný žáner - obyčajnú 3D platformovku.

Ovládanie je kostrbaté a nemotorné - na každom kroku sa hráč bude rozčuľovať. Už len skočiť na správne miesto je nadľudský výkon, nehovoriac o problémovej kamere. Skutočne takto vyzerali prvé 3D hry. V dnešnej dobe vieme, že skákačky môžu byť aj v 3D priestore spravené bravúrne. Žiaľ, toto nie je ten prípad. Hrať túto hru vôbec nie je zábava, vyštverať sa niekam a padnúť len preto, že stratíte orientáciu, alebo vás neposlúchne postavička, je utrpením a dôvod, prečo som hru v zlosti ukončil.

Pritom ma k hre stále niečo ťahalo - áno, je to príbeh! Síce som neskôr preskakoval pridlhé prestrihy, ale rozhodne je dej z tých zaujímavejších, navyše okorenený kvalitným dabingom. Hlavnú postavu nahovoril v anglickom jazyku Jay Rincon, v minulosti si strihol menšie role v úspešných tituloch - očividne zúročil skúsenosti. Autori z mexického vývojárskeho štúdia TheDreamerians to využívajú na marketing, hoci v tom osobne nevidím dôvod, pretože nešlo o stvárnenie kľúčovej úlohy, či nejakej významnej.

Vždy mi učarovali tituly, kde som sa ocitol v bežnom priestore na život - obzvlášť ako drobné zvieratko či autíčko Pripadá mi zaujímavé pozorovať bežné predmety či nábytok z neobvyklého pohľadu. Zrazu je obyčajná kuchyňa nebezpečným miestom, vyštverať sa na stôl je nadľudský výkon a núti vás rozmýšľať. Opäť sa dostávam k tomu, čo je tu zlé. Kým na niektoré predmety vie potkan vyliezť, na iné skočiť nedokáže - jednoducho preto, že nemôže. Vývojári určili, kadiaľ sa bude dať ísť a basta. Ide o tragické dizajnérske rozhodnutie. Vyliezť po potrubí sa dá, ale po nohe stola nie. Prečo? Prečo na niektoré miesta dostať môžete a na iné, rovnako dostupné nie?

Často sa budete vracať na staré miesta, kde ste už boli, ale napríklad sa niečo obmení - opraví sa diera v dverách, či sa presunie rebrík, v neskorších fázach sa objaví množstvo pascí na potkany, prípadne nebezpečné lepidlá proti hlodavcom. Exteriérové priestory sú v prvej časti len minimálne, ale  taký výhľad zo strechy je pôsobivý. Som zvedavý, čo autori prinesú v pokračovaní, to sa bude podľa dostupných informácií viac odohrávať v exteriéri.

Potkan vie plávať, potápať sa - môže dôjsť kyslík, tak pozor! Misie sú rôznorodé, ale v prvej časti zväčša pozostávajú zo skákacích pasáží, prípadne stealth. Spestrením sú občasné a tragicky spracované súboje či logické časti. Obiehanie nepriateľov je úplne v poriadku, hoci je úplne primitívne a o umelej inteligencií nepriateľov sa nedá ani len rozmýšľať. V tomto titule to takto stačí. Súboje sú skôr paródiou. V dvoch prípadoch ide len o to správne sa uhýbať a v určenom momente zaútočiť. Ku koncu navyše dostanete možnosť strelnej zbrane, kedy jednoducho máte naraz maximálne tri klinčeky a tie strelíte do nepriateľa. V poslednej kapitole spacifikujete hŕbku nepriateľov ručne stručne už v normálnejšom súboji, ale že by šlo o vyššiu úroveň, to nemôžem tvrdiť.

Spestrením sú logické úrovne z pohľadu z boku a v 2D - tie sú celkom dobré a trošku prekrvia mozgové závity. O zázrak ale nejde - musíte sa vyhýbať elektrickému prúdu, alebo pohnúť správne predmetom, aby ste sa vedeli niekam vyštverať, prípadne aby ste našli v jednoduchom bludisku správny východ. Dokonca aj tu sa dokázalo prejaviť horšie ovládanie, našťastie len v menšej miere.

Grafické spracovanie si nezaslúži bohvieakú pozornosť, no samotní hrdinovia sú roztomilí a krásne spracovaní. V pohybe nefungujú a mal som dojem,  akoby som namiesto živého tvora ovládal plastovú myš. Animácie sú nemotorné. Šibanie chvostom potkana vyzerá komicky a použijete ho na odplašenie nepriateľa, či ako lano v iných hrách, taká univerzálna pomôcka. Veľmi by som si želal titul, ktorý by bol moderný a fungoval ako moderná herná adaptácia, dajme tomu kvalitného animovaného filmu, niečo plnohodnotné a lákavé. Tu som sa toho ale nedočkal.

Kedysi podobných hier vznikali mraky, dnes sú, našťastie, minulosťou, alebo sa im nedostáva dostatok pozornosti. V každom prípade, dvadsať rokov dozadu takéto hry produkovali veľké vydavateľstvá - išlo o adaptácie úspešných filmov. Našťastie, táto doba je preč a trh rozhodol v ich neprospech. O to viac nerozumiem tomuto pokusu, ktorý sa mal už v predprodukčnej fáze utnúť. Na súčasný trh skrátka nepatrí. Autorom očividne chýbajú skúsenosti s herným vývojom, hoci určite námet nie je zlý. Katastrofické spracovanie a nezvládnuté základné mechanizmy z toho ale robia hru, ktorú si užije možno zopár odvážlivcov.