Vlastne si už ani nepamätám, ako som sa dostal k pôvodnej Formation Z hre. Bola prvá polovica 90. rokov a nejako sa ku mne dostala. Možno v očiach iných vtedy až tak nevynikala, veď podobných side-scrolling akcií boli kopy. Ale ja som bol decko milujúce Transformerov a tu som ovládal postavu, ktorá sa z robota menila na stíhačku a zase naspäť. Zbožňoval som tú hru, ale v našich končinách bola takou malou neznámou podivnosťou, až sa z nej stala vyblednutá spomienka niekde vzadu v hlave. Keď vo februári oznámili jej moderný remake, všetky tie spomienky zrazu ožili a vyplavili sa na povrch. Vedel som, že toto musím hrať.

Za FZ: Formation Z stojí japonské štúdio Granzella, ktoré už má na konte nejaké tie R-Type hry a zjavne aj Formation Z dobre pozná, lebo nová hra veľmi verne do modernej podoby prenáša koncept tej pôvodnej. Akurát je to celé krajšie a komplexnejšie, ale v zásade je to stále to klasické Formation Z ako pred...uff...40 rokmi.

Páči sa mi, že s novou hra sa tvorcovia neboja popkultúrnych referencií. Mecha žáner je už dnes naozaj bohatý a tu a tam nejakú inšpiráciu priznať nie je na škodu. Okrem tých zrejmých japonských je to napríklad kultové béčko Robot Jox, keďže na úvod ako pilot svojho mecha idete do kabíny v strede jeho tela. Pomocou rampy vyletíte zo základne a púšťate sa do boja proti mimozemskej invázii, ktorú len vy dokážete odvrátiť pomocou tejto super silnej zbrane. Ale pozor, nebude to len tak.

Nedá sa povedať, že by FZ bola hra založená na príbehu. Nejaké to ľahučké pozadie tu je a na záver sa môžete dopracovať k rôznym finálnym animáciám podľa toho, ako sa vám darilo a čo všetko ste dosiahli. Ale tých pár animácií navyše tu dáva aspoň niečo naviac. Také to drobné potešenie, keď vidíte animáciu štartu a podobne. Ale ako som už spomenul, priamo príbeh tu nečakajte. V tomto ohľade sa hra nesie presne v duchu originálu z 80. rokov.

Už v úvodnom menu si ale všimnete jednu z noviniek a to customizácie. Tu to navyše nie je len o farbách, aj keď tými to začína. Môžete si meniť farby jednotlivých častí skafandra svojho pilota a hlavne mecha. Taktiež môžete meniť vzhľad napríklad hlavy či prilby. Hlavne ale môžete mecha vyzbrojiť niekoľkými modulmi vylepšení, na čo si však musíte chvíľku počkať. A rovnako sa časom dostanete aj k možnosti odomknúť si ďalšie dva druhy mechov s inými vlastnosťami. To výrazne prekračuje možnosti pôvodnej hry a z istého pohľadu je na tom hra založená.

Toto totiž nie je úplne hra, ku ktorej si sadnete a prejdete ju. Minimálne nie na prvý pokus. V tomto možno trochu pripomína až roguelite tituly. Sadnete k nej, hráte, v istom bode sa vám minú životy a idete od začiatku. Ale už máte nazbierané nejaké tie mince, takže ich môžete investovať do nových modulov zbraní a pridať si napríklad 10% sily na raketách. To sa najmä proti bossom bojuje hneď o kus ľahšie. Takže sa ku hre vraciate dookola, kým sa vám ju nepodarí konečne prejsť.

Čo potom? Môžete do nej ísť zase, aby ste dostali možno inú záverečnú animáciu, aby ste si vyskúšali iného mecha, aby ste si zdvihli obťažnosť a podobne. Nechýbajú ani rebríčky, takže môžete skúsiť dosiahnuť vyššie skóre. O znovuhrateľnosť tu úplne núdza nie je, aj keď je pravdou, že sa herný zážitok už nijako zásadne nemení. Nepriatelia sú vždy na tých istých miestach a tí istí, ale toto nie je hra, ktorá by každým hraním nejako menila pravidlá. Možno by to hráčov dokonca aj naštvalo. Aj keď je pravda, že pôvodní fanúšikovia už dnes pomaly vymierajú.

A kým v niektorých oblastiach sa hra modernizovala a funguje to skvele, v iných zostáva možno až príliš staromilská. Mám 36 rokov, kopu práce a dvojmesačné dieťa. Hry v tom všetkom majú svoje miesto a aj také ako FZ. Skvele sa pri nich dá zrelaxovať po náročnom dni (a noci), ale musia už byť trochu iné. Napríklad musia ponúkať možnosť kedykoľvek si uložiť postup. A ak nie kedykoľvek, tak aspoň po konci levelu. To v FZ nie je a vždy idete od začiatku. Ak by som nemal hru na Switchi, možno by som ju dodnes ani raz neprešiel.

Asi 2 dni som mal Switch na nabíjačke a len som ho uspával s rozbehnutou hrou a vždy pustil, keď bolo trochu času, aby som sa pokúsil dostať ďalej. Nemusia autori robiť kompromisy, nech to pokojne nazvú Super Easy Lame Mode alebo akokoľvek, ale nech si dokážem jeden deň zahrať jeden level, druhý deň ďalší.

Pritom som si hru naozaj užíval ako máločo teraz. Krásne ma vrátila do minulosti, keď som na tieto hry mal lepší skill a aj viac času. Keď sa hrala Contra, Double Dragon, RoboCop a aj pôvodné Formation Z. Je to adrenalínový side-scrolling shooter plný rôznorodých nepriateľov a vizuálne bohatých a podmanivých sci-fi prostredí, kde sa neustále musíte obracať, dávať si pozor aj na pasce a hlavne neustále uvažovať na čo najvhodnejšou podobou. Tie transformácie tu totiž majú zmysel.

Niektoré časti levelov sú primárne určené pre stíhačku, lebo sa v nich ani nedá ísť po svojich. Iné sú zas vhodné pre formu robota. Väčšina herných levelov ale necháva voľbu vám. Vtedy zistíte, že sú vertikálne naozaj bohaté. Niektoré typy nepriateľov sa pohybujú po zemi. Keď ale pri druhom prechádzaní levelu letíte, zistíte, že hore sú ďalší. Môžete si tak možno aj vybrať pre seba jednoduchšiu cestu. Alebo takú, ktorá vám viac vyhovuje, keďže každá z týchto foriem sa správa trochu inak.

Nejde len o to, kde sa ktorá forma pohybuje, ale aj o možnostiach pohybu. Robot sa môže pohybovať aj dozadu, čo stíhačka nedokáže. Tá má zase limitované palivo, takže pri hraní buď zbierate orby s energiou na jeho doplnenie, alebo jednoducho šetríte a nelietate, keď nemusíte. Líšia sa však aj v útokoch. Stíhačka mi prišla lepšia, ale to hlavne asi preto, že mi nikdy k srdcu neprirástli melee útoky mechov. Raketové útoky stíhačky mi prišli lepšie. Ale vy môžete mať iné preferencie, prípadne závisí aj od toho, ktorého z troch mechov máte.