Na Diablo sa oplatí počkať. A teraz nemyslím len to, že sa oplatí čakať tie roky medzi jednotlivými časťami. Samotné hry, aj keď kvalitné, sa postupne formujú a vylepšujú. Aj dnes ikonická dvojka nebola pri pôvodnom vydaní takým kultom, stala sa ním postupne aktualizáciami a najmä vydaním datadisku Lord of Destruction. Trojka a štvorka na tom boli rovnako. Akurát by som povedal, že v prípade trojky sme tú najlepšiu verziu dostali až neskôr na Switchi - hranie na cestách v 60fps s lokálnou kooperáciou a najmä úplne offline!

Nebudem klamať, už dlhšie som dúfal, že sa podobnej verzie dočkáme aj so štvorkou. Tá už ukončila vydávanie expanzií a aj keď ešte dostane novú triedu a ďalší obsah v budúcnosti, bolo jasné, že to hlavné je hotové. Takže už len počkať na tú Switch 2 verziu, ktorá zase bude určite najlepšia, lebo prinesie všetko to, čo máme radi, akurát aj s offline režimom. No a tá je teraz tu v podobe Diablo IV: Age of Hatred Collection. A prináša kopu skvelých vecí, ale aj jedno sklamanie.

Najskôr teda čo to vlastne je. Age of Hatred Collection obsahuje základnú hru a k nej aj expanzie Vessel of Hatred a Lord of Hatred. No a aj nejaké menšie bonusy navyše. Nie je to exkluzívna edícia pre Switch 2, kolekcia je dostupná aj na iných platformách a je to v zásade ultimátna alebo GOTY edícia hry. Jednoducho pre tých, ktorí ešte Diablu nepodľahli a chcú to mať všetko v jednom balení za nie úplne zlú cenu 70 eur. Akurát teda Switch 2 verzia je aktuálne najzaujímavejšia, lebo prináša aj nejaké tie veci navyše. No, bohužiaľ, offline hranie medzi nimi nie je. Hra stále vyžaduje povinné online pripojenie, takže odpadá hranie v lietadle a podobne.

Ak Diablo IV nepoznáte a chcete sa o ňom dozvedieť detailne, toto nebude úplne recenzia pre vás. Najlepšie v tom prípade bude, ak vás odkážem na recenziu pôvodnej hry, prvej expanzie Vessel of Hatred a druhej expanzie Lord of Hatred. Ja sa budem primárne venovať tomu, ako Switch 2 verzia funguje, čo prináša, čo ubudlo, ako sa hrá a ako beží. To je v tomto pohľade najdôležitejšie. Ale pridám aj nejaké zhodnotenie aktuálnej sezóny, ktorá sa obzerá späť do minulosti tejto kultovej série.

Ale aby som vám uviedol aspoň základný kontext hier, tak stručne. Diablo IV sa odohráva približne 50 rokov po udalostiach tretej časti a do Sanctuary sa vracia Lilith, dcéra Mephista a jedna z pôvodných tvorcov sveta. Príbeh sleduje Wanderera, ktorý sa spolu s Horadrimom Lorathom a Neyrelle snaží zastaviť jej plány a postupne sa zapletie aj do oveľa väčšieho konfliktu medzi Nebom a Peklom. Kampaň je rozdelená do šiestich aktov a zaberie približne 20 až 30 hodín, pričom veľká časť hry sa tradične odohráva až po jej dokončení. Základ tvorí výber jednej z tried, likvidovanie obrovského množstva nepriateľov, zbieranie stále lepšej výbavy a skladanie vlastného buildu zo schopností, predmetov a neskôr aj Paragon systému.

Vessel of Hatred pokračuje priamo po konci Diablo IV. Neyrelle odchádza do džungle Nahantu s Mephistovou dušou uzavretou v soulstone a Wanderer ju nasleduje, aby zabránil návratu Mephista. Do príbehu sa vracajú známe postavy, pribúdajú nové a hlavnou novinkou v hraní je trieda Spiritborn, ktorá dokáže využívať schopnosti štyroch duchovných strážcov. Expanzia pridala aj novú oblasť, žoldnierov, kooperatívny Dark Citadel a Kurast Undercity, pričom samotná kampaň zaberie približne 10 až 15 hodín.

Lord of Hatred uzatvára príbehovú líniu okolo Mephista a posiela hráča na Skovoské ostrovy, miesto úzko spojené s históriou Sanctuary. Wanderer tu musí zastaviť Mephistove plány a definitívne sa s ním vysporiadať, pričom sa vracajú niektoré známe postavy a pribúdajú nové. Príbeh expanzie sa navyše s postavami nemazná a z niektorých udalostí možno zostanete zaskočení. Expanzia prináša novú oblasť, dve nové triedy v podobe Paladina a Warlocka, nové dungeony a množstvo endgame aktivít. Príbehová časť zaberie približne 15 až 20 hodín, no rovnako ako pri predchádzajúcej expanzii je hlavnou motiváciou ďalšie hranie po jej dokončení.

Aj tentoraz je však možno ešte dôležitejšie to, čo Blizzard urobil s celou hrou. Lord of Hatred priniesol veľký rework skúsenostných stromov pre všetky triedy, nové varianty schopností, vyšší level cap, nový Loot Filter, prepracovaný crafting s Horadric Cube, Talisman so setovými bonusmi a ďalšie možnosti úprav buildov. Endgame dostal War Plans, nové výzvy a systém, ktorý vás viac vedie k tomu, aby ste si sami poskladali spôsob ďalšieho progresu. Spolu s tým sa ďalej menili obťažnosti, itemizácia a jednotlivé endgame systémy, takže dnešné Diablo IV sa už od verzie, ktorá vyšla v roku 2023, líši prakticky vo všetkých dôležitých oblastiach.

Aktuálna sezóna Hell's Legacy je zároveň oslavou 30 rokov Diabla a vracia sa v nej niekoľko ikonických momentov zo starších hier. Stratená duša Deckarda Caina vás posiela po stopách Dark Wandererov, ktorých pohltila moc Prime Evil, a postupne sa tak vraciate na miesta spojené s Diablom, Baalom a Mephistom. Práve ich Soul Splinters sú základom sezónnej mechaniky - po porážke ich ozvien získate ich úlomky a môžete si vybrať, moc ktorého z troch Prime Evil budete používať. Každý z nich mení spôsob hrania vlastnými bonusmi aj nevýhodami a cez War Plans si následne odomykáte ďalšie úpravy a vylepšenia. Progres War Plans je navyše zdieľaný medzi vašimi postavami, takže nemusíte všetko odomykať nanovo.

Sezóna však nie je iba nostalgickou výpravou. Pridáva Waking Nightmares, v ktorých sa vraciate do pokrivených spomienok Dark Wandererov, náhodné Overland Ambushes a Challenge Dungeons, zatiaľ čo do hry pribudli aj prerobené Legacy Uniques inšpirované staršími dielmi. Ešte zaujímavejšie sú Mythic Charms a nové možnosti Horadric Cube, ktorá dokáže za určitých podmienok premeniť Unique priamo na Mythic a ponúka aj nové spôsoby úpravy affixov. Blizzard pritom ďalej upravuje samotný endgame - zvýšil odmeny v niektorých Torment úrovniach, zlepšil loot z Echo of Mephisto a upravil množstvo materiálov či odmien z rôznych aktivít.

A práve vďaka tomu Hell's Legacy celkom dobre ukazuje, kam sa Diablo IV za roky posunulo. Namiesto jednoduchého prejdenia kampane a následného opakovania niekoľkých dungeonov dnes máte celý systém endgame aktivít, buildov, craftingu a sezónnej progresie, ktorý sa neustále mení. Aktuálna sezóna navyše pekne kombinuje nové mechaniky s nostalgiou - takže ak máte za sebou staršie časti Diablo, návraty do Tristramu, na Arreat či do Durance of Hate pôsobia príjemne známo, zatiaľ čo samotné hranie už funguje podľa pravidiel výrazne modernejšieho Diablo IV.

Mnohí už Diablo IV hráte na nejakej inej platforme a možno uvažujete nad tým, že by ste si hru zaobstarali aj na Switch 2 z nejakého dôvodu. Pokojne môžete a o nič neprídete. Keďže je hra stále online na všetkých platformách, všetko je vlastne synchronizované so servermi Battle.netu. To znamená, že cross-progres funguje medzi Switch 2 a ostatnými platformami. Prenášajú sa teda všetky vaše postavy, ich progres, sezónny postup a tiež zakúpené či získané kozmetické predmety. Rovnako sa prenášajú odmeny a nákupy súvisiace s Reliquary Battle Passom.

Výnimkou je platený Platinum - Platinum získaný hraním, vrátane toho z Battle Passu, je zdieľaný medzi platformami, ale Platinum zakúpený priamo na Switch 2 zostáva iba na Switch 2. Čo to vlastne znamená? Napríklad ak máte na PS5 1 000 Platinum, mali by ste ho vidieť aj na Switch 2. Ak si však na Switch 2 kúpite ďalších 1 000, týchto 1 000 bude dostupných iba na Switch 2. Je to pomerne nemilé obmedzenie, ale nie veľmi závažné. Vychádza z obmedzenia platforiem a niečo podobné možno poznáte aj z niektorých iných crossplatform hier.

A ako sa teda Diablo IV na Switch 2 hrá? Veľmi príjemne, koniec koncov je to fakt dobrá hra a teraz ju akurát hráte s iným ovládačom, prípadne s handheldom v rukách. Prakticky sa na hraní nič nemení, akurát máte nejaké tie menšie možnosti navyše. Napríklad musím pochváliť podporu dotykového ovládania v handheld režime. Inventár, skill tree a všetky ďalšie tieto veci si tak jednoducho vyťukáte prstom, čo je rýchle a intuitívne. Možno by som ešte zakomponoval gestá, ako zoom odtiahnutím dvoch prstov podobne ako na telefóne.

Switch 2 verzia tiež podporuje ovládanie klávesnicou a myšou, ak patríte k starej škole a ovládanie Diablo hry na gamepade pokladáte za kacírstvo. Ale to je vec, ktorú majú nejakú dobu aj ostatné konzoly. Tu by ste čakali, že bude hra podporovať ovládanie Joy-Conom ako myšou, koniec koncov má to už dosť veľa hier. No z nejakého dôvodu to tu nie je, čo je veľmi podivné rozhodnutie. Keď už raz hra má podporu myši, prečo rovno nepodporuje aj natívnu „myš“ na danej platforme. Nemôže byť také ťažké to pripraviť a upraviť ovládanie. Snáď neskôr.

Jednou z výhod Diablo 3 na Switchi bol fakt, že ste mohli byť vyvalení na terase v sedačke, užívať si okolie, mať hru v rukách a stále hrať v 60fps. Diablo IV na Switch 2 je však, bohužia,ľ trochu iný prípad. 60fps v hre nedosiahnete, ale aspoň sú tu na výber dva režimy grafiky. V Quality režime hráte na TV aj v handhelde v krajšej grafike dokonca s niektorými ray tracing efektmi, čo je príjemné prekvapenie, ale len v 30fps. V handheldovom režime je rozlíšenie do 1080p, na TV do 1440p. Musím priznať, že v tomto režime hra vôbec nevyzerá zle. Samozrejme, pri priamom porovnaní si všimnete napríklad slabšie detaily trávy a podobne, ale pri hraní vám to tak ani nepríde. Dôležité je, že to hra drží, aj keď rozlíšenie je zjavne dynamické, no nikdy neklesá príliš nízko, aby vám to začalo prekážať.