Išiel si tak Geralt lesom a z krovia sa vyrútila bruxa. Sek mečom, uhýbanie, elixír - klasika. Alebo nie? Možno namiesto lesa vošiel do krčmy, kde ho čakala Yennefer a jedno nevhodne zvolené slovo rozpútalo väčšiu pohromu než celý Divoký hon. Ale ani to nesedí. Pravda je taká, že Zaklínača tentoraz nezabije príšera, ale vaše rozhodnutie. Jedno potiahnutie prstom doľava a Geralt končí na šibenici. Potiahnutie doprava a rozvrátite kráľovstvo. Čo to vlastne táram? Nesnažím sa poskladať stratenú poviedku zo zaklínačských kníh. Len vás pripravujem na to, čo vás čaká v novej kombinácii kartovej stratégie a temnej fantasy s názvom Reigns: The Witcher - kde osud Kontinentu visí na vlásku. A závisí na jednom „swajpe“ doľava alebo doprava.

Známy knižný svet Zaklínač sa tu stretáva s mechanizmami populárnej série Reigns, ktorá si dlhodobo zakladá na tom, že vám dá do rúk moc - a zároveň vám ju vzápätí vezme. Píšete si vlastné príbehy. Niektoré trvajú len pár minút, iné sa natiahnu na desiatky rozhodnutí. Takmer všetky sa však nesú v duchu sveta, kde šťastné konce nie sú samozrejmosťou. Často stačí jedno zlé rozhodnutie, jeden unáhlený ťah, a namiesto slávy prichádza smrť, politický prevrat alebo osobná tragédia. Kontinent si neberie servítku pred ústa - a hra už vôbec nie.

Ak sériu Reigns nepoznáte, koncept je odzbrojujúco jednoduchý. Pred vás sa kladú karty s dilemami a vy sa rozhodujete potiahnutím doľava alebo doprava. Každá voľba má následky, ktoré sa okamžite prejavia na štyroch ukazovateľoch moci, vplyvu či stability. Ovládanie je intuitívne, rýchle a prirodzené - a rovnako rýchle musí byť často aj vaše uvažovanie. Systém vychádza z princípu známeho zo swipovania v aplikáciách na randenie, čo z hry robí formát ako stvorený pre mobilné zariadenia. No ak preferujete väčšiu obrazovku a pokojnejšie tempo, titul si bez problémov zahráte aj na PC. Tam sme si ju zahrali aj my, aj keď musím priznať, že toto fakt nie je ideálne prostredie pre hru.

Veľká obrazovka, ovládanie gamepadom (ktoré v prípade PC verzie odporúčajú samotní autori) a vlastne aj kopa nevyplnenej plochy v obraze pôsobia trochu divne. Neintuitívne. Ťarbavo. Samozrejme, je to rovnaká hra, ale tu sa naozaj ukazuje, že niektoré zážitky sú šité na mieru určitým zariadeniam. Takže za mňa rada - ak máte na výber, určite siahnite radšej po mobilnej verzii, či už na iOS alebo na Android. Pri tom, ako krátke sú dané príbehy a herné posedenia, je to ideálny titul na čakanie v čakárni aj cestovanie MHD.

Príbeh? Písať o ňom je pomerne zložité. Tu si ho totiž píšete sami. Ale je tu jeden rámcujúci príbeh, ktorý to vlastne celé rozbehne a dáva tomu celému zmysel. Marigold sa chce stať najlepším a najuznávanejším bardom na celom Kontinente, no a vy mu v tom musíte pomôcť tak, že tie príbehy tvoríte. Čím lepší príbeh, čím dlhší a čím viac úloh v ňom splníte, tým viac skúsenostných bodov Marigoldovi pridáte, aby ste mu pomohli v raste jeho slávy. Ten následne prechádza hostincami, aby sa dostal čoraz vyššie a svojimi príbehmi oslňoval ľudí po svete. Len ich musí vedieť správne vyrozprávať.

Reigns: The Witcher je vlastne prechádzkou morálnym labyrintom, kde je len málo možností voľby naozaj kladných a aj preto to pre samotného Geralta často končí veľmi zle - obesením, zabitím príšerou, dobodaním mečmi, vidlami v zadku, prepitím sa na smrť a podobne. no aj keď sú konce negatívne, hra vás stále dokáže zabaviť. Naozaj nečakajte veselé príbehy, ale aspoň sa môžete dopracovať sériou podivných udalostí k vtipným koncom. Rozhodovanie musí byť rýchle, máte akurát čas na prečítanie situácie na aktuálnej karte a potom už musíte posúvať prstom doľava alebo doprava.

Na úvod každého príbehu vám padne trojica kariet, ktoré reprezentujú úlohy, ktoré by ste mali dosiahnuť. V úvode je pool týchto úloh malý, ale postupne získavate ďalšie a ďalšie, pričom ak sa vám náhodné rozlosovanie na úvod nepozdáva, máte 3 pokusy o zmenu. No aj zmeny sú len náhodné, takže je to celé o náhode a aj takto sa hra stará o to, aby ste neprechádzali rovnakými situáciami. Trojicu úloh môžete plniť postupne a čím viac z nich splníte, tým viac hviezdičiek za ne dostanete (maximom sú 3) a následne sa to premietne do konečného zúčtovania pre Marigolda ako rozprávača.

V horenej časti obrazovky sú 4 rôzne ukazovatele, ktoré reprezentujú „zdroje“: ľudia, neľudia, mágovia, reputácia lovca monštier. Škoda, že hra nevie tieto 4 veci lepšie vysvetliť a možno až trochu príliš spolieha na to, že ak sa do nej pustíte, poznáte Reigns princípy. Tie vám síce vysvetlí - ani jeden z ukazovateľov nemôže príliš klesnúť alebo príliš stúpnuť, aby prekonal ohraničenie. Ale už vám nevysvetlí, ako sa na nich jednotlivé interakcie podpisujú, takže to je pomerne dlhú dobu o skúšaní, jednoducho pokus a omyl. Táto interakcia takto ovplyvní ľudí, inak neľudí. Niekedy sa dá spraviť všeobecne dobré rozhodnutie, inokedy je akákoľvek z dvoch možností v niečom zlá. Respektíve väčšinou.

Takže ak by som to trochu zjednodušil, hra je vlastne manažment zväčša zlých rozhodnutí, ktorý je o tom, aby ste prežili čo najdlhšie a zároveň splnili všetky tie veci, ktoré plniť máte - pomáhať ľuďom, bojovať s monštrami, zachrániť siroty, chytiť sériového vraha, kúpať sa vo vani a podobne. Naozaj je to pestré, často nadnesené. Prakticky ale takmer na každej karte čelíte nejakej nebezpečnej alebo absurdnej situácii a snažíte sa z toho vykorčuľovať tak, aby ste prežili aspoň o ťah ďalej a dostala sa pred vás karta, ktorá vás posunie ďalej v úlohe.

Počas hrania sa môžete prepracovať aj k súbojom. Lebo čo by to bolo za zaklínača, keby raz za čas nesťal nejakú príšeru...alebo drzého panáka v dedine. Akurát ešte nechajte tie elixíry vo fľaške, tu totiž súboje prebiehajú inak. Na spodnej strane je Geralt so svojimi životmi. Hore je zase nepriateľ s jeho životmi. Zhora dole na vás padajú jeho útoky a so svojou ikonkou medzi nimi musíte uskakovať. Ikonka sa automaticky hýbe sama do smeru, ktorý jej dáte. Nedokážete ju zastaviť, len meniť smer. Musíte si tak pohyb dobre načasovať. Pomedzi útoky nepriateľa ale padajú aj vaše útoky, ktoré musíte zobrať a vtedy automaticky zaútočiť. Taktiež sa na ploche zjavujú elixíry (hlavne na doplnenie života) a znamenia, ktoré majú rôzny efekt na súperov a ich útoky - spomalenie, spálenie a podobne. Je v tom náhoda, ale aj taktika. Jednoduché, ale zabaví.

Graficky sa hra nesie presne v tom štýle, ktorý je už roky typický pre sériu Reigns. Možno je to o niečo detailnejšie, ale zas nie veľmi. Stále to je v prvom rade Reigns a až potom Zaklínač. Ale na Geraltovej tvári môžete vidieť jazvy. To je tak asi všetko. Hranie je doplnené jednoduchými animáciami, v ktorých je rozprávaný rámcujúci príbeh. Rovnako aj hudba je jednoduchá, ku hre pekne sadne, ale ak ju vypnete (lebo ste cestujete a zabudli ste si slúchadlá), možno vám ani nebude chýbať.

Na záver by sa teda dalo povedať, že Reigns: The Witcher je zábavná a návyková kombinácia dvoch svetov - temnej Zaklínačovej fantasy a jednoduchého systému Reigns. Hra sa však príliš nesnaží odbočiť zo zabehnutých formúl a v mnohých ohľadoch veľmi pripomína predchádzajúce iterácie série. Občas vyžaduje, aby ste išli proti vlastným inštinktom a rýchlo sa učili pravidlá, ktoré nie sú úplne jasné. Napriek tomu ponúka desiatky postáv, situácií a možností konca, ktoré dokážu vyvolať smiech aj frustráciu. Je to titul ideálny na rýchle herné sedenia, kde každé rozhodnutie môže stáť život, slávu alebo reputáciu - a práve v tom spočíva jeho čaro. Pre fanúšikov Zaklínača a mobilného hrania je to určite príjemný zážitok, hoci nie vždy úplne originálny.