Keď s láskou spomíname na to, ako boli kedysi hry lepšie, je to len nostalgia alebo boli ich kvality skutočne také nadčasové? Len tie spomienky sú v mnohom skreslené, ľudská pamäť je milosrdná a možno viac ako na samotné hry spomíname skôr na to, ako nám bolo kedysi v detstve. Ako od toho oddeliť skutočné kvality hry? Napríklad tak, že ju verne prenesiete do súčasnosti s pôvodným dizajnom, akurát v modernejšom audiovizuálnom spracovaní. Tak sa môžete pozrieť, či naozaj bola taká kvalitná. Alebo dokonca najkvalitnejšia, najlepšia hra všetkých čias.

To je totiž Ocarina of Time z roku 1998. Dodnes má hra najvyššie hodnotenie na Metacritic a mala aj na Gamerankings, kým ešte stránka fungovala. Super Mario Galaxy, GTA IV, Breath of The Wild - tie všetky sú až za ňou. Oprávnene? Aj to nám ukazuje novinka The Legend of Zelda: Ocarina of Time. Rovnaký názov, rovnaký herný dizajn aj príbeh. Takto po dokončení hry môžem napísať, že som sprvu nevedel, čo si o hre mám myslieť. Nečakal som až taký doslovný remake a mal som dojem, že to je možno aj na škodu. S odstupom niekoľkých dní som si ale viac utriedil myšlienky.

Možno práve takto má vyzerať remake kvalitnej a nadčasovej hry. Ak z nej pôvodne nebolo nič vystrihnuté, netreba ani nič pridávať. Len to všetko preniesť do ľúbivejšieho kabátu a ukázať, ako veľmi nadčasový ten koncept vlastne bol. Tak, že skvele funguje aj po takmer 30 rokoch. Tie isté dungeony, tie isté questy aj hádanky stále dokážu zabaviť, potrápiť, rozosmiať aj dojať. Presne ako vtedy. A ak máte to šťastie, že si hru aj po takej dobe stále pamätáte, ani vám nenarobia problémy. Prechádzanie hry totiž prebieha rovnako. Vytiahnete niekde doma staré časopisy s návodmi a môžete ich použiť aj dnes.

Zároveň sa ukazuje, že toto je asi jedna z najdôležitejších Zelda hier. Originál aj remake. Stanovila niektoré kľúčové herné mechanizmy využívané a dobre funkčné dodnes, ale zároveň vybudovala ten milovaný svet Hyrule. Existoval už predtým, ale až niekde tu začalo celé to jeho kúzlo. Bohatá história siahajúca hlboko do minulosti aj budúcnosti, v Skyward Sword to tvorcovia v zásade už iba dovysvetlili. Ten príbeh je tu naozaj bohatý a stojí za to ho spolu s hrdinami aj zloduchom prežiť.

Celé to začína s nenápadným chlapcom. Jediným z Kokiri Forest, ktorý nemá vlastnú vílu. Možno kvôli tomu nezapadá, ale priateľov má aj tak. Je však jasné, že je iný. Zvláštny. Mátajú ho zlé sny. No je to zároveň niečo viac. Great Deku Tree za ním pošle vílu Navi, ktorá ho má priviesť. Tam sa malý Link dozvie viac o svojom osude a ako je kľúčom k záchrane Hyrule pred temnotou. Nie všetko na vás hra vyhodí hneď počas expozície, ale aj ďalej dávkuje ďalšie dôležité časti príbehu a mytológie sveta a skvele to celé spolu funguje.

Navyše toto nie je jediný príbeh v hre. Tých malých príbehov tu nájdete obrovské hromady v každej jednej časti sveta. Zakliata rodina, podivný hrobár, Linkovi priatelia z Kokiri Forest, púštny ľud Gerudo, ale aj niekoľko divných panáčikov, ktorí sa tam snažia dostať, no skončia za mrežami. Niektoré z tých príbehov musíte prežiť na ceste hrou, lebo sú súčasťou hlavného questu. Iné sú len vedľajšie úlohy a môžete sa im aj úplne vyhnúť, ale rozhodne to nerobte, lebo sa ukrátite o časť zážitku. Časť toho fenomenálneho kúzla.

Veľkou súčasťou čara hry je to, ako intuitívne to celé pôsobí. Len vyjdete zo svojho domu a idete do lesa a na tak krátkej ceste sa toho naučíte naozaj veľa z jej fungovania, mechanizmov aj sveta. Samozrejme, ak nehráte hry prvý deň, viete, že cez vodu treba preskočiť a hra vám akurát ukáže tlačidlo, ktorým to budete robiť ďalších niekoľko desiatok hodín. Ale nehovorím priamo o týchto simplexných interakciách. Napríklad Navi nie je len vašou spoločníčkou a hlasom Linka v dialógoch, ale slúži aj na mierenie a lockovanie.

A to je len základ. Aj poslednú hodinu pred koncom vás stále hra dokáže naučiť nejaký nový trik, dá vám novú schopnosť, ktorú budete na konci potrebovať, ale ak sa rozhodnete vrátiť späť a odložiť finálny súboj ešte o pár hodín, tak sa v celom tom šírom svete dostanete na nové neprebádané miesta, kde vás čakajú ďalšie úlohy, hádanky alebo len rupees alebo srdiečka. Lebo predsa nechcete čeliť Ganondorfovi bez toho, aby ste sa poriadne pripravili. A to si vyžaduje hlavne tie srdiečka, ale aj vyššiu odolnosť. Ako ju získať? Kto hľadá, ten nájde, ale poriadne dlho si na ňu počkáte.

Asi je to tá radosť z objavovania, ktorú si tu môžete ceniť najviac. Hra neustále dokáže prekvapovať a ak ste ju nehrali pred rokmi, teraz zažijete niečo výnimočné. Za každým rohom je niečo iné a nové. Navyše je tu denný cyklus a nielenže počas dňa a noci čelíte iným hrozbám, ale aj niektoré veci a ich fungovanie sú naviazané na tento cyklus. Takže niečo objavíte len v noci, možno len o konkrétnej hodine. No a ľudia v meste zase v noci spia, takže na nákupnú horúčku môžete vtedy zabudnúť. Niekde sú skryté odkazy od víl s drobnou odmenou, inde zase chrobáky a na ne naviazaná úloha. Jednoducho tu toho je veľa.

Je tu radosť, hravosť, ale stále aj epické fantasy dobrodružstvo. Čakajú vás desiatky hodín bojov, hádaniek a dungeonov plných rôznorodých nástrah vo všetkých známych krajoch Hyrule. Takže láva a kamene, voda aj mráz, piesočné búrky, cez ktoré nevidíte ďalej. No a nechýbajú ani lesy a jaskyne. Hra preverí vás skill v bojoch aj dôvtip v hádankách. Tie sú pritom dizajnované tak, aby neboli príliš náročné, ale zároveň po vyriešení dodali dobrý pocit zadosťučinenia. Tešíte sa sami zo seba, keď niečo vyriešite, prekonáte a nakoniec porazíte aj bossa aktuálneho dungeonu.

Možno to tak epicky nevyzerá, veď hráte za dieťa. To je ale pravda len čiastočne. Na začiatku hry je Link naozaj dieťaťom, no ukazuje, že aj malý hrdina dokáže zažiť veľké dobrodružstvo. Nepotrvá to však dlho a dej sa presúva do budúcnosti, kde už dospelý Link musí čeliť skutočnej temnote, ktorá zachvátila Hyrule. Preč sú radostné prechádzky pláňami či behanie po žijúcich uličkách hradného mestečka. Ale zase aspoň máte koňa, ktorý vám skráti cestovanie, môžete z neho aj bojovať a objavíte nové skilly. Ak nechcete cestovať na konskom chrbte, hra pridá aj formu rýchleho cestovania medzi kľúčovými lokalitami prostredníctvom Ocariny.

Hranie nemusí byť nutne lineárne. Niektoré questy sa odohrávajú v Linkovej mladosti, iné zas v Linkovej dospelosti. Viaceré sú prepojené a dajú sa splniť len kombináciou činností v oboch časoch. Nič vás však neobmedzuje v tom, aby ste podľa svojej vôle cestovali tam a späť. Hra vás len upozorní, že vás potrebuje budúcnosť, ak ale máte dojem, že máte niečo nedoriešené v minulosti, pokojne tam choďte. Hra vás nikam nevedie za ruku a ak chcete v rozhraní vypnúť úplne všetky ukazovatele a pomôcky, tak ich jednoducho vypnete a hráte len ponorení do dobrodružstva a podľa toho, čo vám ktorá postava povie.

Nemá zmysel toľko opakovať, ako je hra nadčasová, stále skvele funguje, ponúka kopy hodín variabilného a zábavného obsahu a podobne. To je najlepšie si jednoducho vyskúšať. Poďme teda na to, čo by mohlo byť inak. Je tu, samozrejme, množstvo noviniek a vylepšení vrátane rozhrania, ovládania, mierenia pohybom a podobne. Možno mi v handheldovom režime chýba ovládanie dotykom, ale to je tak všetko. Dokonca je tu aj využívanie mikrofónu, kedy môžete melódie na Ocarine nie vyťukávať, ale zadávať hlasom - spevom, hmmmkaním a podobne. Je to zbytočnosť, ale milá a prekvapivo funkčná zbytočnosť.

Nechápem teda, prečo autori až tak tkveli na pôvodnom dojme, že hru stále rozdelili na segmenty s loadingami medzi nimi. Takúto hru by Switch 2 hravo zvládol bez nich a dokonca narazíte na absurdné situácie, že vidíte to prostredie pred vami, je rovno tam, ale hra predsa len zobrazí na pár sekúnd loading. Taký krátky, že nemá ani zmysel. Možno sa im len nechcelo to technicky riešiť a vytvoriť prepojenia, ktoré v pôvodnej hre neboli. Ale výrazne by to zlepšilo dojem.

A keď už som písal o tom prechádzaní svetom, aj tam by som si vedel predstaviť jedno výrazné zlepšenie. Dnes už hry hráme inak ako v roku 1998. Zmenili sa hry, zmenili sme sa my, náš čas a aj svet okolo. Nejde len o mňa ako dospelého, ktorý musí cez deň spraviť aj miliardu iných vecí ako hrať, ale aj deti majú dnes kopu možností trávenia času. Toto je masívna hra, kde už základ vám zaberie 25 hodín a celá hra 40. Na tom nie je nič zlé a je skvelé, že za svoje peniaze dostanete peknú porciu obsahu. Ale prečo stále nedokážem plniť nesplnené sidequesty po dokončení príbehu, tomu nerozumiem. Chápem, že príbeh má byť uzavretý, svet sa má vrátiť do nejakého stavu a všetci majú žiť šťastne aj do smrti, ale z nikoho v Nintende by neubudlo, keby pred týmto celým happyendom hra ponúkla možnosť „Hej Link, zachránil si Hyrule a všetko bude v poriadku, ak máš ale pocit, že si ešte niekde niečo nesplnil, vydaj sa tam a potom sa vráť za mnou.“ Keď už prídete pred finálneho bossa, chcete ho dať dole, nepoviete si, že počká, teraz idete plniť 10 hodín sidequestov.