Na počiatku dvadsiateho storočia sa začínajú ukazovať vrásky z mimoriadne pokrokového predošlého storočia. Klady, ktoré nový priemysel priniesol, začínajú dobiehať zápory – desivé pracovné podmienky a ešte náročnejšie prežitie v chudobných domovoch. Napriek tomu má dané obdobie svoje čaro. V práve recenzovanom debute ho dokázalo odzrkadliť aj švédske vývojárske štúdio River End Games. Ide o veteránov, ktorí pracovali na hrách, ako Battlefield, Little Nightmares, Mirror's Edge a Unravel.

Eriksholm: The Stolen Dream je príbehová hra – deju je podriadené všetko a hrateľnosť je osekaná na kosť, napriek tomu, že ide o taktickú stratégiu v štýle Commandos. Výber žánru mi občas zdvihol obočie v údive, pretože pomalý postup charakteristický pre zvolený štýl ešte viac spomaľuje rozprávanie deja. Ten je hlavnou motiváciou pokračovať. Na druhej strane, hre svedčí jednoduchosť v pravidlách, ktoré si dokázala zachovať.

Problémy jedného mesta

Vítajte vo fiktívnom meste inšpirovanom severskou európskou architektúrou ranného dvadsiateho storočia. Práve mesto je hlavnou dominantou hry. Hoci sa to spočiatku nezdá, práve o toto miesto tu ide v prvom rade. Všetko sa odvíja v osobnom príbehu troch priateľov. Mladej Hanne zmizne za záhadných okolností brat Herman a ona pod vplyvom udalostí po ňom začne pátrať. Následne sa pridajú ďalší dvaja kamaráti.

Osobný príbeh sa v priebehu niekoľkých hodín dostane na úroveň nad rámec kamarátstva a obyčajného prežitia. Ide o osudové stretnutia, o zradu –  a nebojím sa to prirovnať k ekvivalentu Hry o tróny v inom prostredí a kulisách. Otázne je, či budú padať hlavy – to neprezradím. Dôležité však je, že príbeh vás naozaj vtiahne a okrem spomenutej narušenej dynamiky vplyvom zvoleného žánru má skutočne až seriálovú úroveň. Kvality prestrihových scén dosahujú strop a vedia byť nesmierne príťažlivé. Nie sú však jediné – dialógy prebiehajú aj vo vtáčej perspektíve a niektoré sekvencie, ktoré sa dajú preskočiť, sú aj z tohto pohľadu a vôbec to rozprávaniu nevadí.

Mesto Eriksholm sužuje čudný typ morovej epidémie a zvláštne udalosti. Tie odporujú zdravým životným podmienkam, budete narážať na označené domovy, všemožné truhly na mŕtvoly a svojím spôsobom hra pripomenie aj A Plague Tale: Innocence. Dejovo je titul popretkávaný rôznymi zradami, nádejnými kontaktmi alebo nečakanými udalosťami – vyzrádzať viac a o čo vlastne ide, by bolo vyslovene nevhodné. Môžem však povedať, že by som si do istej miery vedel predstaviť aj filmové spracovanie, hoci som ho svojím spôsobom aj dostal v najlepšej kvalite, akú len môže videohra ponúknuť.

Trojica hrateľných postáv nemá plné priehrštie možností. Hanna má mimoriadne účinnú schopnosť – fúkačku s uspávacou šípkou, zároveň vie chodiť do menších priestorov. Alva vie loziť po odkvapových rúrach a strieľať z praku kamienky na odvádzanie pozornosti. No a silák Sebastian vie plávať a ochromiť ručne stručne nepriateľa. To je v podstate všetko. Oproti zložitejším a herne bohatším titulom sú to prosté možnosti. Ale viete čo? Vôbec to nevadí.

Herná doba sa hravo natiahne na celkom slušných dvadsať hodín pri normálnom tempe, kedy sa trápite s hádankami či rozuzleniami na hernej mape. Občas mi hra pripomínala šachovú partiu a nie stealth, ale ono to je niekedy v podstate podobné. Všímate si pohyb a trasu protivníka, možnosti a prekážky. Alvu pošlete prakom rozbiť pouličné svetlo,  z tmy vypustí Hanna uspávaciu šípku a obrovský Sebastian znenazdajky omráči nič netušiacu obeť. Nie na každej mape sa vždy nachádzajú všetci. Začínate iba s Hannou, až neskôr sa pridajú ostatní, pričom sa počas hry rôzne od seba odlučujú a kombinujú.  Kapitoly sú pritom rozdelené do viacerých častí a podúrovní.

Titul je pomerne dosť zameraný na logické uvažovanie, bohužiaľ ,najmä v neskorších fázach sa mnoho prekážok dalo, aspoň z mojej skúsenosti, vyriešiť štýlom – pokus, omyl. Práve toto narúšalo najviac dynamiku a pocit ponorenia sa do hry. Nie je to vyslovene zlou správou, pretože asi záleží aj od skúsenosti v danom žánri, množstva vypitej kávy a celkového nastavenia. Ale niektoré hádanky dali naozaj skutočne zabrať – o to viac, že som recenzoval hru pred vydaním a žiadne návody poruke neboli. Ale poradil som si a úspech bol zadosťučinením. Keby som mal veľa schopností, tak sa niekedy asi utrápim, ale vďaka malým možnostiam, ktoré neponúkali veľa alternatív, sa takéto puzzle dali zvládnuť, ale trvalo mi to pomerne dlho.

Dosť podstatné je aj počúvať, čo sa deje na mape a nebáť sa úroveň reštartovať, ak niečo prepočujete. Tu som si nevšimol kohosi oddychovať v člne a mal som ho uspať. Následne preplávať so Sebastianom cez vodnú časť, Alva mala zničiť osvetlenie a následne sa spolu s Hannou vybrať úplne iným smerom. Nakoniec sa stretli všetci traja takmer na začiatku úrovne.

Výnimočne manipulujete s interaktívnymi hádankami, ako sú napr. rôzne žeriavy. Základom je vyznať sa v mape, opatrne kráčať krok za krokom, chodiť v tieni alebo pred vstupom do ďalšej miestnosti nazrieť cez okno. Opatrnosti nikdy nie je dosť. Ako to býva aj v podobných hrách – každú postavu musíte viesť za ručičku vy osobne, žiadna automatická AI. Nie každému to môže vyhovovať, ale také sú pravidlá hry.

Zabudnite na bossov, tí tu nie sú v takej podobe, akú by ste čakali. Sú tu rôzne typy protivníkov, ale väčšinou musíte premýšľať ako ich prekonať, nie eliminovať, alebo vyslovene odstrániť. Mimochodom, to čo sa inde toleruje, tu je mimoriadne potrebné – odpratávanie tiel. Ak necháte telo tam, kde je, tak vás skôr či neskôr odhalia a naruší to postup. Niektorých protivníkov musíte oklamať, alebo prekonať inak, než len tradične – na to ste v príslušnej časti upozornení, len je dobré mať nastražené uši.

Počet kapitol sa rozrástol na osem plnohodnotných misií, pričom prvé zaberú menej času. Každá je svojím poňatím výnimočná, prvá vás privíta krásnym mestským prostredím, aby vás ďalšia vzápätí hodila do priamo do tmy, kedy si musíte pomáhať prenosným osvetlením. Veľmi pôsobivá bola ostrovná kapitola, ktorá mala mimoriadne temnú atmosféru. Práve dynamika prostredia a prepracovanosť úrovní dokazuje, že na hre pracovali skúsení vývojári. Potešila aj časť v bludisku zo živého plota a rôzne iné spestrenia. Veľmi rád som taktiež zbieral rozličné dobové letáky a čítal si výstrižky z novinových článkov. Sú nádherné a dobovo spracované.

Dôraz na detail

Mesto je detailne prepracované, na uliciach je živo, zdravíte sa so známymi, prípadne sa skrývate pred pozornosťou. Využívate zhluk vtáctva, je radosť len tak pozerať po okolí, ktoré je nádherne spracované. To je vizitkou veľmi pedantného tímu – skutočne každá drobnosť tu má svoje miesto a vyčarí atmosféru, akou sa nemôže pýšiť každé herné dielo. Oceňujem aj pohyb a animáciu postáv – pôsobí to mimoriadne moderne. Podľa obrázkov sa to asi posúdi ťažšie, preto odporúčam pozrieť si aspoň záber z hernej sekvencie alebo skúsiť voľne dostupné hrateľné demo.

Hudobná stránka je jedna báseň – ťažko sa mi to hodnotí inak než informáciou, že je všetko tak, ako má byť, od precízneho dabingu postáv až po posledné zvuky.  Hudobný sprievod strieda rôzne vhodné motívy. Od klavíru až po pocitovo orchestrálne filmové orgie. Klobúk dole.

Čo vám naopak môže trochu spôsobiť nevoľnosť, je ovládanie. Samotní autori odporúčajú gamepad, ale možnosťou je aj kombinácia myš a klávesnica a hoci sa to občas správalo kostrbato, vo výsledku som si zvykol. Občas postavy spravili, čo som nechcel – namiesto zastaviť na rebríku išla postava naspäť, alebo namiesto vylezenia zo skrýše na správnej strane vyšla na opačnej. Podobné veci sa diali aj pri takých činnostiach, ako je skrývanie sa v tieni. Tieto situácie zachraňuje časté automatické ukladanie pozície.

Za vtipné považujem získavanie achievementov takmer za všetko bežné. Prejdete kapitolu -  achievement. Zbierate denníky - achievement. Jednoducho dostanete ocenenie aj za to, čo je vašou povinnosťou, ak sa chcete dostať ďalej a prekvapilo ma pri záverečných titulkoch, že mi chýbajú do 100% len dva. Ale to je možno autorský zámer. 

Eriksholm: The Stolen Dream stojí za to. Aj keď neholdujete danému žánru, nebojte sa ho. Nejde o nič extrémne zložité a dá sa to zvládnuť. V ojedinelom prostredí zažijete príbeh, aký je na PC a konzolách pomerne zriedkavý. Odmenou vám bude krásny jednorazový zážitok – ten sa vám ale naveky vryje do pamäti.