DUNGEONS & DRAGONS NEVERWINTER NIGHTS 2: ENHANCED EDITION |
DUNGEONS & DRAGONS NEVERWINTER NIGHTS 2: ENHANCED EDITION |
Devätnásť rokov je dosť dlhá doba na to, aby človek dospel, ale aj na to, aby sme pri niektorých hrách zložili ružové okuliare a pozreli sa na ne trochu kriticky. Inými slovami, nie všetky návraty sú optimálne. Týka sa to aj remasteru kultového titulu Neverwinter Nights 2. S trpkosťou musím povedať, že hru som si pamätal v oveľa lepšom svetle - a to nehovorím o grafickej stránke, ale o celkovej kostrbatosti.
Pôvodná verzia mala vysoko nadpriemerné hodnotenia, stala sa kultovou a aj vďaka nej prerazilo štúdio Obsidian Entertainment a stala sa z neho kvalitná značka. Z akého dôvodu je potom návrat po necelých dvadsiatich rokoch problémom? Na úvod poviem, že tí, čo sú na daný žáner zvyknutí a obrnia sa trpezlivosťou, všetky nedostatky prehryznú a budú si užívať starú dobrú hrateľnosť. Pre nových hráčov to ale platiť nemusí.
V prvom rade je tu katastrofálna kamera. Na výber máte celkovo tri pohľady. Môžete testovať pohľad za postavou, ale s tým je to prakticky nepoužiteľné, pretože ide o hru, kde manažujete celú partiu a umelá inteligencia spoločníkov je na úrovni domáceho vysávača. Postavy sa zasekávajú do textúr, neposlúchajú, rozbiehajú sa do akcie, padajú do každej pasce. Optimálnym riešením je preto strategický mód, kde si hru poctivo zastavujete, chodíte do inventára, používate lekárničky, kúzla a iné predmety. Lenže celé je to ako taký trenažér trpezlivosti a radosť z hrania je na bode mrazu. Totiž slovo inventár by som v tejto hre nazval skôr dámskou kabelkou. Je neprehľadný a možnosť triedenia takmer nulová. Položky viete zoradiť tak maximálne automaticky a hľadáte drobné ikonky toho, čo by sa mohlo zísť. Samozrejme, sú tu klávesové skratky a keď si s tým dáte poctivú prácu, dá sa to nejako naučiť, ale je to drina.
Najväčší problém mám so samotnou kamerou, ktorá nelogicky nevie sledovať postavu, rôzne s ňou musíte neprakticky krúžiť. Je to celkovo nekomfortné. Platí to aj pre klasické ovládanie myšou a klávesnicou, rovnako tak pri novo pridanom konzolovom ovládači. Úprimne ľutujem tých, čo si túto hru zahrajú na Playstation 5, lebo je totálne nezvládnutý prerod ovládania, hra bola vyvíjaná pre potreby osobného počítača a tam mala aj zostať, alebo si mali vývojári dať väčšiu námahu.
Ak prežijete tieto nedostatky a predsa dáte hre šancu, sú tu potom také jemnejšie problémy, s ktorými sa už dá zmieriť. Musel som si už v úvode zvyknúť, že si musím veci zapisovať alebo pamätať. Postava mi dá úlohu, ja ju splním, ale keď zabudnem, kde sa tá osoba nachádza, úlohu nedokončím a odmenu si nevyzdvihnem. Toto ma však pomerne dosť začalo baviť a objavoval som v mozgu časti, ktoré nové hry povypínali. Sú tu nejaké šípky a smer, ktorým sa máte vydať, musíte však poctivo nazerať do mapy, čítať pozorne denník a pracovať s hrou tak, ako si želá. Takisto nad NPC postavami nesvietia žiadne výkričníky, ale musíte pozorne prezerať, čo je to za postavu. Pohodlie nejde hráčovi naproti, takže si na to treba zvyknúť.
Vytvoril som si postavu polovičnej elfky, lukostrelkyňu. Tvorba postavy je poctivá a zaberie poriadnu porciu času, môžete sa venovať osobnej histórií, vyberať z dostatku rás a povolaní. Je tu toho naozaj neúrekom. Tvorbu postavy som, každopádne, zvážil aj v súvislostí s tým, že som si pamätal, že ostatní členovia partie budú bojovník, druid a zlodej, prípadne ďalší. Je dobre kombinovať partiu a využívať kladné vlastnosti každého povolania. Pri používaní pascí som fakt strácal trpezlivosť, pretože sa ostatní členovia s vervou pustili do útoku - a to som im dal povel oddychovať. Buď sa niečo v priebehu vývoja na tejto verzii pokazilo, alebo to také zlé bolo už pôvodne.
Chyby sú tu však aj nové. V jednom bludisku mi hra opakovane padala, nepomohlo ani načítanie uloženej pozície, musel som sa vrátiť až o hodinu späť a potom sa problémy už nezopakovali. Občas som narazil aj na iné technické problémy, ktoré už také závažné neboli. Chápem, že pracovať so starým kódom a oprášiť ho je častokrát náročnejšie, než vytvoriť úplne novú hru.
Vyzdvihol by som klávesovú skratku, ktorú nie je možné zmeniť, na uloženie rýchlej pozície - F12, musel som si tak zmeniť na STEAMe voľbu odfotenia snímky z hry, mal by som tak stovku fotiek len za prvých pár hodín! Všimol som si, že som už rozmaznaný novými hrami, takže som rýchle ukladanie zabúdal používať a potom sa vracal pri častom neúspechu a umieraní o dosť späť. Navyknúť sa na tento starý spôsob istý čas trvalo.
Grafická prezentácia sa dočkala jemných úprav tak, aby to nepokazilo celkovo pôvodný zážitok z hry. Je tu vysoké rozlíšenie a lepšie textúry, no vo výsledku sa žiadne zázraky nekonajú. Musím skonštatovať, že hra nezostarla najlepšie ani po tejto stránke. Vidieť to aj na prestrihových scénach, ale úprimne, o grafike to v tomto prípade nie je. Sú tu iné dôležité aspekty. Čo sa týka dabingu postáv, niečo tu je, ale primárne sú tu „tiché“ dialógy. Nevadí to, naopak, cítil som sa ako v zaprášenej knihe, v takej akú máte radi - je to dobrý pocit.
V jadre stále ide o kvalitnú hru, ktorej kvality si musíte nájsť - z nových hier podobný zážitok ponúkne len Baldur‘s Gate 3, prípadne nejaké menšie projekty. Neverwinter Nights 2 je poctivá hra s pravidlami Dungeon & Dragons - to znamená aj to, že každý útok je závislý aj od šťastia pri pomyselnom hode kociek. Je tu možnosť hlbokého taktizovania, v tomto smere je stále aktuálna naša pôvodná recenzia.
V balíčku vylepšenej verzie sú aj všetky datadisky - odporúčam siahnuť predovšetkým po tom s názvom The Mask of Betrayer. Ide o jeden z najlepších prídavkov do hier obecne. Za dané peniaze ide o slušný balík. Poteší aj možnosť opäť využívať hru pre viacerých hráčov, pretože so živými spoločníkmi niektoré spomínané výčitky odpadávajú.
Zhrnuté a podčiarknuté - ak vás bavia RPG hry podobného typu, neobanujete, ak sa do toho pustíte. Nejde o taký stále príjemný zážitok ako ponúka napr. prvý Dragon Age alebo logicky nový Baldur‘s Gate, ale za nazretie do detailných a podrobných možností, aké tu sú, to stojí. Odhliadnuc od toho nemôžem dať hre vysoké hodnotenie, hoci by som najradšej prižmúril obe oči, pretože ja osobne som si návrat do Neverwinteru v podstate náležite užil.