Sú hry, ktoré vás ohúria nadopovaným trailerom, veľkými menami alebo dych vyrážajúcim spracovaním. Hrateľnosť je len zúbožené torzo ohlodané až na kosť, ale čert to ber, keď to vyzerá tak skvostne. Česť výnimkám. A potom sú tu hry, z ktorých stačí jeden screenshot alebo artwork a poviete si, že toto chcete mať. Atmosféru z toho mála sála ako hrom. Tak to bolo pri prvom dobrodružstve Little Nightmares so Six v hlavnej úlohe. V žltom pršiplášti ste viedli doslova za ruku nevinné stvorenie svetom obrov.

Kamaráti do dažďa

Práve hlavná protagonistka a pútavé prostredie stálo za pôsobivou atmosférou inak tradičnej plošinovky s logickým rébusmi. Ale také bolo aj Limbo (a Inside a ktovie či sa niekedy dočkáme tej tajomnej, third-person adventúrky zo sci-fi prostredia, na ktorej pracuje PlayDead už takmer 10 rokov) a zábava to bola na desať z desiatich. Little Nightmares proste zabodovalo a postavičku v žltej pláštenke si hneď viete zaradiť ku konkrétnej hre. Pokračovanie prinieslo nového hrdinu - chlapček Mono so sáčkom na hlave bol znovu zásahom do čierneho. So Six vytvoril síce bizarné, avšak fungujúce duo.

Stále sme v na prvý pohľad jednoduchom svete plošinoviek, ktoré sa tvária dvojrozmerne, ale viete chodiť aj do či zo scény. A stále to má pôsobivé čaro desivej nočnej mory. Absencia konkurencie a zmysel pre detail robí aj z Little Nightmares III vynikajúci titul, ktorý proste musíte mať vo svojej knižnici. Síce tentoraz neprekvapí ako blesk na jasnom nebi, ale stále si drží ohromujúco vysokú úroveň atmosféry, ktorá pohltí. Funguje to zas a znovu. Tak ako kedysi v Deadlight, dokáže aj Little Nightmares III očariť každou novou obrazovkou.

Hlavným ťahúňom je kooperácia, čo sa priam núkalo v dvojke, ale realitou sa stalo až s tretím dielom. To, že Little Nightmares III môžete hrať dvaja, ešte neznamená, že si otecko tentoraz sadne so svojou dcérkou, aby si trochu poskákali s tými podivnými panáčikmi. Nie, toto naozaj nie je Unravel 2, ani It Takes Two, ani Trine, ani akákoľvek čarovne vyzerajúca plošinovka, pretože tam hopsá panáčik. A navyše hra nezmyselne nepodporuje gaučový co-op, čo mohol byť jeden z ťahúňov spoločného hrania. Online spolupráca prostredníctvom pozývania do hry je tak ťažkopádna ako nezmyselná.

Minimálne prvýkrát je lepšie si celé dobrodružstvo vychutnať osamote a potom môžete podať pomocnú ruku spriaznenej duši, ktorej chcete ukázať jednu skvelú hru. Keďže si na začiatku musíte vybrať za koho budete hrať, nie je problém si približne 6 hodín trvajúce dobrodružstvo skúsiť za druhú postavu, ktorú ste doteraz len sledovali ako rieši niektoré špecifické rébusy za vás, volali ju na pomoc s ťažším bremenom, posúvali kladku, na ktorej visela a dostala sa tak na inak neprístupné miesto.

Dnes tu máme dvojicu Low a Alone. On, s maskou vrany a vejúcim plášťom má luk, ktorým dokáže zostreliť lietajúcich nepriateľov, šípom prestreliť lano držiace závažie a podobne. Ona, v maske s ryšavými vlasmi po bokoch zas drží francúzsky kľúč, ktorým dorazí omráčené potvorky alebo ho používa na otáčanie mechanizmov či trieska do zničiteľných stien. Málokedy sa stane, že by ste sa vyslovene zasekli a netušili, čo máte robiť ďalej. Okrem toho budete posúvať debničky, plachtiť pomocou dáždnikov a, samozrejme, sa zakrádať pred gigantickými bossmi naháňajúcimi strach. Musíte pred nimi iba utekať a dúfať, že tentoraz sa vám podarí zvládnuť všetky nástrahy.

Dobre známa pesnička

O tom je vlastne celá hra. Neustále bežíte rovno za nosom - v drvivej väčšine prípadov z ľavej strany obrazovky na tú pravú. V ceste vám bránia prekážky. Tam musíte dačo preskočiť a ak tam nedočiahnete, musíte pátrať po okolí, čo by vám mohlo pomôcť. Alebo sa ukrývate, striehnete na vhodný moment, aby ste prekĺzli skrz sliedivý pohľad nepriateľa v pozadí. A je úplne jedno, či je to gigantická bábika alebo administratívna pracovníčka so šiestimi rukami - to aby efektívnejšie a rýchlejšie zvládala všetko to papierovanie, zakladanie do šanónov a skriniek.

Samozrejme, časom dôjde aj na kombináciu viacerých činností, ale smrť vás nehodí nikdy príliš ďaleko, maximálne o jednu, dve obrazovky pred problematickú pasáž. Takže vás čaká okrem zakrádania sa aj pomalé chodenie so svetlom (aby vás v továrni na sladkosti nezožrali chrobáci) alebo naopak utekať pred dotieravým enemákom. Hľadanie cesty vpred má jasné kontúry, avšak často až v momente, kedy párkrát zahyniete. Stačí však chvíľu počkať, sledovať okolie alebo sa poobzerať okolo seba. Bludisko s mnohými odbočkami a chodbami nečakajte a ak môžete spraviť krok bokom, zaručene tam na vás čaká bábika ako bonusový predmet.

Musím sa priznať: na Little Nightmare III som sa tešil, ale zároveň sa obával finálneho produktu. Po Tarsiers Studios (aktuálne pracujú pod THQ na zaujímavom Reanimal) totiž prevzali taktovku Supermassive Games, ktorí to so strachom vedia (Until Dawn, séria The Dark Pictures, The Quarry, The Casting of Frank Stone), avšak v poslednom čase to kvalitatívne trochu škrípe. Chvalabohu, Namco Bandai ako vydavateľ nemohol siahnuť lepšie. Obavy z toho, že pôjde o tuctovú, kooperatívnu plošinovku bez duše sa vytratila hneď v prvých obrazovkách sveta Ničoty, z ktorého musia obaja detskí hrdinovia utiecť.

Výber prostredia je pre tento typ hier nesmierne dôležitý a čo môže byť lepšie ako opustené, pieskom zaviate mesto, ktoré stráži alebo v ňom skôr blúdi obrovská, desivá bábika?  Nekropola je príznačný názov pre mŕtve mesto, v ktorom vám budú robiť spoločnosť už len vrany. Ešte depresívnejšie bude pôsobiť továreň na sladkosti: detské zúbky sa už tešia na znechucujúce scenérie veľkovýroby a administratívne priestory. Akonáhle vstúpite do sladkého pekla, nepozriete sa ani na kockový cukor. Len tak pre istotu. Zábavný park plný bizarností a opustené sídlo, ktoré napokon nie je až také opustené, nehrá druhé husle.

Dokonale bizarné divadlo

Technické spracovanie aj napriek svojej pomerne prostej jednoduchosti bez problémov exceluje. Takmer všetky obrazovky nadchnú svojim precíznym dizajnom jedna za druhou a hoci ide o pragmatické scenérie, každá z nich rozpráva svoj príbeh. Navyše nechýba podmanivá hra so svetlom, tieňom, obrazmi na pozadí a občas šialenou expozíciou. K tomu je potrebné pridať aj do detailov prepracované pozadia, objekty a takmer dokonalé animácie pohybov jednotlivých postáv. Vizuálne do seba všetko zapadá tak ako má, a pritom vám nikto nevyklopí na hlavu za kýbeľ nezmyselných, hardvérových požiadaviek a grafických glitchov.