Paradox Interactive už vydalo niekoľko úspešných grand stratégií. Tieto tituly by sme v podstate vedeli opísať ako historický manažment / simulátor so všetkým, čo k tomu patrí. Fanúšikovia tohto štúdia si mohli už vyskúšať niekoľko historických období. V titule Hearts of Iron sme mohli zažiť druhú svetovú vojnu, alebo ak máte radšej stredovek, tak ste mohli siahnuť po titule Crusader Kings, prípade sa ocitnúť v devätnástom storočí, vo viktoriánskej dobe s titulom Victoria. Séria Europa Universalis je tu už s nami nejaký ten čas. Táto grand stratégia pochádza od Švédskeho štúdia Paradox Development studio a mala svoj debut už v roku 2001. Hra sa prezentovala veľkým dôrazom na realistickosť a mierila na náročných stratégov, ktorých zaujíma hlavne komplexná strategická mapa. Za ten čas prešla táto herná séria mnohými zmenami a postupnou evolúciou sa dostávame k piatemu dielu tejto obľúbenej grand stratégie.

Len pre tých najodvážnejších stratégov, ktorí sa neboja mapy

Už na začiatku by bolo dobré ujasniť, že som fanúšikom herných stratégií, či už klasických, staviteľských, alebo ťahových. Avšak  štýlu grand stratégii ako takých som sa začal venovať len nedávno. Tento titul nie je len na jeden večer a hráč tu potrebuje investovať kopec času, aby sa naučil všetky princípy hry, ktorých je tu naozaj neúrekom. Nie je to hra o víťazstve - je to hra o pochopení. O pochopení sveta, ktorý sa formuje pod vašimi rukami, o pochopení moci, ktorá je pominuteľná a o pochopení, že aj to najmenšie rozhodnutie môže mať dôsledky v celých storočiach. Hra je neskutočne komplexná a priznám sa, že som sledoval nielen jeden video tutoriál, aby som sa do toho dostal.

Tento titul je určite vhodný pre niekoho, kto sa zaujíma o históriu.  Už v prvých sekundách po spustení hry uvidíme krásne menu ako z nejakého historického obrazu. Prvá vec, ktorá hráča omráči do dvoch sekúnd, je úvodná znelka, ktorá symbolizuje úvodnú ódu a vstupnú bránu do tejto komplexnej mašinérie. Obsiahlosť a rozmanitosť je v podstate symbolom celej novej Europy Universalis. Táto hra ponúka to najlepšie a najobsiahlejšie, čo zatiaľ z dielne Paradox Interactive vzišlo, pričom budeme šéfovať krajine počnúc od 14. storočia, až do 19. storočia, takzvanej Veľkej revolúcie v Európe.

Temné storočie až po príchod renesancie

Pre tých, ktorí nemajú skúsenosť s takýmto štýlom hry, treba povedať, že ide o stratégiu, v ktorej manažujete svoj národ v priebehu niekoľkých období, počínajúc rokom 1337. To je v Europa Universalis V novinkou, hra začína o niečo skôr, ako jej predchodcovia, ktorí začínali rokom 1444. Zjednodušene by sa dalo povedať, že naším cieľom je udržať svoju krajinu v chode, pričom je dôležité nielen rozširovať hranice svojho národa, ale hlavne spravovať všetky zložky v krajine. Na začiatok si vie hráč vybrať niekoľko z odporúčaných  krajín, ktoré sa upínajú na jeden z troch herných štýlov. Pokiaľ vás zaujíma ekonomika a obchod, tak je vhodné si zvoliť Holandsko, prípadne ak vás zaujíma diplomacia, tak vaša voľba padne na Neapol a ak ste skôr hráč, ktorého najviac poteší expanzia, tak môžete siahnuť po Turkoch či Španielskej Kastilii.

Voľba národa je pomerne dôležitá, pretože každá krajina má svoje určité zvláštnosti a pravidlá. Napríklad v hre za Neapol je dôležité si strážiť svoje hranice, nakoľko sa môže stať, že susedné krajiny vás rýchlo obsadia a hra tým pádom skončí. Krajiny, ktoré sú založené hlavne na vojne a boji, ako napríklad mongolská „Zlatá horda“, môžu byť zničené len vtedy, ak bude zničené ich vojsko. Ďalším príkladom môže byť napríklad to, ako Islamské krajiny odmietajú nakupovať či predávať alkohol.

Počas hrania sa tu stretneme s niekoľkými veľkými udalosťami. Napríklad sa ocitneme v storočnej vojne, môžeme byť svedkom reformácie alebo moru, takzvanej Čiernej smrti, ktorá dokáže vyhubiť až tretinu svetovej populácie, čo môže ohroziť náš ekonomického pokrok. Tieto situácie nútia hráčov prijímať zásadne rozhodnutia, ktoré majú dopad aj na cele regióny, čím sa mení aj variabilita hrania.

Populácia - hlavná priorita hry

Populácia je jednou z oblastí, ktorá prešla najväčšou úpravou. Hráči tu už nemôžu brať obyvateľstvo ako jednotné číslo - teraz musia rátať s konkrétnymi spoločenskými vrstvami, ktoré žijú v jednotlivých provinciách. Oproti predošlému dielu je to nový systém, ktorý sa volá „Estate“, čo by sme mohli preložiť ako stavy. Ide o nasledovné druhy: šľachta, duchovenstvo (cirkev), mešťania a roľníci. Na vrchu obrazovky máte ukazovatele ich spokojnosti. Ak niektorý z nich klesne príliš nízko, v tieni začnú rásť rebeli. Každá skupina má svoje vlastné charakteristiky, pracovný výkon, úroveň spokojnosti aj špecifické potreby, pokiaľ ide o tovary a služby. Taktiež populácia v danej oblasti existovať musí, aby bola schopná vykonávať si svoju prácu, čo z hry robí oveľa komplexnejší a premyslenejší systém.

Čo to znamená v praxi? Ak je v provincii nedostatok pracovnej sily, ekonomika stagnuje. Ak sú ceny príliš vysoké, ľudia emigrujú. Ak zlyhá zásobovanie, vypukne hladomor. Populácia už nie je len štatistika - je to živý organizmus so svojimi náladami a správaním. Kľudne sa môže stať, že obyčajní mešťania túžia po sviatku, ale šľachta by ich najradšej videla muklovať niekde v robote. Teraz je na hráčovi sa rozhodnúť, komu sa tentokrát ustúpi. K tomu sa pridáva ešte aj koruna, teda samotný panovník - vy. Takmer každé vaše rozhodnutie či politický krok má priamy dopad na to, ako jednotlivé skupiny vnímajú vašu vládu. Strata ich podpory dokáže veľmi rýchlo prerásť do vážneho problému - či už v podobe sabotovanej ekonomiky, nepokojov, alebo otvorenej vzbury.

Kontrola území - impérium nie je len o veľkosti

V EU5 nestačí územia iba dobýjať - musíte byť schopní ich aj udržať pod kontrolou. Veľa závisí aj od vzdialenosti od hlavného mesta, hustoty ciest, lojality obyvateľov a prítomnosti úradov. Každá provincia je hodnotená podľa toho, ako ďaleko sa nachádza od vášho hlavného mesta a ako je s ním prepojená. Ak kontrola klesne, provincia sa začne správať autonómne - zníži dane, zníži produkciu a môže sa pridať k nepriateľovi. To znamená, že čím väčšie impérium máte, tým ťažšie sa spravuje.

Ríša nie je len o mape, ale aj o efektivite. Ak expandujete príliš rýchlo, zistíte, že nové územia neprinášajú žiadne zisky, pokiaľ ich neintegrujete. Integrácia pritom trvá roky - niekedy aj desaťročia. Je to dlhý proces byrokracie, prispôsobenia sa kultúre a budovania lojality. Ak sa ho pokúsite urýchliť, riskujete vzburu. A keď sa do toho pridajú ešte stavy - miestna šľachta, ktorá odmieta poslúchať a mešťania, ktorí odmietajú platiť dane - vznikne niečo, z čoho bude v budúcnosti závažný problém. Je to realistický a bolestivo presný mechanizmus, ktorý pripomína, že moc nie je len o sile, ale o správe.

Automatizácia - keď moc prenecháte stroju

Vďaka pánu bohu, že je tu možnosť automatizácie procesov! Aby Paradox uľahčil hráčom život, pridal do EU5 rozsiahly systém automatizácie. V podstate môžete nechať hru, aby za vás spravovala niektoré časti ríše - výber daní, obchod, výstavbu, výskum, či dokonca vojenské rozhodnutia. V obrovských impériách, kde sledujete stovky provincií, by bolo ručné riadenie šialenstvom. Automatizácia vám umožní sústrediť sa na strategické otázky - diplomaciu, vojnu, reformy.

Lenže AI nie je neomylná.Občas investuje do nezmyselných projektov, inokedy prestane budovať obranu v najkritickejšej časti hranice. V jednej mojej kampani za Holandsko sa rozhodla zrušiť časť obchodnej flotily, pretože „nebola efektívna“ - a o pár mesiacov som prišiel o kontrolu nad Atlantikom. Automatizácia je preto ako malý brat, ktorého musíte neustále strážiť. Ak jej zveríte priveľa, začne robiť po svojom. Je možné, že prídu v budúcnosti opravy a patche, ktoré polepia súčasné medzery tak, aby to bolo čo najpresnejšie. Ak ale AI využívate múdro, ušetrí vám hodiny mikromanažmentu .V konečnom dôsledku som zistil, že neovládam kopec procesov a stále sa mám  čo učiť.

Vojna - cena slávy

Ani vojna v Europa Universalis V nie je len o posúvaní armád po mape.Je to komplexný systém, ktorý sa skladá z logistiky, morálky, ekonomiky a ľudských zdrojov. Každá bitka má svoju cenu, ktorá sa nepočíta len v stratách na životoch, ale aj v strate pracovnej sily, produkcie a stability. Armády už nie sú anonymné čísla - sú to skupiny mužov z konkrétnych provincií. Ak utrpíte veľké straty, tie provincie stratia pracovnú silu. Vojna tak nie je len o víťazstve na fronte, ale aj o tom, či vaša krajina prežije jej dôsledky. 

Zásobovanie sa stalo kľúčovým prvkom. Bez dostatku potravín, zbraní a ciest sa vaša armáda oslabuje. Vojská trpia, dezertujú alebo šíria choroby.Musíte plánovať - zabezpečiť logistické trasy, sklady, prístavy. Niektoré bitky vyhráte ešte skôr, než padne jediný výstrel, pretože rozhoduje skutočnosť, kto vlastní viac obilia. To robí vojnu realistickou, ale aj vyčerpávajúcou. Nie je to zábava pre tých, ktorí chcú rýchlu akciu, ale pre stratégov, ktorí milujú hlboké plánovanie. Sledovať, ako vaše vojská po mesiacoch obliehania konečne prelomia múry opevnenia do nepriateľskej pevnosti, je uspokojenie, ktoré má váhu.A čo je dôležité - vojna už nie je jediným spôsobom expanzie. Niektoré ciele dosiahnete cez diplomaciu, obchod alebo vnútornú stabilitu. Niekedy je najlepšia vojna tá, ktorú nikdy nezačnete.

Diplomacia - sila slova pred mečom

Diplomacia v EU5 je možno najzložitejšia v histórii celej série - a zároveň najľudskejšia. Štáty už nie sú len statické entity s pevne danými postojmi. Pamätajú si, kto im pomohol, kto ich zradil a kto im kedysi vyhlásil vojnu.Systém „favors“ (láskavostí) sa stal hlavným nástrojom moci. Pomáhate spojencom vo vojne - získavate politické body, ktoré môžete neskôr vymeniť za podporu. Znie to jednoducho, ale ako v živote, aj tu sa vzťahy menia. Spojenec dnes, môže byť nepriateľom zajtra.

Jedným z najzaujímavejších prvkov diplomacie je, že vy, ako panovník, ste tiež len jeden z mocenských hráčov. Vaše rozhodnutia môžu byť v rozpore so záujmami stavov. Ak sa rozhodnete pre alianciu s protestantským štátom, duchovenstvo vás môže prestať podporovať. Ak sa prikloníte k obchodnej dohode, šľachta sa cíti ohrozená. EU5 tak transformuje diplomaciu z tabuľky možností na živý politický systém. A nie je to len o Európe. Diplomatické siete sa rozširujú do kolónií, obchodných uzlov a vzdialených trhov. Môžete manipulovať s inými mocnosťami, podnecovať povstania, uzatvárať dynastické manželstvá alebo vydierať súperov ekonomicky. Každá voľba má dôsledky - a niekedy tie dôsledky prídu až o sto rokov.

Kolonizácia

Kolonizácia v Europa Universalis V nie je v romantizovanej podobe, ale je realistická. Je to ťažká, nepredvídateľná a často nevďačná práca. Založiť kolóniu znamená investovať peniaze, ľudí a čas. Musíte zabezpečiť zásoby, obranu, loďstvo a správu. Ak niečo z toho zanedbáte, kolónia zanikne - hladomorom, vzburou alebo chorobami. Domorodé národy nie sú len prekážky - majú vlastnú dynamiku, kultúru a reakcie. Niektoré prijímajú obchod, iné sa búria. Ak sa k nim správate kruto, správy o vašich činoch sa šíria a môžu ovplyvniť aj diplomaciu v Európe. Tento prístup pôsobí vyzreto a dospelo so všetkými morálnymi dôsledkami. Zisk neprichádza okamžite - kolónie sa rozvíjajú pomaly, ale dlhodobo sú neoceniteľné. Otvárajú nové obchodné cesty, prístup k luxusným surovinám a zvyšujú prestíž. Založiť „nový svet“ tu znamená nielen rozšíriť hranice, ale aj niesť zodpovednosť za tie staré.

Technické spracovanie - renesančná maľba, ktorá dýcha

Po technickej stránke je EU5 pre Paradox slušným nástupcom. Nový engine Clausewitz umožňuje detailnejšiu mapu, plynulejšie animácie a bohatšie efekty. Mestá rastú vizuálne, lesy sa menia podľa ročných období, rieky vyzerajú pekne, dokonca armády sa menia podľa obdobia, a to všetko pri zachovaní strategickej prehľadnosti. Mapa už nepôsobí ako nejaká šachovnica.

Hudbu by som zhodnotil celkovo obstojne, skôr by som ju prirovnal ku kvalite EUIV. Každý národ má vlastný hudobný motív - melancholický pre východné štáty, triumfálny pre západ, orientálny pre Blízky východ. Zvuková stránka sa mení podľa stavu krajiny - mier, vojna, výstrely z diel či narážanie zbraní, všetko má svoj rytmus.

Čo sa výkonu týka, tak hra mi bežala na zostave Ryzen 7700X, 32GB RAM a AMD 9070XT celkom dobre, aj keď pri neskorších fázach môže dochádzať k miernym spomaleniam. Čo musím vytknúť, je technický stav, i keď v čase recenzovania som mal poskytnutú novinársku verziu, pri ktorej mi hra parkrát spadla, dokonca po update mi zmizli moje uložené pozície. Taktiež by bolo dobré popracovať na AI, nakoľko sa mi zdala celkom pasívna, nepriateľ vedel zabrať náhodnú provinciu či vyvolal nezmyselnú vojnu. Paradox má však tradíciu v optimalizáciách a patchoch - očakávam teda, že sa to časom ešte zlepší.

Záver - monument medzi stratégiami

Po desiatkach hodín strávených s EU5 som si uvedomil, že toto nie je hra, ktorú hráte pre zábavu.Je to hra, ktorú hráte pre pochopenie. Pochopenie histórie, spoločnosti, ekonomiky a ľudskej povahy. Prvé hodiny sú neľútostné. Hra vás nevedie, netlačí tipy, neospravedlňuje vaše chyby. Ale keď sa všetko prepojí, keď zistíte, že váš malý štát prežil, zbohatol a zreformoval sa - ten pocit úspechu je jedinečný. Najviac ma fascinovala prepojenosť všetkého. Ekonomika vplýva na populáciu, populácia na politiku, politika na vojnu a vojna na diplomaciu. Každá časť hry má zmysel.

EU5 nie je len stratégia - je to model sveta. Nie je dokonalá. Integrácia území trvá príliš dlho, AI sa niekedy správa nelogicky, a tempo je pre nováčikov drsné.Ale jej sila spočíva v tom, že aj chyby pôsobia ako súčasť zážitku. Niečo, čo sa dá pochopiť, zlepšiť a zmeniť.

Europa Universalis V sa mi hodnotí ťažko. Nie je pre každého, je to náročná, pomalá a niekedy frustrujúca hra. Ale pre tých, ktorí milujú históriu, systémovosť a hĺbku, je to majstrovské dielo. Paradox sa nebál riskovať a vďaka tomu vznikla najkomplexnejšia simulácia politicko-ekonomického sveta, akú kedy séria ponúkla. Nie je to titul, ktorý dohráte za víkend. Je to titul, ktorý môžete hrať celý rok a stále nachádzať nové detaily a je potrebné rátať s tým, že ešte vyjde kopec dodatočného obsahu. Ak máte trpezlivosť a chuť pochopiť, ak vás fascinuje moc, rovnováha a história, potom v Europa Universalis V nájdete presne to, čo ste hľadali a pokojne ju môžeme označiť ako kráľovnú žánru grand stratégií.