Príbeh sa začína v Overworlde, kde sa začali diať zvláštne veci. Na rôznych miestach sa otvárajú záhadné trhliny, okolo nich sa šíri sculk a miestne príšery získavajú neznámu energiu. Postupne zisťujete, že nejde o náhodné udalosti, ale o súčasť väčšieho útoku, za ktorým opäť stoja illageri a ich Illager High Council. Práve ich budete v príbehu postupne sledovať.

Čo treba vedieť, hra už nie je len menu, z ktorého si vyberáte samostatné misie. Je tu rozsiahly svet, po ktorom sa môžete pohybovať, objavovať osady a ďalšie lokality, prijímať hlavné aj vedľajšie questy od villagerov a postupne sa dostávať ďalej. Nechýba ani rýchle cestovanie, takže sa nemusíte zakaždým presúvať cez už prejdené oblasti. Centrom všetkého je mestečko Brave Haven, kde sa po smrti znovu objavujete a postupne si tu sprístupňujete ďalšie možnosti. Odtiaľ vyrážate do okolitého sveta, zachraňujete villagerov, plníte úlohy a posúvate sa v príbehu vpred.

Zatiaľ čo samotný Overworld pôsobí ako klasický Minecraft, hrozba prichádza cez trhliny zo Siftu, novej dimenzie, z ktorej Illager High Council vysiela svoje soul-corrupted armády do ďalších svetov. Pre zaujímavosť, Sift príde do pôvodného Minecraftu až budúci rok, ale už teraz ho spoznáte v Dungeons 2.

Po prechode do Siftu zisťujete, že ide o podstatne exotickejšie prostredie plné nových nepriateľov, pokladov a miest na preskúmanie. Zaujímavé je, že nejde o temnú pekelnú dimenziu. Naopak, Sift dokáže byť výrazne farebnejší a vizuálne odlišný od samotného Overworldu.  Sift však nebude jediné miesto na výpravy, popri trhlinách vo svete narazíte aj na klasickejšie dungeony roztrúsené priamo po mape, od jednoduchších až po náročné. Niektoré súvisia s hlavnou dejovou líniou, ďalšie s vedľajšími questmi alebo jednoducho ukrývajú lepšiu výbavu. Hra vás tak oveľa viac motivuje odbočiť z hlavnej cesty a pozrieť sa po svete.

Súboje zostávajú jednoduché a priamočiare. Na blízko sa oháňate mečom, kladivom, kosou alebo inou zbraňou, zatiaľ čo na diaľku používate luky, kuše ktoré majú tiež rôzne vlastnosti. Počas výprav nachádzate aj dynamit a rôzne dočasné pomôcky, ktoré vedia výrazne pomôcť hlavne proti väčším skupinám nepriateľov. Zdravie si popri bojoch dopĺňate regenerujúcim sa elixírom a munícia pre strelné zbrane sa rovnako sama craftuje, aj keď často si budete musieť počkať, kým sa vytvorí.

K pohybu navyše pribudlo skákanie, ktoré znie ako maličkosť, ale v praxi rozširuje prieskum a aj súboje. Môžete sa dostať na vyvýšené miesta, hľadať ukryté truhlice alebo zaútočiť skokom priamo na nepriateľov, pritom nechýbajú ani úskoky. Prostredia sú vďaka tomu vertikálnejšie a nepôsobia už len ako ploché arény spojené chodbami. Zároveň to však vie byť nepríjemné, keď neviete, kadiaľ obísť stenu na mape alebo či sa vôbec môžete dostať do oblasti za ňou.

Výraznejšie sa rozšírila predovšetkým výbava. Okrem zbrane na blízko a zbrane na diaľku si teraz postupne osádzate štyri časti brnenia, tri artefakty a tri talizmany. Celkovo tak máte až dvanásť bojových slotov, čo je oproti jednotke citeľný posun. Artefakty zostávajú aktívnymi schopnosťami. Môžu priniesť ďalší útok, obranu, liečenie či rôzne podporné efekty a po použití sa krátko regenerujú. Dopĺňajú ich talizmany s pasívnymi bonusmi, pomocou ktorých sa dá build ďalej profilovať podľa toho, ako sa vám najlepšie hrá.

Jedným z príjemných príkladov je talizman privolávajúci psieho spoločníka. Ten vás nasleduje, útočí na nepriateľov, dokáže na seba stiahnuť časť ich pozornosti a celkovo pomáha, ako sa len dá. Ak padne, po krátkom čase sa znovu objaví. Najmä pri sólo hraní je prekvapivo užitočný.

Výbava má vlastnú úroveň sily, takže podobne ako v klasických diablovkách neustále nachádzate nové predmety, porovnávate ich a skladáte si efektívnejší build. Je toho dosť a každý drop, ktorý nájdete, má svoje parametre, výhody a bonusy. Môžete si tak vyberať a postupne sa zameriavať na konkrétny štýl hrania. K tomu počas hrania získavate knihy s enchantmentmi, ktoré sa ukladajú do vašej knižnice a následne ich môžete aplikovať na výbavu. Postupne tak dokážete kombinovať rôzne efekty a vytvárať vlastné synergie.

Dvojka stále nie je taká komplikovaná ako veľké hardcore ARPG, ale už ponúka dostatok možností na to, aby ste sa s buildom mohli výraznejšie pohrať. Samozrejme nechýba ani klasické levelovanie. Postupne sa zvyšuje sila postavy a odomykajú sa ďalšie možnosti vrátane nových slotov na výbavu. Hra ich pritom dávkuje postupne, takže na vás hneď na začiatku nevyhodí tucet systémov naraz.

Výrazne sa tentoraz rozšíril aj zoznam nepriateľov, postáv a zvieratiek v prostredí. Popri klasických zombie, kostlivcoch, pavúkoch, creeperoch a illageroch sa objavujú nové soul-corrupted verzie protivníkov a úplne nové bytosti zo Siftu. Dungeony postupne pridávajú silnejších nepriateľov a bossov, ktorí už vyžadujú viac pohybu, lepšie využívanie artefaktov a vhodnejšiu výbavu, špeciálne ak hráte sami. AI pritom nie je vždy bezchybná a nepriatelia sa občas dokážu zaseknúť o prostredie alebo sa k vám nevedia správne dostať.

Hlavnú úlohu v príbehu zohráva Illager High Council. Prime Enchanter, Supreme Evoker a Grand Illusioner boli posilnení zatiaľ nevysvetlenou silou a postupne zisťujete, čo sa za ich novými schopnosťami skrýva a čo je skutočným cieľom celého útoku. Príbeh však nie je hlboké fantasy dobrodružstvo. Svoje tajomstvo si síce drží dostatočne dlho na to, aby vás ťahal ďalej, ale nečakajte dlhé rozhovory ani výrazne rozpracované postavy. Väčšinou ide o jednoduché vety od obyvateľov a krátke prestrihové scény, z ktorých pochopíte, proti čomu stojíte a kam máte smerovať.

Vedľajšie questy sú ešte jednoduchšie a často rozprávajú len malé príbehy jednotlivých obyvateľov sveta. Ich najväčším významom zostáva motivácia preskúmavať mapu, odhaľovať nové oblasti a získavať ďalšiu výbavu. Mimochodom, mapa mohla byť spracovaná prehľadnejšie. Síce na nej vidíte rozsiahle územie a väčšinou aj to, kam máte smerovať, samotná cesta k cieľu už nemusí byť taká jednoznačná. Prostredie je plné stien, útesov, kopcov a ďalších prekážok, ktoré mapa dostatočne nezobrazuje, takže sa neraz vydáte správnym smerom len preto, aby ste po chvíli zistili, že tadiaľ cesta nevedie. Pri väčších oblastiach tak občas zbytočne blúdite a hľadáte správny priechod. Nakoniec pritom môžete zistiť, že sa vám cesta otvorí až neskôr v hre.

Samotnú hlavnú dejovú líniu môžete zvládnuť približne za päť až šesť hodín, ak sa sústredíte prakticky len na hlavné úlohy. Tým však hra ani zďaleka nekončí. Ak začnete prehľadávať svet, riešiť vedľajšie questy, vstupovať do dungeonov a skladať lepší build, bez problémov sa môžete dostať cez dvadsať hodín. Už teraz je zároveň jasné, že obsah bude pokračovať. Deluxe edícia obsahuje dve pripravované DLC a v menu má hra pre ďalšie doplnky pripravený vlastný priestor. Otázkou zostáva, či Mojang po dvojici väčších rozšírení projekt uzavrie podobne ako pri jednotke, alebo tentoraz zvolí dlhodobejšiu podporu.

Kooperácia zostáva jednou z hlavných stránok hry, ale zároveň vás do nej vôbec netlačí. Celé dobrodružstvo môžete bez problémov prejsť sami a obtiažnosť sa tomu dokáže prispôsobiť. Ak však chcete hrať v skupine, možnosti sú tentoraz veľmi široké.

Hra podporuje lokálnu kooperáciu, plne offline, alebo online hranie, cross-play aj kombináciu lokálnych hráčov s ďalšími hráčmi pripojenými cez internet. Pribudol aj matchmaking s neznámymi hráčmi a pripájanie pomocou party kódov. Stále tak ide o veľmi vhodnú hru na spoločné večerné hranie, ale sólo hráči neprichádzajú o prakticky nič. Pri kooperácii poteší aj upravená práca s inventárom. Každý hráč si môže vyvolať vlastné malé menu bez toho, aby musel zastaviť hru celej skupine. Horšie je to pri singleplayeri, kde otvorenie menu hru nezastaví a nepriatelia na vás môžu ďalej útočiť v pozadí.

Čo sa týka ukladania postupu, systém má dobré aj slabšie stránky. Po smrti sa vždy vraciate do Brave Haven, odkiaľ sa môžete teleportom rýchlo dostať späť k poslednej odomknutej lokalite, takže vás hra príliš netrestá. Na jednej strane máte možnosť v meste upraviť výbavu a lepšie sa pripraviť, na druhej strane je návrat zbytočným zdržaním, ak chcete okamžite pokračovať. Ani samotný teleport nie je vždy ideálny. Môže vás nasmerovať na druhú stranu dungeonu a namiesto pokračovania vpred sa začnete vracať už prejdeným smerom, pričom až neskôr zistíte, že ste išli opačne.

Horšie je, že tento návrat funguje len počas aktuálnej hernej session. Ak hru vypnete uprostred questu alebo dungeonu, po opätovnom spustení musíte danú výpravu začínať od začiatku. Pri dlhších dungeonoch to vie byť zbytočne otravné, hlavne ak je na konci boss, ktorého sa opakovane pokúšate zdolať.

Vizuálne zostáva Minecraft Dungeons II verný kockatému štýlu predlohy, ale hra tentoraz výrazne pracuje so svetlom, tieňmi a farebnými efektmi. Unreal Engine 5 pomáha hlavne pri nasvietení prostredí, ktoré dokážu byť veľmi pôsobivé. Slnečný Overworld, tmavé jaskyne osvetlené fakľami alebo žiariaci sculk v Sifte vytvárajú veľmi odlišné atmosféry.

Stále však ide o jednoduché pixelované bloky a práve tu je trochu škoda, že Mojang nezašiel ešte ďalej. Pri samotnom Minecrafte sme už videli výraznejšie shaderové a svetelné spracovanie, ktoré vie kockatému svetu dodať oveľa väčšiu hĺbku. Dungeons II vyzerá pekne, ale miestami máte pocit, že zvolený pixelový štýl by ešte zniesol ďalšiu vrstvu detailov.

Čo by však určite potrebovalo výrazné vylepšenie, sú prestrihové scény. Sú predrenderované, bežia približne v 25 fps, obraz je rozmazaný a celkovo nepôsobia dostatočne čisto. Ak samotnú hru hráte na 100 fps alebo viac, prechod do videa je okamžite viditeľný. Pohyb sprevádza výrazný motion blur a je až zvláštne, že autori pri inak technicky veľmi plynulej hre zvolili práve takýto prístup.