GC: Prenecháme radšej Left4Dead mŕtvym?

Kooperačná FPS strieľačka so zombíkmi. Podľa popisu ťažký šmak. Lenže nie je všetko zlato čo sa blyští a meno Valve nemusí byť vždy zárukou skvelej hry. Všetko to pritom začalo priam ideálne, natisli sme sa do prevádzacej miestnosti, chlapík z Valve si vybral dvoch dobrovoľníkov (Yeah, sure, I would like to play) a skôr než som sa spamätal, sedel som za klávesnicou aj s ďalším kolegom (tuším zo Švédska) a Left4Dead mi naplno otvoril brány do zombie sveta.

Prvá rana prišla hneď po respawne. Zasekol som sa o mŕtvolu NPC. Samozrejme, vývojári sa tvárili, že to je moja chyba, skontrolovali nastavenie ovládania (to nezabralo, všetko bolo OK) prikázali druhému koop hráčovi aby ku mne prišiel a skúsil ma posunúť. Nič sa však nedialo, a tak nasledoval reštart celej mapy. Fajn, na druhý pokus to vyšlo. Ocitli sme sa na nejakej streche, vyzbrojili sa samopalom, resp. brokovnicou a vydali sa do útrob opusteného domu. Netrvalo ani pár sekúnd a zistili sme, že dom zďaleka nie je taký opustený, ako by sa to mohlo zdať. Zo všetkých strán na nás začali útočiť šediví zombíci. Zabudnite na pomalých, neškodných šašov z C-čkových filmov, Left4Dead prináša extrémne rýchle a extrémne nebezpečné mršky. Spolu s kolegom a ďalšími dvoma AI riadenými spolubojovníkmi sme sa prebojovali na ulicu, kde naše olovené včeličky pokropili ďalšie zástupy nemŕtvych.

Aj tu bolo z hry cítiť nepríjemný zápach, a veruže to nebolo zo zhnitých tiel zombíkov. Takto jasne postavená hra by mala poskytovať brutálny zážitok (akokoľvek nechutne to môže znieť). Chceme vidieť odlietavajúce hlavy, odtrhnuté údy, paprče plaziace sa po ceste po vzoru ruky z rodinky Admasovocv! Keď už nič iné, tak aspoň potoky krvi! Lenže kde nič, tu nič. Žiadne extrémne brutálne obrazy, žiadne strieľanie do zombíkov po ich smrti kvôli uisteniu sa, že sú skutočne mŕtvi. Rovnako úboho ako „interakcia“ s nepriateľmi je v Left4Dead spracovaná aj interakcia s prostredím. Takmer nič sa nedá rozbiť, svetlá na policajnom aute sa nedajú zničiť, bedničky sú zrejme zostavené z kozmického nepriestreľného materiálu. No a korunu tomu nasadzuje engine Source. Priznajme si, pred pár rokmi sme na Hlaflife 2 pozerali ako na zázrak, lenže to isté platí aj o Karlovi Gottovi. Roky proste nezastavíš a čo bolo dobré v 2004, nepostačuje (aj keď s určitými vylepšeniami) v roku 2008 ani náhodou. Haló, Valve, budíček!

Odhliadnuc od príšernej grafiky a modelu interakcie hra u mňa prepadla aj po ostatných stránkach. Animácie sú skostnatené; počas hrania sme dookola robili to isté – vošli sme do miestnosti, zabili zombíkov, vošli do ďalšej, zabili ďalších úbohých šeďákov – prípadne sme sa na ulici snažili vyhýbať autám, ktorá po zapnutí alarmu nepriateľov prilákali ako včely na med.

Hrateľné demo pre nás skončilo, keď sa dvaja AI riadení panáci zasekli v dome a odmietali s nami zísť do tzv. safe house, v ktorom sa nachádzajú lekárničky (tú môžete mať so sebou vždy iba jednu a jej použitie chvíľku trvá, vtedy sa hodí naskillovaný partner) a náboje. Valváci nám kázali celý level prejsť znova, dotknúť sa AI-čiek a doviesť ich do exit pointu, lenže ani druhý pokus nebol úspešný. Spolubojovníci tvrdošijne ostali stáť a pre nás to znamenalo koniec prezentácie. Iste, zasekávanie postáv, možno aj grafika a čiastočne fyzikálny model sa ešte do novembra môžu dočkať vylepšení, lenže ak bude celá hra postavená iba na tom, že umožní hrať príbehovú kampaň kooperačne, asi Left4Dead nedopadne práve najlepšie. Veľmi rád sa však budem vo svojich prognózach mýliť.