Dáta na 1000 rokov

Dáta uložené na našich hard diskoch nevydržia kvôli pôsobeniu zemského magnetického poľa viac ako 40 rokov. Tento fakt nás zasiahne o zhruba 10 rokov, keďže masívne sa pevné disky začali používať niekedy v 80-tych rokoch. Ani CD a DVD médiá nie sú dlhotrvajúcim riešením. Vadí im kyslík a tak sa ich maximálna životnosť pohybuje na úrovni 30 – 100 rokov. Vedci z Japonska preto pre uchovanie najdôležitejších informácií odporúčajú použiť technológiu Digital Rosetta Stone alebo DRS, ktorá každého z nás prežije niekoľkonásobne. Údaje vďaka nej vydržia totiž až 1000 rokov.

Systém pozostáva zo štyroch 38 cm veľkých wafrov, na ktorých sa nachádzajú špeciálne pamäťové čipy. Tieto čipy sú uzavreté v obale z SiO2 a SiN, pričom na zápis a čítanie je použitá bezkontaktná metóda elektrónového lúča. Kľúčovou podmienkou pre dlhý život údajov je udržať vlhkosť v zariadení pod 2 %. Wafre sa budú vyrábať 45 nm CMOS technológiou a jeden takýto „disk“ pojme až 2,5 TB dát.

Funkčný prototyp s čipmi o rozmeroch 5x5 a 0,2 mm medzerou medzi waframi dosiahol komunikačnú rýchlosť 150 Mbps, pričom skonzumoval iba 56 mW energie.