Ruská literatúra to nie sú len zdanlivo nekonečné diela o zmare, biede a chľaste, ktoré boli povinným čítaním už od základnej školy. Klasikov ako Dostojevského, Puškina či Solženicyna pozná každý, ale modernejšia ruská literatúra má tiež čo povedať a je tematicky oveľa zaujímavejšia ako všetci tí klasici dokopy. Skvelým príkladom je Dmitrij Gluchovskij, reportér, vojnový korešpondent, novinár a hlavne spisovateľ, ktorý už ako 18-ročný začal písať sci-fi epos Metro 2033. Z nenápadného diela, ktoré začal publikovať na svojom blogu, sa rýchlo stal hit s miliónmi čitateľov po celom svete. Gluchovskij si odskočil aj k fantasy vo svojom Súmraku, ale jeho najikonickejším dielom aj tak zostalo Metro, ktoré dostalo ďalšie dve časti.

Sám svoju knižnú trilógiu opisuje ako metaforu života v Rusku a aj dnes je známa nielen fanúšikom knižných sci-fi, ale aj fanúšikom kvalitných hier. Metro séria od 4A Games snáď aj presiahla slávu knižných predlôh, no postupne sa vydala vlastnou cestou. Stále však pod jeho dohľadom a inak to nie je ani v pripravovanej novinke Metro 2039, z ktorej som si mohol vyskúšať niekoľko hodín. A rozhodne sa je na čo tešiť, no vo svetle aktuálnych udalostí vo svete to nie je ľahký príbeh.

Zaujímavosťou je, ako hru vlastne formoval skutočný svet. 4A Games na novom Metre pracovali dlho, no po niekoľkých rokoch celú hru zahodili. Už jednoducho nemohli pracovať na tom, čo robili. Potrebovali rozpovedať nový príbeh a toto je on. Metro 2039 sa odohráva šesť rokov po udalostiach Metro 2033. Moskva zostáva prakticky neobývateľná. Jadrová zima síce začína ustupovať, no radiácia na povrchu je stále smrteľná a mesto je plné ďalších hrozieb. Situácia pod zemou sa pritom výrazne zhoršila. Kedysi pestré frakcie a komunity moskovského metra, ktoré medzi sebou obchodovali, uzatvárali spojenectvá a bojovali, sú na pokraji rozpadu.

Do vzniknutého mocenského vákua vstúpila fašistická frakcia Novoreich, ktorá ovládla veľkú časť metra. Na jej čele stojí Hunter, známy z predchádzajúcich hier. Zaujímavé je, že ide o postavu s výrazne prepracovanejším významom. Hunter bol pôvodne brutálnym vojakom považovaným za prvého a najväčšieho zo Spartanov. Organizácia, ktorú pomáhal vytvoriť, však mala metro chrániť pred presne tým typom človeka, akým sa Hunter postupne stal. Teraz využíva propagandu a vymyslenú vojnu na podrobenie obyvateľov metra. Hovorí o vízii budúcnosti, v ktorej chce znovu dobyť povrch. Nejde o klasický príbeh revolúcie proti tyranovi. Metro 2039 má byť podstatne bezútešnejšie. Neexistuje prakticky žiadny odpor, žiadni tradiční hrdinovia ani nádej. Aj preto autori hovoria o príbehu, ktorý sa viac sústreďuje na príčiny a dôsledky autoritárstva a vojny, než na snahu zabrániť konfliktu, ktorý ešte len prichádza.

Jednou z najdôležitejších vecí novej hry je samotný návrat do Moskvy. Kým Metro Exodus mesto doslova opustilo, 2039 sa podľa autorov vracia ku koreňom série. Má ísť o kombináciu toho, čo fungovalo v Metro 2033 a Last Light, s rozsiahlejšími prostrediami a survival mechanikami z Exodus. Výsledkom má byť podľa 4A najtemnejšie a najhutnejšie Metro doteraz. Preč je teda aj Arťom, hrdina pôvodnej trilógie. Hráč tentoraz preberá úlohu Strangera, samotárskeho bývalého Spartana, ktorý žije v exile mimo Moskvy. Trápia ho násilné nočné mory a okolnosti ho prinútia vrátiť sa na miesto, kam sa nechcel nikdy vrátiť - do moskovského metra.

Autori priamo porovnávajú jeho cestu s Metro Exodus. Kým Exodus bol príbehom skupiny hrdinov, ktorí opúšťajú Moskvu a hľadajú nový život, Metro 2039 je podľa nich temná, osamelá cesta späť do pekla a vyrovnávanie sa s minulosťou. Stranger je navyše prvým plne dabovaným protagonistom Metro hry. Vývojári tvrdia, že to súvisí s tým, že tentoraz chcú rozprávať komplexnejší emocionálny príbeh a viac prepojiť protagonistu s ľuďmi a svetom okolo neho. Presný dôvod, prečo sa musí vrátiť do Moskvy a koho alebo čo hľadá, však ani po pár hodinách hrania nepoznáme.

Novinárska verzia hry bola úmyselne vytvorená tak, aby síce poskytla komplexný pohľad na hrateľnosť, ale z príbehu nevyzradila nič. Dokonca nám autori vystrihli aj cutscény, aby nám neprezradili viac než musia. Začali sme na stanici Sevastopoľská, ktorá je jedným z posledných nezávislých útočíšť v metre, avšak už na pokraji prevzatia Novoreichom. Situácia sa odohráva na viacerých úrovniach. Vo vnútri stanice pôsobia agitátori a agenti, ktorí podkopávajú autoritu jej vedenia a rozosievajú nezhody. Vonku zase žoldnieri za peniaze Novoreichu oslabujú obranu stanice pred plánovanou inváziou. Pripomína vám to niečo z reality? To bude určite len náhoda...

Stranger sa pritom nevracia ako spasiteľ. Ľudia na stanici môžu vidieť jeho spartanské brnenie a očakávať pomoc, on však ich problémy v zásade nezaujímajú. Má jediný cieľ - získať informácie o osobe, ktorú hľadá. So šéfom stanice preto uzavrie obchod: pomôže odstrániť nájazdníkov a na oplátku dostane potrebné informácie. A presne o tom bola naša novinárska verzia. Nasávať atmosféru klaustrofóbnych tunelov metra a potom sa porátať s niekoľkými kempmi plnými zloduchov. A zabudol som na mutantov. Všade okolo boli aj mutanti - veľkí, malí, rýchli, odolní - jednoducho rôzni.

Od prvých momentov som naozaj oceňoval atmosféru. Sevastopoľská zároveň predstavuje návrat k tomu, čo bolo výrazné najmä v prvých Metro hrách - pocitu skutočne žijúcej stanice. Máte pocit, že sa tu súčasne odohráva 1000 rôznych malých príbehov. S niektorými NPC sa dá rozprávať, iné zase môžete počúvať, ako sa sťažujú na náročný život alebo blížiacich sa fašistov. A iní sa na nich možno tešia, lebo sa ich sľuby dobre počúvajú. Najlepší herný svet je taký, pri ktorom máte dojem, že by žil a existoval aj bez vás. A táto stanica presne tak aj pôsobí.

Bola to však len krátka etuda a šlo sa von! Po opustení stanice sa vracia jeden z najcharakteristickejších prvkov série - prechod z relatívneho bezpečia do klaustrofobických tunelov pod Moskvou. Autori chcú, aby každý krok pôsobil nebezpečne. Radiácia je neustálou hrozbou a hráč musí sledovať vybavenie, používať plynovú masku a kontrolovať hodinky kvôli filtrom. Vracia sa aj zapaľovač, ktorý slúži napríklad na likvidáciu obrovských pavučín, či univerzálna nabíjačka na udržiavanie elektrických zariadení v prevádzke. návrat k staršiemu Metru nie je iba otázkou lokality. Aj samotný dizajn zážitku sa má viac opierať o neustále riešenie vybavenia a prostredia.

Za veľkými oceľovými dverami stanice ale príbehy nekončia. 4A Games sa v novom Metre sústredia na to, aby na vás prostredie naozaj vplývalo a zdá sa, že sa z nich stávajú majstri emergentného rozprávania. To je také, ktoré vychádza priamo z prostredia a máte si ho domýšľať. Ak si ho nevšimnete, nič sa nedeje. Ak áno, objavujete ďalšie desiatky príbehov akoby zamrznutých v čase. Napríklad kufre pripravené na odchod tesne pred dopadom jadrových hlavíc, rozliata fľaša vodky, telo s nožom v chrbte, rozhovory, ktoré hráč iba náhodou začuje, zapálené sviečky či nevysvetliteľné nadprirodzené javy. Vývojári zdôrazňujú, že tieto veci nie sú náhodne generované. Všetko je ručne vytvorené a umiestnené na konkrétne miesto s dôvodom, prečo tam je. Práve tým má Metro vytvárať pocit uveriteľného sveta.

Po návrate na povrch sa hra opäť viac otvorí. Táto časť Moskvy má byť rozsiahlejšia a prepojenejšia, pričom hráč môže preskúmavať budovy, tunely a rôzne odbočky. Explorácia má byť navyše oveľa silnejšie previazaná s progresom postavy. Novinkami sú napríklad rezací horák a nálože na ničenie nedostupných dverí, ktoré umožňujú otvárať nové cesty a skrýše. Vracia sa nočné videnie a pribúda UV svetlo, pomocou ktorého možno odhaľovať stopy a mutantov ukrytých v prostredí. Ale tiež nájsť indície na otvorenie zamknutého trezoru skrytého v rohu opustenej galantérie.

Nečakajte rozsiahly otvorený svet, na mnohé miesta sa ani nedostanete, ale stále je tam dosť priestoru na boje, stealth, alternatívne postupy a aj skúmanie prostredia. A tiež zbieranie lootu. Toto je nebezpečný svet a každý filter a každý náboj môžu znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Oplatí sa tak chodiť na rôzne miesta na mape, ktorá vás mimochodom nevedie vôbec za ručičku, len ukazuje dôležité body. Ale pozor, niekde môžete nájsť bohaté zásoby, inde zas niekoľko nebezpečných mutantov. Musíte tak byť stále pripravení na všeličo, využívať úkryty na ukladanie pozície a tiež vylepšovanie a výrobu.

Z batohu totiž dokážete vyrobiť len obmedzené veci. Síce si tak pripravíte napríklad lekárničky, ale už nie muníciu. Tú dokážete pripraviť len na stole. Tam tiež viete upravovať svoje zbrane, rozoberať veci na súčiastky a podobne. Výraznou novinkou je systém blueprintov. Plány sa nachádzajú mimo hlavnej trasy aj priamo na nej a po ich nájdení umožnia vyrábať nové modifikácie zbraní, vylepšenia vybavenia, predmety a ďalšie veci. Ako príklady autori uvádzajú zosilnenie priezoru masky, väčšiu batériu v batohu pre dlhšiu výdrž elektrických zariadení či úplne nové zbrane. A na to všetko potrebujete mať súčiastky a suroviny.

Zbrane zostávajú ručne vyrobené a výrazne „metrovské“. Vývojári ich navrhujú tak, aby pôsobili, akoby ich bolo možné reálne poskladať z materiálov dostupných v tomto svete. Každá trieda zbraní navyše dostáva unikátny sekundárny typ munície. Tá je vzácnejšia, ale účinnejšia proti určitým nepriateľom, takže hráč má viac experimentovať a prispôsobovať výbavu situácii. Najvýraznejšou ukážkou je Strangerova nová hlavná zbraň - pneumatická tichá puška, ktorú musíte pumpovať, aby si udržala silu. Jej základná munícia v podobe oceľových guličiek sa dá vyrábať priamo v teréne z nájdených materiálov a pri správnom použití môže nepriateľa zabiť jednou ranou. Alternatívou sú drills, ktoré sa vyrábajú náročnejšie, hráč ich môže niesť menej, ale sú mimoriadne smrtiace a dajú sa vybrať z tiel nepriateľov.

Akcia pomáha atmosfére, je chytľavá a aj zábavná. Zároveň cítiť, že všetko v tomto svete je poriadne opotrebované. Dojem z nej je tak skvelý, ale nie vždy je to o nej. Napríklad kempy nepriateľov na povrchu sú dizajnované tak, aby ponúkli niekoľko rôznych prístupov. Môžete ísť hlavnými dverami a všetko vystrieľať. Ale nepriateľov je viac a neraz sú aj lepšie vybavení ako vy, napríklad granátmi. Navyše pri tom miniete fakt kopu munície. Takže sa možno oplatí skúsiť prejsť nejakými bočnými cestičkami či kanálmi, niekoho odzadu prekvapiť nožom a ďalej postupovať ticho. Nielenže tak ušetríte muníciu, ale zároveň nespustíte poplach. Nezabudnite využívať nočné videnie a všetky tie ďalšie vychytávky, ktoré vám hra do batoha nadelila.