Musím sa priznať, že chcel by som byť teraz takým zamestnancom firmy Maxis. Štúdio, ktoré produkuje jeden hit za druhým, musí byť v súčasnosti v perinke a nedostatok peňazí jeho pracovníkom určite nič nehovorí. Veď uznajte sami, že SimCity alebo Sims predstavujú jedny z najúspešnejších hier na svete a chcel by som vidieť niekoho, kto s týmto suchým konštatovaním nesúhlasí (koniec koncov predajné výsledky sú tým pravým dôkazom úspechu). U druhého zmieňovaného titulu mám však nutkanie dodať, že nebyť série datadiskov, samotný originál by po niekoľkých odohraných týždňoch začal nepríjemne nudiť. No, rýpanie si nechám na neskôr a teraz sa radšej zameriam na ďalší titul z dielne tohto štúdia a nebude to len hociaká šedivosť. Ide totiž o Urbz: Sims in the City, najnovší prírastok do rodiny Simov, pričom tentokrát to bude „poprvé“, v zmysle uvedenia titulu výlučne na konzoly. Ako však pôsobia Urbzovia v porovnaní s rodinkou simov?

Neviem, koľkí z vás sú majiteľmi osobného počítača a popritom ešte aj PC verzie Sims, ale ak sa takí nájdu, určite budú z celkovej koncepcie Urbz chvíľu mimo. Maxisáci sa rozhodli vydať progresívnym smerom a ich zmýšľanie sa zákonite odzrkadlilo aj na ich novom dietku. Jedným z hlavných lákadiel oboch dielov Sims bolo urbanistické plánovanie obytných barákov a ich samotná výstavba, kde každy mohol kľudne popustiť uzdu svojej fantázii a navrhnúť si svoj barák presne podľa svojho gusta (osobne som si vytvoril tak nevkusný a gíčový barák, že by mi aj Nora & Braňo M. závideli). Druhým ťahákom bola jednoznačne interakcia a vzťahy medzi simákmi, kde ste mali neustále potrebu starať sa o vzájomné porozumenie medzi členmi vašej rodiny a okolitými susedmi, pričom ste sa nevyhli usporiadaním divokých nočných žúrov, kde sa alkohol lial z všemožných anorganických (v niektorých prípadoch aj organických) otvorov a striptérky od roboty často ani nevedeli, kde im hlava stojí. Takýmto herným princípom je s príchodom Urbz do značnej miery koniec.

Pred samotným vhupsnutím do aglomerácie si najprv vytvoríte svoju superstar (ktorú si napríklad pomenujete skúter), pričom hra vám umožňuje mať až 4 takéto rozpoltené osobnosti na jednu singleplayer sezónu. Po tejto procedúre vám už, ale nič nebráni v tom, aby ste sa so svojim novosplodeným synom resp. dcérou naplno vrhli do virtuálnej metropoly Urbz City 17. Tá je rozdelená do deviatich tematicky odlíšených zón, kde každá z nich reprezentuje osobitnú skupinu ľudí. Svojho urbza možete napríklad efektne umiestniť do ghetta skaterov, pričom v každej mestskej štvrti začínate ako nič neznamenajúca nula, bez akéhokoľvek vplyvu a zázemia. Hlavnou úlohou v singleplayer kampani je urobiť z vášho alter ega megaúspešnú osôbku, ktorá by svojou reputáciou dokázala poraziť aj také „svetoznáme slovenské celebrity“ ako napríklad zubiaceho sa P. Bruchalu alebo škeriaceho sa J. Pročka.

Budovanie reputácie sa však už deje štandardne v duchu predchádzajúcich dielov a to nadväzovaním kontaktov a interakciou s ostatnými obyvateľmi mesta, kde váš úspech, prípadne neúspech závisí na vhodne zvolených konverzačných príkazoch. Tie sa od seba farebne odlišujú a napríklad v prípade zelenej farby je percentuálna úspešnosť pozitívnej odozvy a prijatia zo strany konverzujúceho takmer 100% (uff, posledná veta mi pripadá ako definícia vytrhnutá z vysokoškolských skrípt - holt, jazvy zo školy sa ešte poriadne nezahojili). Ako budete s pribúdajúcimi odohranými hodinami získavať nových a nových priateľov, vaša „reputation“ lišta sa bude pomaly napĺnať a s ňou aj vaše sny o sláve a bohatstve (ak sa stanete naozaj slávnym, plagáty s vašou podobizňou budú zdobiť nejednu stenu baráku). Vašej sláve taktiež pomôže zaobstaranie si ošatenia u miestneho predajcu značkových handier či iné módne doplnky, takže ciest k dosiahnutiu potrebnej úrovne reputácie je naozaj dostatok. Okrem zvyšovania spomínanej reputácie sa budete počas hrania zaoberať aj riešením druhotných čiastkových úloh (napríklad stúpaním v rebríčku kariéry) a aby sa zachoval aj nejaký ten duch série The Sims, vašej pozornosti dozaista nesmú uniknúť ani potreby vášho zverenca, ako potreba jedla, hygieny či spánku. Novinkou oproti minulým dielom je nutnosť chopiť sa vašej superstar aj počas pracovnej doby, kde pracovnú činnosť vykonávate stláčaním štyroch buttonov v jednoduchých sekvenciách. Akonáhle úspešne ukončíte základnú úroveň zvoleného zamestnania, na to, aby ste sa mohli vrhnúť do lepších a štedrejšie platených jobov, nezostane vám nič iné, len upgradnúť niektorý z požadovaných atribútov vašej postavy. Zlepšovanie schopností sa však opäť deje primitívnym stláčaním série (mimochodom rovnakej pre všetky profesné zamerania) čudlíkov do bezvedomia, až kým sa na obrazovke neobjaví spásonosné oznámenie o dosiahnutí novej úrovne tej ktorej vlastnosti.

Keď už som kdesi na začiatku spomínal základné črty PC verzie Sims, dotkol som sa aj otázky bývania. Táto je v Urbz vyriešená pridelením bytu vašej postave, takže problémy s prespávaním na uliciach či v kanáloch (s nezbytným čučom po ruke) sú pre tentokrát neopodstatnené. Horšie to už je so samotným zariaďovaním bytových priestorov. Po novom si už byt nemôžete zariadiť len tak ledabolo, ale musíte vyhladať v danej mestskej časti obchodníka, tam potrebné bytové doplnky kúpiť, doviezť domov a až tak umiestniť na vami určené miesto. Tento fakt by sa dal vcelku v pohode prekúsnuť, ale keďže väčšina úloh sa odohráva mimo vášho domova, kde prechod medzi interiérom a exteriérom trvá pekných pár sekúnd a okrem toho skoro po začatí hry prídete nato, že všetky funkcie bytu vrátane stravovacej či odpočinkovej, sú prítomné v každej mestskej štvrti, v dôsledku toho potreba vracať sa do svojho bytu vyprchá ako mávnutím čarovného prútika. Aspoň, že umelá inteligenica bola oproti poslednému Sims titulu opäť vylepšená a aj keď urbzáci ešte stále občas zabudnú nejakú tu nadefinovanú činnosť, svojim správaním a prejavmi sa skutočne blížia reálnej predlohe - človeku. Pri hraní občas narazíte aj na nejaký ten bug ako napríklad to, že urbz začne oslavovať splnenie úlohy a pritom ste nič nesplnili, ale počas realizácie úloh (ktoré majú v prevažnej miere podobu minihier) si tieto chybičky krásy len ťažko uvedomíte. Keď už som si zabŕdol, tak to spravím ešte raz. Hra je síce zábavná, ale pokiaľ nie ste vyslovene fanatik do Simsov, Urbz majú tendenciu občas upadať do sfér nudy, hlavne ak trávite v jednej zóne príliš veľa času. To, že hra je svojim celkovým spracovaním (grafické spracovanie, vzdialenie sa od budovateľskej koncepcie a zameranie sa len na hľadanie priateľov a plnenie jednoduchých minihier, módne doplnky a pod.) zameraná hlavne na nežnejšiu časť hráčskeho publika nemusím zdôraznovať, pričom len smutno poznamenám, že my muži si musíme vystačiť s takými nudnými kravinami ako je Half-Life 2 či DOOM 3 :).

Z technického hľadiska sa Urbz prezentujú v špičkovej forme. Autori správne zvolili grafické stvárnenie plné farieb, ktorému nechýba štipka gíčovosti, ktorá sa však k hre tohto zamerania náramne hodí. Príjemne na mňa pôsobil aj design jednotlivých mestských štvrtí, ktorý skutočne odzrkadľuje mentalitu tamojších obyvateľov. Suché konštatovanie v duchu nadšených ovácií si zaslúžia aj animácie, jednotlivé postavy sa pohybujú úplne prirodzene a špeciálny odstavec by si žiadalo ich expresívne vyjadrovanie v podobe rôznych gest, bez ktorých by urbzáci neboli simákmi. Zvuková stránka hry je taktiež podarená, pajdeláci medzi sebou komunikujú vlastným simjazykom a pri ich počúvaní sa vám v pamäti vyjavia všetky možné aj nemožné soap opery, ktoré sa vyznačujú podobnou intonáciou dialógov ako je tomu u tehto titulu. Hudobná stránka hry je vcelku fajn, len škoda, že je v prevažnej miere vytvorená známymi pesničkami, ale v jazyku sims, takže melódiu (napr. Shut Up od Black Eyed Peas) spoznáte, no texty vám už budú cudzie. Autori si zrejme povedali, že keď už simulácia, tak potom totálna a výsledkom je spomínana skomolená muzika.

A posledné slová? Urbz: Sims in the City sú viac než dôstojným pokračovaním PC série The Sims avšak zmeny, ktoré ich postihli, nemusia vyhovovať každému. Mladí ľudia vládnu hernému trhu a tí chcú jednoduchosť spojenú so zaujímavými nápadmi, čo sú hlavné devízy tohto titulu. Ak sa však váš vek blíži treťohorám, cez to nezúfajte, pretože hra si svojimi kvalitami bezproblémov získa aj vás. Za to vám (ne)ručím!