GUITAR HERO ENCORE: ROCK THE 80S

GUITAR HERO ENCORE: ROCK THE 80S

6.0

Nový prídavok do Guitar Hero umiestnený do 80-tych rokov.

Recenzia
PS2

Harmonix v spolupráci s Activision pre nás chtivých a náruživých gitaristov vytvorili nový prídavok v podobe 80-tych rokov. Nutné podotknúť, že od Harmonixu sa jedná o prídavok posledný, po ktorom balia fidlátka a presúvajú sa na prácu na Rock Bande. Čierny Peter (alebo eso v rukáve?) zostane Activision, ktorá bude viesť súboj s Guitar Hero III oproti Rock Bandu. A prečo si myslím, že to bude skorej čierny Peter a nie eso? Harmonix pravdepodobne vedia, kedy opustiť potápajúcu sa loď. To už ale predbieham. Pozrime sa, ako vystúpenie RT80 dopadlo.

Ak patríte medzi nepoškvrnených a v duchu si ťukáte na čelo, že čo je táto hra vlastne za hlúposť, tu máte vysvetlenie. Guitar Hero (GH) patrí medzi tzv. párty hry, čo znamená, že k docieleniu najlepšieho efektu je nutné priniesť ho na nejakú oslavu, alebo pustiť návšteve, keď sa už nie je o čom rozprávať. Podobne ako u SingStar alebo Dance Dance Revolution máte veľkú pravdepodobnosť, že sa návšteva navnadí a chytí. Pomocou plastovej gitary s piatimi tlačidlami miesto pražcov a dvoj-polohového „brnkátka“ miesto struny sa snažíte triafať noty, ktoré bežia na obrazovke. Ak sa vám to podarí, vylúdi gitara tón zodpovedajúci práve hranej skladbe, ak nie, počujete len škripľavý tón oznamujúci, že ste sa netrafili. Na úrovni easy to ešte samozrejme ako hra na gitaru nevyzerá, ale na vyšších obtiažnostiach, kde sa už zamotávajú prsty si naozaj pripadáte ako rockový hrdina.

Čo budeme potrebovať? RT80 vyžaduje len gitaru z jedného z predchádzajúcich dielov a môžete začať kariéru rockovej hviezdy. Čo je v repertoári? Samozrejme rockové hity z 80-tych rokov. Tu zároveň nastáva najväčší problém celého prídavku. Nejedná sa totiž o žiadne odrhovačky, ktoré sa hrajú v rádiu do dnešných dní. Bon Jovi boli v 80-tych ešte „piece of shit“ a na Tublatanku alebo Team Paľa Haberu môžete tiež zabudnúť :-). Ide o „hity“ aj pre mňa takmer neznáme a pri čítaní tracklistu pred vydaním som len neveriacky krútil hlavou, pretože podľa názvu som nepoznal ani jednu pieseň. Po odohraní všetkých môžem len zúfalo poznamenať, že počet pre mňa známych piesní sa z celej tridsiatky vyšvihol na nejakých šesť či sedem. A to si ešte niečo pamätám. Pre neskorej narodených sa bude pravdepodobne počet známych songov blížiť nule.

Hovoria vám niečo tieto songy? Balls to the Wall, 18 and Life, Radar Love alebo Round and round? Nič? Čo tak kapely ako Dio, Faster Pussycat alebo Oingo Boingo? Stále zima čo? Niekomu sa možno rozsvieti keď spomeniem Judas Priest, The Police alebo Iron Maiden, no to sú v celom datadisku len malé svetielka v tme. Zavše sa jedná o nie veľmi známe veci a na gitaru by som sám určite vybral lepšie. Kde sú AC/DC? Metalica? Van Halen? Určite by som si zahral radšej niečo od Def Leppard ako od Billyho Squiera (sorry Billy, ale kto vlastne si a čo si ty urobil pre slovenský hip-hop, keď si tu? No, som sa nechal uniesť).

Na druhej strane by mi neznáme veci nevadili, keby boli dobre hrateľné. Jedná sa takmer výsostne len o vybrnkávačky a nezáživné opakovania tónov. Zabijacke sóla typu Symphony of Destruction či Bark at the moon zostali niekde za dverami, o čom svedčí aj fakt, že nerozcvičený som zahral okrem 5-tich všetkých 30 piesní na päť hviezd na medium, o čom si v predchádzajúcom GH môžem nechať len snívať a úspešnosť zahrania dosahovala priemerných 97 %. Na Hard a Expert je to samozrejme ťažšie, ale zdvojených nôt, tzv. chordov, aby sa človek nahľadal. Svetlá výnimka sa týka Pull-off a Hammer-on techník, ktoré boli ešte výraznejšie zjednodušené oproti predchádzajúcim dielom a teraz už sa hrajú naozaj veľmi ľahko a dobre. Zlé ale je, že tieto techniky sa vo väčšine prípadov nachádza práve v sólach, ktorých je minimum.

Tak s piesňami to veľmi nevyšlo, aj keď posledná päťka bola veľmi dobrá, žiaľ 5 z 30 nie je bohvie čo. Zostali nám tu ešte mierne úpravy a vylepšenia, ktoré sa datadisku nikdy nevyhnú. Faceliftom prešla farebná škála a boli pridané krikľavé farby, hlavne všadeprítomná ružová. Inak zostalo všetko pri starom. Takmer žiadnu novú grafiku alebo animácie nenájdete, dokonca intro zostalo z GH2. To, že pribudlo pár grafických vylepšení v starých koncertných interiéroch a exteriéroch, si na prvý pohľad ani nevšimnete. Jedinou výraznejšou premenou prešli hlavní protagonisti a tak napr. Johnny má miesto punkerského kohúta na hlave podivnú zelenú šľahu alebo speváčka roztrhané silónky.

Bonusov je samozrejme poredšej ako minule a žiadny nový song už za našporené peniaze nekúpite. Kúpiť sa dajú len „finiše“ na gitaru (zmena vizáže gitary), nové gitary a jedna nová postava, čo však nie je nik iný ako trocha prerobený kosťo Reaper z predchádzajúceho dielu.

Po dohraní sa vynára otázka. Načo ďalšie prídavky neznámych piesní, alebo datadiskov kde sú len dva či tri naozajstné hity a ostatok sa len vezie? Čo vydojiť na projekte, ktorý už je vydojený na maximum a nie je ďalej čo zlepšovať? Harmonix to tiež pravdepodobne pochopili a vrhli sa na svoj nový projekt. Od novej dojnej kravy Activision teda môžeme očakávať prídavky blížiace sa kvalite 25-ho datadisku SingStar. Zostáva len veriť, že sa radšej zamerajú na kvalitu ako kvantitu. Ale to je skôr zbožné prianie, pretože tak ako u SingStar, sa to bude predávať, aj keby sa na datadisku nachádzalo len pukanie platne.

Na záver si neodpustím ešte pikošku. Na internete sa už našla partia maníkov, ktorí splodili vlastný program na vytvorenie a s pomocou niekoľkých nástrojov aj import skladieb do GH1 aj 2. stačí len MP3 a midi želanej skladby, alebo si môžete už urobenú skladbu stiahnuť vo formáte, ktorý podporuje GH a môžete mastiť svoj obľúbený Stairway to Heaven, či inú srdcovku. MP3 samozrejme musíte mať legálne zakúpenú, aby nedošlo k porušeniu autorských práv. Jedinou nevýhodou tak zostáva vlastniť načipovanú konzolu a zatiaľ podpora len PS2.

Nový prídavok Rock the 80's ma teda veľmi nepotešil. To jediné, čo sa dalo vylepšiť, teda piesne, mi vyznie skorej ako zúfalstvo, aj keď si každý určite nájde aspoň jednu pieseň, ktorá stojí zato. No to sa mi zdá trocha málo nato, aby som si kvôli tomu mal kupovať datadisk. Jednoznačné odporučenie teda znie: ak máte jeden z predchádzajúcich dielov, kúpte si radšej do zbierky druhého plnohodnotného brata. A ak máte oba, môžete skúsiť aj RT80, ale varoval som vás.


napísal fendi 7.8.2007
Páči sa mi!
VIDEÁ Z HRY
6.0
Používatelia
5.8
Ohodnotiť
GUITAR HERO ENCORE: ROCK THE 80S
+ zlepšená Pull off a Hammer on technika
- neznáme kapely
- pri známych kapelách menej známe piesne
- chýbajú rockové odrhovačky
- žiadny nový prínos


RECENZIE HRÁČOV
PS2

Vývoj: RedOctane / CD Projekt / Harmonix
Štýl: Párty hra
Dátum vydania:  2007
+ SLEDOVAŤ HRU

Mám

Čakám

Prešiel

Hrávam

Zoznam
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Môžete sa prihlásiť cez Sector konto, alebo Facebook.
SECTOR MAGAZÍN

pdf

SECTOR MAGAZÍN
#108


SOCIÁLNE SIETE
NOVÉ FÓRA
| Star wars battlefront 2 (1)
Zdravim kupil som si nedávno túto hru na ps4 a chc...
| Mining karty (6)
Caute, su podla vas karty ktore sa pouzivali na mi...
| Call of duty bo4 /battlefield ... (8)
Ktorá hrá je lepšia? Za mňa BF V vyzerá lepšie ale...
| Moderná rts ako aoe 3? (4)
Poznáte hru ktorá je podobná tým starým RTS straté...
| súťaž o steam keys - predveď ... (230)
Po kratšej úvahe som sa rozhodla založiť toto vlák...
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2018 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk