FINAL FANTASY XIV: ENDWALKER

FINAL FANTASY XIV: ENDWALKER

9.5

Skvelý prídavok pre jedinečný fantasy svet

Recenzia na PS4 verziu

Najnovší datadisk Endwalker je epické zavŕšenie dôležitej príbehovej línie v doterajšej ságe Final Fantasy XIV. Najväčší pamätníci určite vylovia spomienky ako neslávne štartoval celý projekt a zázračnou výmenou producenta za Yoshiho-P sa z neho vykľul najprv skvelý reparát, potom dôstojný súper World of Warcraft a v súčasností valcuje rebríčky zapojených hráčov. Jeho popularita je enormná a počas prvých 2 týždňov sa do hry nedalo poriadne nalogovať – ráno to ešte ako-tak šlo, poobede či podvečer sa štandardne šplhali rady hráčov cez 8 tisícok a pár hodín. Úprimne, také rady si nepamätám ani z prvých rokov WoW... Neskôr sa situácia upokojila, prví hráči dorazili príbehovú líniu a po mesiaci sa dá do hry dostať relatívne hladko.

A Endwalker fakt stojí za to. Píšem to ako hráč, ktorý s FFXIV strávil viac ako 10 rokov, dvakrát prelúskal základnú hru, mnohé patche i viaceré datadisky, pamätám si charaktery, výzor i motivácie herných postáv a bol som pripravený ísť s nimi do grandiózneho finále. Podobne ako Spider-Man: Bez domova či Avengers: Endgame, aj Endwalker nesie so sebou punc vrcholiaceho celku, ktorý má dramaticky dospieť k nečakaným momentom. Zároveň bičovať aj istú mieru nostalgie, dať si ešte jednu výpravu a nakresliť hrubú čiaru za...

...za veľkou porciou deja. Final Fantasy XIV je od prvých hodín postavený na rozprávaní o kryštáloch, ale aj entitách Hydaelyn a Zodiark. Každým ďalším datadiskom sa scenár nafúkol, pridával ďalšie postavy, odhalil ich históriu i motivácie a nasadil nové rasy, súperov či výzvy. Zatiaľ čo na začiatku si tvoríte svoju postavu a prežijete s ňou stovky hodín, nemenej dôležité sú mená ako Yshtola, Thancred či Urianger. A to nehovorím o dvojičkách Alphinaud-Alisaie, ktorým viaceré datadisky a najmä tento dáva nádherné pasáže.

Podobne ako pri Spider-Manovi nedávno, aj pri Endwalkerovi je ťažké písať o deji, aby som neprezradil zásadné veci, ale zároveň vám chcem vyzdvihnúť, aký je špičkovo napísaný a odohraný. Na začiatku je cesta do novej lokality a predchádza ju nová zloba. V krajine sa objavili záhadné veže Telophoroi a na scénu prídu dvaja zloduchovia: korunný princ Zenos a akýsi Fandaniel. Každý z nich má vlastnú agendu, ale v zásade sa zhodnú na jednej veci: chceli by nastoliť koniec sveta alebo strhnúť svet do záhuby aj so sebou. Hoci to znie na ďalší klasický boj skupiny hrdinov a bujnejúceho zla, nie je to také jednoduché.

Na jednej strane sa dostaneme k podstate entít Hydaelyn a Zodiark, na druhej uvidíme Zodiarka v plnej sile a pochopíme aj jeho motiváciu. Resp. inak, nazrieme aj pred ich existenciu a odhalíme ďalšie zákutia. Je tu toľko obsahu na objavovanie a keď ho chcete vstrebávať, pripravte sa na hutné príbehové sekvencie, ktoré sa natiahnu bežne aj na 30 a viac minút. Vtedy vás hra priateľsky upozorní, že nasleduje séria scén, ktoré by ste mali vidieť v celku a vyhradiť si potrebný čas (rozumej, v pohode si nalej plnú šálku čaju a klikaj titulky).


Narácia je vynikajúca v tom, ako podáva jednotlivé témy, aspoň 30 postáv a do toho mieša veľké scény a aj malé momenty či mikropríbehy. Na jednej strane sa stanete súčasťou istej invázie alebo masívnej bitky, ale o pár minút neskôr vás možno prekvapí humorná scéna alebo naopak, tragická sekvencia. Veľké dejové zlomy striedajú intímne momenty vo vedľajšej úlohe, kde chlapec hľadá rodičov v troskách metropoly. Sú tu mnohé otázky motivácie, prechody z pohody do drámy, nádej strieda zrada či spytovanie svedomia, či to všetko má nejaký zmysel a príde svetlý zajtrajšok. Na konci prvej tretiny som sa pristihol, že sa FF XIV dáko ťažko hrá – a to bola presne až depresívna pasáž plná zimy, chladu, neznáma, no ťahala sa so mnou tri dni.

Z hľadiska lokalít a postupovania v hre chválim autorov, že vycibrili pocit z postupu na špičkový. Prvotná plavba do Sharlayanu vám pripraví nečakané stretnutie, aj ostrov mudrcov s gréckou architektúrou. Je dejovo výborne prepojený a pripomína detektívku – neskôr sa dejová línia rozdelí a môžete pokračovať do ďalšieho nečakaného miesta menom Labyrinthos so zaujímavým poslaním. Alebo/aj sa vydáte do Thavnairu, kde cítiť vplyv Telophoroi a atmosféru opustených obchodníkov. Garlemald je zase miesto, ktoré prekypuje nízkymi teplotami a bohatou sériou úloh. A ako už trailer naznačil, vydáme sa aj na Mesiac, ktorý má vlastnú rolu, nečakanú atmosféru i obyvateľov.

Herný systém funguje stále skvelo. Môžete sa vydať po hlavnej príbehovej línii, kde vás čaká viac ako 100 úloh a dĺžka niektorých bežne žerie hodinu. Ale rýchlo môžete začať aj odbočovať do vedľajších úloh na milé úlohy či stretnutia so sympatickými tvormi. Napríklad jeden drobec chce chrániť knihy, ktoré by chcel študovať, ale musí vyhubiť škodcov a vy mu máte pomôcť. Inde pomáhate postave, ktorá má isté predsudky pred jednou rasou, no práve jej zástupca jej môže ponúknuť prácu a peniažky. Môj herný systém je pomalší, no snažím sa vstrebať všetko – idem po hlavnej línii, no len čo sa objavia nepovinné výkričníky, plním aj tie vedľajšie úlohy. Niekde dávam príručku neposlušnému študentovi, inde dostanem lekciu či skúšam šaty.

Mix atmosféry Final Fantasy XIV je vzácny: dramatický, melancholický, vtipný i jemne poučný. Istá postava hovorí, že si máme vychutnávať maličkosti a hra vám ich doručí ako kávičku s Alisaie v prístave alebo veľkú večeru, kde postavy aj 25 minút klebetia. Ale inokedy vás postava donúti sa zamyslieť, keď prednesie vetu, že jej konanie „prinieslo taký chaos, ale žiadnu katarziu“. Je nečakané vidieť aj zloduchov rozjímať nad ich činmi alebo ako sa menia. Príbehová línia sa tak mení, že občas mám pocit, že menšie kúsky fungujú lepšie ako veľké dramatické. No potom mi vyrazí dych nejaká scéna v polovici hry a držím palce scenáristom zase.

Príbeh je bravúrne zvládnutý (ako inak), nové lokality vhodne dávkované, aby ste mohli do nich prísť, nasať atmosféru, splniť desiatky úloh a ísť ďalej. Pri Garlemalde som mal presne ten pocit – lokalita sa vyčerpala a treba pokračovať. Datadisk doručí dve veľké mestá Sharlayan (grécky) a Radz-at-Han (perzský nádych), aj nové rasy Arkasodara a Loporrits s pestrou minulosťou. Dostanete aj novú hrateľnú rasu (mužský Viera).

Strop levelu postavy sa zvyšuje z 80 na 90 a autori vhodne rozložili levely na postup. Spočiatku sa síce hráči sťažovali, že je v hre príliš málo úloh v samotnej príbehovej línii a množstvo skúsenosti na end-game nestačí, ale dovolím si nesúhlasiť. Pár rýchlikov azda narazilo, osobne som nemal problém a už v polovici príbehovej línii som dorazil na 87.level. Iste, úroveň skúsenosti sa postupne zvýši, ale ak urobíte pár FATEs, vedľajších úloh a neženiete to, skôr sa zaradíte do sťažovateľov druhého tábora, ktorý na 90-ku prídu ešte pred veľkými finálnymi súbojmi.

Do hry dorazili aj dve nové povolania: Sage a Reaper. Avšak dostanete ich len na 70.leveli a autori vás takto motivujú, aby ste sa s nimi zoznámili v samostatných líniách či bludiskách. Sage vám umožní hrať liečiteľa v trochu inom mixe a štartuje líniu v Limsa Lominse – mal som väčšie pokušenie ho vyskúšať ako Reapera, čo je ďalší DPS do počtu, ale jeho línia štartovala v Uldahu zaujímavou animáciou. Inak veľa džobov zvýšilo svoje levely a môžete sa naplno pustiť do nových sérií úloh – v Sharlayane vás čaká postava, ktorá od začiatku máva, že má úlohy na leveli 80, ale nie pre bojovníkov, ale remeselníkov.

Dočkáte sa aj napínavých potýčok v bludiskách. Endwalker ich ponúka osem, šesť absolvujete počas deja. Aj v tomto datadisku môžete využívať Trust systém, teda  v rámci príbehovej línie sa do bludiska neprepájate s inými živými hráčmi, ale vyberiete si tri dejové postavy suplujúce povolania (ak ste tank, hľadáte liečiteľa a dvoch DPS). Na výber ich je ich vždy viac, môžete skúšať rôzne kombinácie postáv a vybrať si ideálnu partiu. Alebo priebežne striedať pri ďalšom pokuse – váš level je daný, ostatní sú vždy na leveli určenom bludiskom. Nebojte, ak bludisko prejdete, pre opakované prechádzanie si už nájdete aj živých spoluhráčov.

Bludiská sú výborne pripravené, spletité labyrinty na desiatky minút a veru, už pri prvom som sa poriadne zapotil, lebo hneď prvý a aj posledný boss majú pekne vypečené údery, ktorými vás chcú vyraziť z plochy. Keď som bol aktívny a rezal som údery hlava-nehlava, občas som si nevšimol plošný zásah, čo stál kvantum zdravia. Teoreticky môžete nechať kus práce na AI kamošoch, ale určite sa chcete zapojiť a nájsť top taktiku.

Vrcholom bludísk nie sú cesty (i keď nápad s rozbehnutým vlakom či výťahom bol fajn), ale bossovia. Tri Magnus Sisters sú pekné mrchy na konci prvého dungeonu a najprv vám dá zabrať púť k nim, potom boj s nimi. Prvé bludisko som najprv nedal ani v časovom limite 90 minút, čosi neklaplo. Druhé bludisko má silných bossov a najmä finálna Anima je drsný zážitok, ani tú sa mi nepodarilo zložiť na prvý pokus, má isté nečakané kúzlo tesne pred koncom a fukla nás dole v posledných sekundách. A takto sa dá písať o ďalších bludiskách, ktoré vám pripravia dusné, napínavé chvíle. Mimochodom, do bludísk si po prvý raz možno zobrať nového spojenca – Estinien Wyrmblood je divný týpek, ale veľmi dobrý bojovník.


Dôjde aj na raid, Pandaemonium čaka lovcov veľkých odmien i silných predmetov, ale zatiaľ ma neláka ako zvyšný obsah. Potrebujete naň level predmetov 565 (datadisk som začal na úrovni 530) a za pár mesiacov by ste sa mohli postupne dostať až na 580. Je to slušná výzva, padne jeden kúsok za týždeň, takže je to tradične beh na dlhé trate, ktorý spríjemní end-game obsah. Hráči by chceli rýchlejší postup či viac obsahu, uvidíme ako rozšíria hru ďalšie patche – 6.01 a 6.05 sú tu, najbližšia porcia v podobe 6.1 príde zrejme v apríli až máji.

No späť k veci. Final Fantasy XIV si drží neuveriteľne vysokú latku kvality a Endwalker ju rozhodne nepustí – pre mnohých bude patričným vrcholom série a sám uznávam, že doterajšiu líniu uzatvára veľmi dobre. Dá sa síce polemizovať, že Zenos a Fandaniel nie sú najlepší zloduchovia (i keď majú silné chvíle) a o tom, že po viac ako 10 rokoch sa dala séria ukončiť ešte intenzívnejšie, ale čo viac môžete ešte chcieť? Fakt je, že niektoré momenty zo Stormblood či Shadowbringers datadiskov možno hodnotiť vyššie, ale Endwalker fakt naplní dve hlavné očakávania: je silným datadiskom i zavŕšením nastolenej príbehovej línie. A pre mňa osobne aj hra roka 2021.


napísal Korec 17.1.2022
Páči sa mi!
9.5
Ohodnotiť
FINAL FANTASY XIV: ENDWALKER
+ skvelý dej a narácia nadväzujúca na minulé časti
+ dlhočizné animácie plné emócií
+ nečakané momenty v deji a ťažké dilemy
+ kvalitné mikropríbehy z nových svetov
+ výborný pocit z postupu i objavovania
+ nové miesta, rasy a ekosystémy na pochopenie
+ zdolanie bludísk dá zabrať s tuhými bossmi
+ veľmi slušný rozsah
- niektoré scény už fakt naťahované


RECENZIE HRÁČOV
PC
PS4
PS5

Vývoj: Square Enix / Square Enix
Štýl: MMO / RPG
Dátum vydania: 7. december 2021
+ SLEDOVAŤ HRU

Mám

Čakám

Prešiel

Hrávam

Zoznam
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Môžete sa prihlásiť cez Sector konto, alebo Facebook.
SOCIÁLNE SIETE
NOVÉ FÓRA
|The last of us 2 ps5 60fps (1)
Zdravím, chystám sa kúpiť PS5 a neviem ako je to s...
|Vyber kvalitnej kancelarskej s... (9)
Aku kancelarsku stolicku si mam vybrat ? Viem, Her...
|Premium účet ps5 (0)
Máte niekto predplatený premium účet na ps5 Prosím...
|Playstation plus premium (3)
Mam predplatený premium účet nie je tam castlevani...
|Ea app (3)
zdravim... mam otazku.. mam novy PC .. vsetky hern...
|Vojna na ukrajine (6200)
Sem môžete dávať správy o Ukrajine. Najlepšie by b...
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
Sector.sk - hry, recenzie, novinky
Ochrana súkromia | Reklama | Kontakt
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk