Pád Berlínskeho múru definoval v Nemecku nejednu celú generáciu a niet preto divu, že výrazne ovplyvnil aj popkultúrnu sféru. Predstavte si však, že by pre vás peklo zborením 155 kilometrov dlhej betónovej obludy neskončilo a práve naopak, tá skutočná dystopia sa iba blížila. Presne takáto idea je hlavnou premisou najnovšieho projektu nemeckého štúdia ByteRockers’ Games, ktoré nás vysiela v tele protagonistky s horúcou hlavou menom Mia prebojovať sa v deväťdesiatkach zaseknutými ulicami dystopického Berlína.

Zopár prvých rokov po prevrate zachvátili mesto oslavy a sloboda, avšak iba do momentu, dokiaľ sa šialený DJ Dietrich nerozhodol, že bohémsky život pohltí Berlín navždy. Ikonický berlínsky televízny vysielač sa cez noc zmenil na rádio vysielajúce podivný rytmus, meniaci ľudí na disco zombie armádu oddanú iba Dietrichovi. Mia sa však aj s jej partiou odbojárov stihla pred rytmom zachrániť pomocou vlastnej hudby a vďaka tomu sa teraz statočne vydáva vo vlastnom rytme presekať cez tisíce vražedných robotov, ktorí stoja medzi ňou a jej strateným bratom. Takto hrozivo nás víta alternatívna realita menom Beat Slayer.

Nákazlivým rytmom opäť k slobode!

Sú to reálie definované unikátnou roguelite rytmickou hack ’n’ slay kombináciou žánrov, ktorá by sa dala pripodobniť napríklad k legende Crypt of the Necrodancer či zábavnej akcii BPM: Bullets per Minute, nedávnemu úspešnému titulu Hi-Fi Rush (RIP Tango Gameworks) alebo množstvu ďalších. Podobne ako vo vyššie spomínaných tituloch, aj tu vás čaká a neminie unikátna mechanika vykonávania všetkých úkonov v rytme neustále atmosféru tvoriacej muziky. A keď už je reč o nejakom tom poriadne intenzívnom podmaze, vo svete videohernej indie hudby nejestvuje ikonickejšie meno ako Danny Baranowsky, ktorý síce symfónie pre Beat Slayer neskladal, ale inšpirácia jeho prácou je tu citeľná. Netradične je tak asi potrebné hneď v úvode recenzie vyzdvihnúť práve soundtrack, ktorého akčné kompozície elektronických nástrojov a dôrazných bicích veľmi dobre dokresľovali nielen rebelskú tematiku, ale aj zároveň autenticky reprezentovali nemecké techno-party preferencie. Za jediný nedostatok by som označil absenciu variácie melódií, nakoľko som častokrát mal pri viacerých pokusoch v tesnej blízkosti dojem, že dookola počúvam tú istú pieseň.

Čo presne ale znamenajú vyššie spomínané pokusy? No práve v nich sa dominantne prejaví roguelite žáner, pretože s protagonistkou Miou budete pre tieto hry už tradične vykonávať pomerne nemalé množstvo výletov z vášho tajného klubu v podzemí na povrch, kde vás čaká nevyhnutná smrť, nasledovaná opätovným návratom do HUBu. V ňom sa trochu otrasiete z predchádzajúceho zásahu do hlavy, zakúpite esenciálne vylepšenia a hor sa naspäť do vojny s vražednými strojmi! Vaším cieľom sa stane prebojovať sa až k Dietrichovi a tak nájsť aj vášho brata, čo sa vám, prirodzene, pokúsia spomínané desiatky, čo desiatky, priam stovky robotov znepríjemniť.

Hrateľnosť, resp. samotná hlavná príbehová linka, je za hranicami HUBu štruktúrovaná do troch aktov, z ktorých je každý rozkúskovaný na 7 menších levelov a tradične zakončený súbojom s bossom. V ideálnom prípade, kedy si vytvoríte silnú výbavu alebo hráte bezchybne, dokážete prejsť vlastne celú hru na jeden záťah/beh za približne hodinku. Realisticky to však bude trvať omnoho dlhšie a ak mierite na takzvaný true ending umiestnený ďaleko za hranicami toho základného, hra bude od vás absurdne vyžadovať prejsť všetky tri akty päťkrát po sebe. Práve tu tkvie jeden z tých výraznejších nedostatkov titulu, nakoľko tieto opakované prechody iba veľmi jemne ozvláštnia zážitok náročnejšími nepriateľmi alebo ich väčším počtom, avšak lokácie, dizajny, nepriatelia a aj hrateľnosť vlastne zostávajú identické. S väčšou variáciou zmien alebo elimináciou potreby prechádzať nezmenenú hernú slučku päťkrát po sebe by podľa mňa celý titul fungoval výrazne lepšie a dizajn by pôsobil konzistentnejšie.

Keď kadencia rozhoduje o živote a smrti robotov aj ľudí...

Rozkúskovaním každého behu na akty, bossov a jednotlivé levely zistíme, že vývojári stvorili inteligentnú mapu postupne pripravujúcu hráča na zvyšujúcu sa obťažnosť a výzvu. Vo všetkých aktoch je usporiadanie obsahu náhodne generované na vetviacu sa mapu levelov, postupne odhaľovanú ich prechodom. Strategický a rozvážny postup je tu pre naberanie práve tej správnej resp. hráčom preferovanej kombinácie výbavy pre Miu esenciálny. Na jednotlivých zastávkach pri ceste za Dietrichom tak môžete naraziť na rozšírenie útokov o elektrické, ohnivé alebo toxické elementy, doplnenie alebo globálne zvýšenie zdravia, pridanie väčšieho množstva XP pre kúpu drahších vylepšení v HUBe, či dokonca pridanie nejakých tých defenzívnych taktík, akými je postupná tvorba osobných štítov útočením. Na mape sú potom tieto unikátne odmeny za vyvraždenie všetkých robotov daného levelu reprezentované rozličnými ikonami, ako napríklad ohníkom pre pridanie zápalného vylepšenia na útoky či veľkou curry hostinou pre doplnenie zdravia a tak podobne.

Mia je veľmi agilná mladá slečna, ktorá okrem punkového dizajnu, slúchadiel prehrávajúcich vyššie spomínanú kvalitnú muziku a vkusného dabingu, dostane aj poriadne atraktívny arzenál zbraní a schopností. Tie budú konkrétne tri a postupne si ich odomknete vzhľadom na progres. Základnou bude veľmi svižne na každý jeden beat rytmu útočiaca sekera, na každú druhú dobu do zeme udierajúce kladivo a nebude chýbať ani každú poldobu vrhaný bumerang. Tieto zbrane tak nielen podporujú herný dizajn svojimi mechanikami, ale aj vyzdvihujú estetiku sveta svojou konštrukciou. Kladivo je zlepené zo starého hasiaceho prístroja, sekera pripomína zohnutý plech zvarený s rukoväťou z bicykla, no a bumerang je vlastne iba modifikovaný ozubený kotúč z cirkulárky. Každá zbraň vyžaduje odlišný prístup aj od hráča, nakoľko rýchlosť aj štýl hrania s nimi sú fundamentálne rozdielne. Navyše k základnému bezhlavému mláteniu pridajte aj úskoky, až tri postupne nabíjané ultimátne útoky, unikátne pre každú zbraň, no a máte recept na desiatky hodín zábavy!

Všetky zbrane a kombinácie vylepšení vám poskytnú dokonalú výbavu na preplieskanie všadeprítomných plecháčov chrániacich Dietricha. V hre sa nachádza +/- 10 typov robotov a aj keď sa to zo začiatku zdá ako pomerne štedrý počet, s ich rapídne narastajúcimi číslami sa v neskorších leveloch postupne dostaví pocit repetitívnosti. Podobne ako zbrane protagonistky, aj útoky nepriateľov sú vždy načasované na presnú dobu, čo vlastne znamená, že ak máte v prstoch správny rytmus, balansovanie úskokov s útokmi bude pre vás úplne prirodzené. Medzi postupne v úrovniach sa objavujúcimi ohavami postretnete škorpióny s elektrickým bodákom, pavúky vyzbrojené raketami ďalekého dostrelu, buldozér akcelerujúci priamo na hráča či akýsi štítom disponujúci howerboard a ďalšie. Bossov zase zastúpia dvaja pomerne náročnejší roboti a trojicu neuzatvorí nik iný, ako extrémne agilný DJ Dietrich. Útoky sú vždy telegrafované veľmi dobre, dizajn kreatívny a keď sa dostanete cez jedného z nich aspoň raz, s každým novým pokusom budete iba otrávene frflať, prečo musíte prekonávať tí istú obludu znova.

Jediným nedostatkom z hľadiska hrozieb, herných či technických, bol pomerne výrazne znížený výkon hry v treťom akte, kde sa objavovali doslova stovky nepriateľov. V dôsledku toho však nielen padali hodnoty fps, ale  množstvom particle efektov sa aj stalo dianie na obrazovke častokrát neprehľadným.

Čo všetko (ne)skrýva tajný podzemný klub?

No v prvom rade hráčom HUB predstaví luxusnú šmykľavku, po ktorej sa Mia vždy skĺzne po smrti naspäť. Nechýbajú v ňom ani štyri excentrické a povahovo jedinečné postavy, medzi ktoré sa radí vždy realistický majiteľ klubu Joe, starý a mierne pomätený DJ Pocke, technologická maniačka a emo ambasádorka Selin a partiu uzatvára bývalá tanečníčka a vražedná femme fatale Donna. Celú pestrú paletu postáv dopĺňa aj tréningový, neustále existenciálne sarkastický robot menom Botty36, proti ktorému sa môžete postaviť v boxovacom ringu a overiť si tak svoj súbojový rytmus. So všetkými postavami môžete viesť pri každom návrate na základňu aj dialógy obohacujúce uveriteľnosť tohto dystopického sveta a dozvedieť sa zároveň niečo o ich individuálnych motiváciách.

Tento pred zombie realitou Berlína skrytý klub je primárne útočiskom pre krátke zotavenie sa z bojov na povrchu, získanie XP z tabule výziev a vedľajších misií, osvieženie jeden beh atribúty zvyšujúcim drinkom a investovanie získaných skúsenostných bodov do globálnych vylepšení. Postupne si tak zvýšite celkové poškodenie, maximálne životy, frekvenciu z nepriateľov padajúcich power-upov (akými sú napríklad štít, dvojnásobné poškodenie či currywurst doplňujúci životy) a tak podobne. Dokonca sa časom dostanete aj k možnosti oživiť Miu v prípade, že vás horda robotov prekoná. Poslednou vecou hodnou vyzdvihnutia aj za hranice hrateľnosti je veľmi pestré, hravé a úlohu efektívne plniace UI. Túto príjemne nadizajnovanú selekciu tvorí okrem funkčného rozhrania životov, schopností a obrázku hrdinky aj komiksový walkman zobrazujúci počítadlo presnosti udržania sa v rytme, ktorý, mimochodom, pri prekročení čísla 20 prejde do takzvaného Tanzrauch módu, v ktorom Mia spôsobuje väčšie poškodenie a tak je udržanie tempa vlastne veľmi výhodné. Za jediný drobný nedostatok samotného UI považujem iba jeho veľkosť, ktorá mohla byť o čosi nenápadnejšia...