Veľká noc je už dávno za nami – k nej by sa hra v s králikmi ako hlavnými protagonistami hodila dokonale. Na prvý dojem však nedajme, vôbec nejde o sviatočnú hru, hoci by sa to priam ponúkalo. Rusty Rabbit je plnohodnotnou drámou s vážnym zasadením, samozrejme, zámerne okorenenou nadneseným humorom.

Netreba ani zdôrazňovať, že titul je z dielne japonského vývojárskeho štúdia Nitro Plus. To sa predtým venovalo tvorbe grafických noviel. Žiaľ, je to aj pri aktuálnej hre príliš poznať. Autori hráča zahltia úmorným množstvom textu, či už v podobe denníkov alebo dialógov. Jasné, ďaleký východ je na to zvyknutý, ale západný hráč to asi úplne neocení. Na druhej strane je hĺbka príbehu v „plošinovke“ až zarážajúca.

Planétu Zem postihla apokalypsa, ľudia už neexistujú a namiesto toho sa z králikov vyvinulo čosi antropomorfné. Králiky tak chodia do práce a ďalej to už poznáte. Hlavný hrdina rieši problémy, podobné aké má Max Payne – sála z toho až prisilná dráma. Dôvod odchodu dcéry od otca síce zo začiatku úplne nepoznáme, tušíme však, že nie je všetko s kostolným poriadkom. Do detailov, z pochopiteľných dôvodov, ani zachádzať nebudem.

Vašou hlavnou doménou v srsti hlavného hrdinu je rozoberať a zbierať šrot v rôznych komplexoch. Odhliadnuc od príbehového pozadia, kde majú králiky vlastnú vieru v Boha a bežné ľudské problémy, pre hráča to znamená hlavne metroidvaniu tradičnejšieho strihu. A nech sa scenáristi nehnevajú, dôvod hrania je práve v hernom dizajne ako takom.

Králik zbierajúci šrot – to naozaj?

Z pozície hráča vidíte hru zboku a snažíte sa ovládať ušatého králika v robotickom mechovi. Zbierate všetko, čo sa dá a takmer za všetko získavate XP body. Rozbíjate škatule, protivníkov všemožných tvarov – skrátka a dobre, ono to celkom aj baví, ničenie je zábava. Lenže horšie je na tom ovládanie. Bohužiaľ. Už pri zapnutí hry vás hra upozorní, že je odporúčaný gamepad. Ale ani na ňom to nie je vyladené tak, ako by som si to predstavoval. Postava veľakrát neposlúcha a drvivá väčšina neúspechov je spôsobená čerpá spracovaním na strane vývojára. Teda nejde o niečo, čo by sa dalo opraviť. Klávesnica sa dá použiť na hranie tiež, ale to už je lepšie spáchať harakiri.

Na druhej strane, ak sa prenesiete cez tento celkom dôležitý prvok, tak hra je čímsi lákavá a hĺbavá - doslova. Stalo sa mi to pri Kingdom Come Deliverance 2 a stalo sa to aj tu – pri hraní som zabudol na reálny svet a totálne som sa do tohto podivného univerza ponoril. Mechaniky sú zábavné a hlavne nútia premýšľať a zdolávať problémy. To hráčov napĺňa – prosto nesledujú len príbeh a nechajú sa viesť. Tu je to všetko v rukách hráča, ako si poradí s danou situáciou. Neviete zdolať bossa? Žiadny problém. Potrebujete si vylepšiť postavu, nakúpiť lekárničky, porozhliadnuť sa po iných výzvach a vrátite sa, keď budete pripravení a pôjde to ľahšie. Stojí za to aj hru medzitým vypnúť a dať si ďalší pokus, povedzme, že na druhý deň.

Možností ako sa zabaviť je mnoho. Hlavné bludiská postupne zaberú asi takých desať hodín čistého času, ale je možnosť otvoriť si aj náhodne generované bludisko, ktoré hernú dobu dynamicky predĺži. Okrem toho bude dobré odskakovať si do svojho bytu a okolia, kde môžete vyrábať predmety, nakupovať drobnosti a vylepšenia, meniť si farbu kostýmu či mecha. Rovnako v bare plníte úlohy – to znamená, že počas hrania zbierate všetko, čo sa dá a odkliknete si splnený cieľ v krčme. Nič zaujímavé a spracované obyčajným spôsobom, ale tak prečo nie. Aspoň si máte za čo kúpiť lekárničku a výbavu.

Bossovia sú tú hlavnými prekážkami a často sú pomerne nápadití. V hlave mi utkvel akýsi chameleón, mizol, menil pozície a mojou úlohou bolo prísť na to, čo je jeho slabinou a ako ho poraziť. Tu viac než inde platí, že všetko má svoje slabiny. Kreatívne, zaujímavé a dobré. To isté vlastne platí aj o bežných protivníkoch a netreba zabúdať na to, že jedným z hlavných nepriateľov vie byť prostredie samotné – sme predsa v plošinovke. Takže si nezvykajte na to, že čo platilo v jednom prostredí, platí rovnako aj v inom. V zelenšom bludisku sa z kociek môže vynárať skrývajúci sa nepriateľ, ktorého síce zdoláte na jeden úder, ale keď ho nečakáte, uberie vám zo života . Nástrahy tvoria gro hernej náplne. Len ako som už spomínal, ovládanie nie je dobre zapracované a trápi najviac.

Grafické spracovanie je príjemné, ako to už býva v tomto type hier. Titul vyzerá luxusne, prehľadne a dostatočne lákavo. Dokonca beží na Unreal Engine 5 a podporuje základný Ray-tracing.

Viac-menej nedobre hodnotím prvé minúty pri hraní. Tŕpol som ako pri mobilných hrách, kde je nástup neznesiteľný a býva to hlavný dôvod, prečo ide vždy titul z môjho telefónu preč. Jednoducho, my hráči nie sme hlupáci, ale vývojári vysvetľujú možné aj nemožné tým najprimitívnejším spôsobom - čo voľba, to vysvetľujúca tabuľka. Asi to poznáte.

Zvuky a hudba – to je naopak celkom v poriadku, niečo má dokonca aj dabing, ale väčšina textu nie. Za mňa úplne v poriadku. Dabing postáv je dosť kvalitný, v angličtine znie americko-kórejský youtuber  Yong Yea a v japonskom dabingu prehovorí šesťdesiatročný známy herec Takaja Kuroda.

Rusty Rabbit je príjemnou zmenou a novinkou, ktorú zráža na kolená rozprávanie príbehu, ovládanie hry a sem-tam drobné chyby. Svojou hrateľnosťou však titul naopak zaujal a dokázal mi ukrojiť veľkú porciu času. Tých približne desať hodín za to stálo a ušatý hrdina môže pobaviť aj vás.