Rok 2025 je pre sériu Ninja Gaiden až nečakane dobrý. Po dlhých rokoch spánku sa behom jedného roka dočkáme hneď trojice hier. Na začiatku roka parádne prekvapil shadowdrop Ninja Gaiden 2 Black, ktorý priniesol kultovú dvojku v novej podobe. Teraz v lete sme sa vrátili do minulosti s Ninja Gaiden: Ragebound, ktorá odkazuje na korene série a vracia sa k pixelartovej side-scrolling podobe. No a aby toho nebolo málo, na jeseň sa dočkáme aj plnohodnotného pokračovania modernej Ninja Gaiden série v podobe Ninja Gaiden 4. Pre fanúšikov nindžov poriadna nádielka, takže tento rok budeme sekať ostošesť.

Ale niečo tu nesedí. Fanúšikovia si to všimli už pri prvých sekundách traileru, ktorý nám na začiatku roka štvorku predstavoval. Ono to je Ninja Gaiden, ale vlastne aj nie je. Séria Ninja Gaiden, minimálne teda tá moderná, má jasne definované prvky, ktoré sa za tú dobu až tak nezmenili. Je pravda, že trojka úplne nevyšla, ale aj ona sa ich držala. Štvorka ale vyzerá a hrá sa dosť inak. A niet sa čomu čudovať. Vývojári z Team Ninja síce vypracovali úvodný koncept hry, ale samotný vývoj už prebiehal u ich kolegov v PlatinumGames. Za hrou tak stoja autori Nier: Automata, Bayonetta a podobných hier. A je to na nej badať.

Na každom jednom aspekte hry – grafike, štýle, príbehu a hlavne hrateľnosti. Ale stále to zároveň je Ninja Gaiden. Len si staromilci medzi fanúšikmi budú musieť zvykať na to, že je poriadne iný. Aj preto, že tu spoznávame úplne nového protagonistu. Ním je mladý Yakumo, ktorý dokonca ani nie je z Hayabusa klanu. Je členom Raven klanu a aj keď sú s Hayabusa klanom na jednej strane, nie tak úplne. Z tohto dôvodu sa nedá povedať, že by Yakumo a Ryu bojovali na jednej strane. Dokonca stoja trochu proti sebe a Ryu, doterajší hrdina série, predstavuje pre Yakuma výzvu.

Pripomína to trochu Devil May Cry 4, kde už Dante tiež nebol hlavnou postavou, ale dostal sa na vedľajšiu koľaj, aby opraty prebral Nero. Ktorý vlastne šiel Dantemu po krku. Tu to aspoň čiastočne pôsobí podobne. A Yakumo tak trochu vyzerá ako Nero. A aj súbojový systém trochu pripomína Devil May Cry. Fanúšikovia týchto japonských sekačiek tak možno nedostanú Ninja Gaiden v štýle dvojky, ale aj tak dostanú veľmi dobrú sekačku. Podobnosti s DMC4 či ďalšími hrami by som mohol vymenovávať ďalej, ale asi ste si už o tom vytvorili dobrý obraz.

Príbeh dosť odskakuje od toho, čo sme poznali doteraz. Odohráva sa po trojke a sú v ňom odkazy na predchádzajúce hry, ale tematicky dosť odskakuje. V budúcnosti sa do sveta vrátil Dark Dragon a rozpútal chaos. Podarilo sa ho síce zahnať, no nad Tokiom zostala jeho telesná schránka, ktorá postupne do sveta vypúšťa čoraz viac temnoty a ničí ho. Mesto je tak zahalené do temnoty a neustáleho dažďa, pričom nebezpečenstvo číha na každom kroku a temná sila v meste sa sama bráni proti vám. A to celé zahalené do kyberpunkového hávu. Musím priznať, že to vyzerá dosť dobre.

Úprimne, rýchlo si zvyknete, že toto je iná hra. S iným protagonistom, príbehom, trochu iným svetom a aj hrateľnosťou. A ak ste predchádzajúce Ninja Gaiden nehrali, neprekáža to. Možno práve o to ľahšie a lepšie pre vás, lebo si so sebou neťaháte očakávania o tom, aké by to malo byť. A nemusíte sa báť, že ste predtým nikdy nič takéto nehrali, hra vás dokáže jednoducho previesť základnými princípmi a potom už na seba nabaľujete všetko ostatné. Úvod slúži ako hrateľný tutoriál, ktorý je síce posadený v rámci deja ďalej, ale hneď v ďalšej kapitole sa dostanete na začiatok toho celého.

Zoznamujete sa s hlavým hrdinom, jeho tímom a aj jeho motiváciami. Chce zachrániť svet, ale spôsobom jeho klanu, ktorý úplne nezodpovedá tomu, čo si predstavujú niektoré iné strany. Netrvá to dlho a narazí na problém. Tým problémom je netradičná bosorka s veľkými...očami, ktorá ako jediná dokáže draka poslať tam, kde už škodiť nedokáže. Prečo? Ona sama bola na začiatku katastrofy, ktorá pustoší Tokio. Yakumo tak musí spojiť sily s ďalšími postavami a uvidíme, ako do toho celého nakoniec zapadne aj Ryu.

Mal som totiž možnosť zahrať si prvé 4 levely hry, čo bola akčná jazda ako bič, ale všetko len ako Yakumo, Ryu sa tam neobjavil. Bude v hre a bude aj hrateľnou postavou, no zatiaľ úplne nevieme, ako tam nakoniec zapadne. Respektíve z príbehového hľadiska, novinárske demo umožnilo si vyskúšať hru aj v jeho koži, keďže okrem klasického kampaňového prechádzania hra umožňuje aj možnosť zahrať si levely znova na rôznej obťažnosti a aj s alternatívnou postavou, takže som si všetky 4 levely rovno prešiel aj ako Ryu, akurát bez príbehových cutscén.

Ako som už písal, hrateľnosť je podobná Devil May Cry možno viac ako Ninja Gaiden 2, ale nie je to na škodu. Stále je poriadne krvavá, rýchla a vie byť aj taktická, aj keď už nie až tak. No musíte dávať pozor na svoje okolie, nepriateľov, svoju polohu a aj správne vykonanie útokov. No a neustále kontrolujte obraz, či vzduchom neletí nejakú ruka alebo noha. Takto zasiahnutého nepriateľa totiž dokážete okamžite a jednoducho doraziť jedným útokom, takže toho razom vzduchom poletí ešte o niečo viac. Yakumo navyše dokáže využívať aj špeciálne techniky svojho klanu, ktoré mu umožňujú vykonať alternatívne variácie na útoky, napríklad s predĺženou čepeľou.

No a potom je tu ešte špeciálny útok, ktorým dotrháte aj bossov, ale naň zase potrebujete vyzbierať dostatok energie, takže sa nedá používať často a naozaj musíte dobre zvážiť, kedy ho využiť. Stále vie hra potrápiť a ponúknuť výzvu, aj keď je badateľne ľahšia ako prvé dve časti. Ale to len na Normale, nikto vám nebráni zvýšiť si náročnosť. Levely obsahujú aj skryté lokality, platformové pasáže, behanie po stenách a mnoho iného, takže vás vie hra preveriť aj rôznymi spôsobmi, no tiež odmeniť, ak sa vám darí plniť aj vedľajšie činnosti. Napríklad si môžete odomykať aj bonusové misie a následne si ich vo svätyniach svojho klanu odkliknúť a vyzdvihnúť odmenu, za čo si následne môžete nakúpiť liečenie (často dosť potrebné) a ďalšie predmety, ktoré pomôžu v boji. nechýbajú ani špeciálne výzvy, poraziť niekde nejakého špeciálneho enemáka a podobne.

Je tu tak toho naozaj veľa, čo môžete robiť. Budete sa tiež učiť nové kombá, aby ste boli v boji silnejší a efektívnejší, lebo vaši nepriatelia nezaháľajú. Aj preto sa oplatí mať oči otvorené, vždy sa zastaviť pri svätyni, kuknúť misie a hlavne si nakúpiť, čo potrebujete. Liečenie budete používať často, no hra vám ho priamo pod nos hodí len málokedy. Ak ale budete skúmať každý kút, dostane sa vám do rúk častejšie. Pritom dizajn levelov (minimálne tých 4 v novinárskej verzii) bol podarený a priamo nabádal, aby ste sa vydali aj mimo hlavnej cesty vpred. Možno ste tam našli nejakú odmenu, možno ste tam dostali strašne cez držku.

Vrátim sa k tým dvom hrateľným postavám. Yakumo je naozaj taký Nero, je rýchly, má unikátne schopnosti a oplatí sa to všetko kombinovať, aby ste nepriateľmi prechádzali ľahšie. Ale keďže tu bol Ryu, musel som si ho vyskúšať. Uvidíme, ako bude zapracovaný v príbehu, ale keď som si ho zobral na tú úvodnú štvoricu levelov, naozaj bolo cítiť, že toto je majster nindža. Bol síce pomalší, ale silnejší a tú silu ste cítili vo svojich rukách. Hrateľnosť zaňho sa trochu líšila, rovnaké tlačidlá, ale unikátne schopnosti a útoky. A nepriatelia? Tí padali ešte ľahšie (na Normal). Ale mám dojem, že už mal nejaké vylepšenia, ktoré by takto skoro v hre postava nemala mať a v jeho pasážach mu asi jeho nepriatelia dajú viac zabrať.