Prvý Endzone s poditulom A World Apart priniesol jeden z tých zaujímavejších pohľadov na prežitie v spustošenom svete. Vojny, príroda, choroby - je to vlastne všetko jedno. Svet ako taký sa obrátil hore nohami. Bezfarebne nudná samohana rádoby influencerov na sociálnych sieťach skončila. Ono vlastne skončili aj samotné siete a čože by nám interaktívne hviezdičky zdieľali? Ako si namazali papuľku rádioaktívnym bahnom alebo ako chutí latéčko z bohviečoho vo vedľajšej osade? Nie, civilizácia ako taká skončila a vy chcete v tej divočine prežiť.

Možno práve masová mentálna anorexia sledovačov a zdieľačov kadejakého uprdnutia si vo mne vyvoláva nadšenie z čohokoľvek, čo zaváňa apokalypsou. Resetom, čistým stolom, nepopísaným papierom, no proste začiatkom od nuly. Pretože do tej záhuby sa stoj čo stoj rútime. Endzone (a pokračovanie) prináša prežitie trochu v inej forme, než ho poznáme zo survivalov. Nebúchate kladivkom, nerúbete sekerou stromy, nesadíte obilie - na všetko sa pozeráte zo strategického nadhľadu a máte pod palcom partiu osadníkov ako v SimCity alebo sérii Anno.

Encyklopédia ľudstva

Herné princípy sú pomerne jednoduché a funkčné už niekoľko dekád. Zásadným prvkom je fakt, že svoje ovečky neriadite priamo. Ich činnosť ovplyvňujete jednoduchým nastavením počtu obyvateľov vykonávajúcich konkrétne práce. Martinka teda môže fárať v bani a Peťko zas triedi odpad. Žiadne gender obmedzenia a podobne. Možno by však neuškodila možnosť väčšieho detailu a mikromanažmentu. Jednotlivé postavy sú anonymné persóny bez štatistík a vývoja. Mať tak možnosť si pozerať ich vývoj a získané skúsenosti, potreby a výhrady v štruktúrovanej forme, by určite neuškodilo.

Na druhej strane, musíte vziať do úvahy aj skutočnosť, že zo začiatku by to bola zábava, neskôr možno otrava. Postupom času totiž budete mať na zodpovednosti nie desiatky, ale stovky preživších, ktorým budete rozdeľovať pracovné povinnosti. Starať sa o ich pohodlie, vzdelávať ich, posielať ich na expedície do odľahlých končín a mnoho ďalšieho. Priamo ich neovládate, len poviete, koľko chcete mať drevorubačov, rybárov, farmárov, triedičov. Kto má pracovať v bani, kto bude recyklovať odpad alebo komu pridelíte prácu v škole, či sa stane hrobárom. Takmer každá budova vyžaduje minimálne jedného zamestnanca.

Obyvatelia osád sa delia na dospelých (tí môžu pracovať) a deti (a tie zas pracovať nemôžu). Rozšírením obývanej zóny o nové domy síce získate možnosť narodenia nových potomkov, no zároveň aj hladných krkov. O tie je nutné sa deliť so zdrojmi bez adekvátnej náhrady v podobe zamestnania. Musíte teda myslieť aj na to, že expanzia vašej usadlosti by mala byť prezieravá a aspoň trochu premyslená. Na to vám poslúži nesmierne rozsiahly a bohatý tutoriál.

Tak kam sa dnes vyberieme?

Okrem zaučenia do tajov hry tu vlastne nájdete len voľnú hru a kvázi kampaň alebo skôr predpripravené mapy s výzvami. Vo voľnej hre sa na základe zvolených kritérií (množstvo zdrojov, veľkosť zón a ruín, vplyv a frekvencia nepriaznivého počasia, nájazdy banditov,...) a môžete sa hodiny a hodiny postupne zveľaďovať svet, v ktorom sa to všetko šeredne pokazilo. Nemusíte sa hnať za konkrétnym cieľom, ale po kúskoch napredujete vlastným smerom. Endzone je presne tou hrou, ktorej sa tento typ herného módu hodí.

Kampaň je aktuálne zastúpená len štvoricou misií, ktorých príbehové pozadie je však fádne a vlastne aj zbytočné. Ide skôr o voľbu náročnosti alebo kritérií na vygenerovanej mape. Je len na vás, či chcete ísť po dosiahnutí určitého počtu obyvateľov a snažíte sa presadiť skôr objemnou populáciou. Alebo bude vašim cieľom prežiť definovaný počet dní, obsadiť vybraný počet zón či zničiť určitý počet vozidiel banditov. Žiadny príbeh, žiadne pohltenie. Len tu je krajina, tamto zdroje a snaž sa. Je to ohromná škoda, pretože komornejšie príbehy by hrateľnosť oživili.

V manažmente ľudských zdrojov tkvie hrateľnosť ako predchodcu, tak aj Endzone 2: zvelebovanie usadlosti za účelom prežitia a prosperity v zdevastovanom svete. Stavať nemôžete kde sa vám zachce, ale len v priestore ohraničenom skalami. Na každej mape sa nachádza niekoľko zón (zväčša tri) a v každej z nich sú zvyčajne tri priestranstvá pre výstavbu vašej osady. Tradične ponúka každý priestor surovinu, ktorá vám v sklade určite chýba a preto sa oplatí expandovať s cieľom ďalšieho rozvoja.

Zakladanie nových osád však nie je len tak: z fungujúcej a prosperujúcej komunity musíte vyčleniť ľudí (a tí vám môžu a pravdepodobne aj budú chýbať), materiál a v bugine či inom pohybujúcom sa kuse šrotu ich odveziete do nehostinného sveta, kde musia začať od nuly. Ale je tam železo a lesy a kopec šrotu a ak majú aspoň počiatočné zásoby jedla a vody, úvodné preteky o prežitie zvládnu. Prísun jedla a vody je nutnosťou pre život v nehostinnom prostredí a pokým nemáte zabezpečený ich prísun, musíte ich prevážať. Budovanie každej ďalšej osady je zo začiatku osviežením, po rozvoji monotónnou správou s rovnakým postupom ako mnohokrát predtým.

Postav dom, zasaď strom a postav pre istotu ešte ďalší

Než sa vrhneme do zvelebovania viacerých osád, zabezpečenia distribúcie surovín medzi nimi a manažmentu stoviek obyvateľov, musíme poklopkať základy svojho prvého bydliska. Ako prvé postavíte svoje sídlo alebo ak chcete centrum, kde sa budú robiť dôležité rozhodnutia. Poskytne obyvateľom aspoň čiastočný prístrešok a stane sa miestom, kde sa skladujú suroviny. Nasleduje napríklad mólo, po ktorom behajú obyvatelia a nosia vodu do vodnej veže či prístrešok pre rybárov. Čo je ich činnosťou asi už tušíte a aspoň bude čo do brucha.

Nasleduje chata pre drevorubačov, no aby ste drahocennú komoditu veľmi rýchlo nezužitkovali, investujete aj do sadenia stromov prostredníctvom ďalšej budovy alebo skladu, aby nemuseli panáci ďaleko chodiť. Rovnako je to s odpadom po zaniknutej civilizácii. Na mape je bordel a treba ho vyzbierať. Do stredu ruín umiestnite príslušnú budovu a surovina so vše hovoriacim názvom scrap vám utešene rastie. Z nej sa triedením vyrábajú ďalšie suroviny (napríklad plasty) a ak skombinujete viac produktov, môžete tvoriť ďalšie a ďalšie predmety zlepšujúce život obyvateľov.

Neskôr sa dostanete k ílu, uhliu, železu, olovu či jódu, pričom každú surovinu musíte vyťažiť, spracovať a následne poslúži na tvorbu ďalších polotovarov alebo rovno výsledných produktov. Lepšie domy postavíte za pomoci tehiel, železné nástroje vám zabezpečia efektívnejšiu dielňu. Aj preto sa neskôr dostanete k továrňam, ktoré vám zjedia nemalý počet ľudských zdrojov, ale výsledok a expandovanie potom stojí za vynaloženú námahu.

Samozrejme, netreba zabúdať na obydlia, pretože bez príbytku sa k rozšíreniu svojej osady nedostanete. Máme tu farmy (množstvo plodín na pestovanie) školy (špecialisti pri expedíciách mimo hranice osady), nemocnice (pri nákaze výrazne pomáha pri liečení a zachráni množstvo potrebných životov), krčmy (zábava musí byť), trhovisko a napríklad aj coffee shop. Budov sú doslova dve hromady, pričom časť zvyšuje spokojnosť vašich obyvateľov a čas im zabezpečuje prácu a vám možnosti rozširovať sa.

Každodenné starosti

Kolobeh života známy už z archaických Settlerov (buď im zem po prechode pod Ubisoft ľahká a spomeňme nostalgicky aj na Knights and Merchants alebo podobne ladeného Caesara, Pharaoha a Zeusa). Staráte sa o svojich ľudí a aby to nebolo tak jednoduché, raz za čas príde galiba, ktorá preverí vašu pripravenosť na všetko možné. Nastane sucho a vy prídete o zdroj vody, takže sa modlíte, aby ste mali dostatočnú zásobu. Alebo vám polovicu obyvateľstva skolí zákerná choroba, tamto je na obzore rádioaktívny mrak a keď sa vám bude zdať, že je všetko v poriadku, na dvere vám zaklopú banditi.

Dalo by sa teda dlhšie písať aj o postupnej elektrifikácii osady, ale na všetko si prídete sami, ak vám podobný druh hrateľnosti šmakuje. Práve tu sa bude rozhodovať o tom, či posúdite Endzone 2 ako nudnú a pomalú stratégiu, alebo sa budete hodiny a hodiny kochať, postupne zveľaďovať jednotlivé zóny. Nikam sa nemusíte ponáhľať. V prípade Endzone nejde o plnenie zadávaných cieľov, hoci aj tie tu máte a odmenou sú ďalšie suroviny alebo navýšenie priazne obyvateľstva. Vždy privítate ďalšie plynovú masky a ochranné odevy proti rádioaktivite. Tempo hry je niekedy doslova slimačie.

Primárne ide o výstavbu a efektívne využívanie dostupných surovín. Všetko je poprepájané a je vhodné každý nasledujúci krok riadne premyslieť. Jednotlivé budovy môžete spájať cestami a budú efektívnejšie. Alebo k nim postavíte príslušný sklad a znovu vyrobíte za rovnakú časovú jednotku viac predmetov. Čím viac ľudí do príslušnej budovy naženiete, tým sa urýchli výroba alebo ťažba. Prelievanie ľudských zdrojov medzi jednotlivými budovami sa stane nutnosťou aj preto, aby ste operatívne riešili problémy presne tam, kde vás aktuálne tlačí topánka.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Dôležitou súčasťou napredovania je vývoj nových technológií a odomykanie budov či ich vylepšených verzií. Trojica stromov (ekonómia, ekológia, spoločnosť) vo svojich útrobách ukrýva mnoho možností kam investovať suroviny alebo predmety. Bez inovácií sa nepohnete ďalej. Aby ste si v každom zo stromov mohli odomknúť ďalšiu úroveň vylepšení, potrebujete knowledge points. Tie nenájdete len tak pohodené na zemi, ale ich získavate prieskumom okolia. Práve v tejto oblasti sme sa dočkali najviac vylepšení oproti predchodcovi.

Na jednej strane navrhujete expedície: vyberiete vozidlo, miesto a činnosti. Napríklad ak opustená továreň pomaly generuje odpad z nekonečnej zásoby a vy ten svoj v zóne už máte vyčerpaný, stačí ak si vyberiete vozidlo, ukážete na továreň, možnosť naloženia suroviny, na domácu stanicu a vyloženie suroviny. Hotovo. Autíčko jazdí medzi dvomi bodmi a nemusíte sa o nič viac starať. 

Transport všetkého možného zabezpečíte za chvíľu a osada v každej zóne bude mať dostatok tých surovín, ktoré si nedokáže sama zabezpečiť výrobou alebo zberom. Teda až do momentu, kedy ho nezničia banditi. Vraky ostávajú na mieste výbuchu a vy z nich môžete vydolovať dodatočné suroviny. Na každé z vozidiel môžete namontovať zbraň, pričom bugina má predsa len menšiu palebnú možnosť ako dodávka alebo minibus a rovnako ochranu. Rovnako do vozidla posadíte špecializovaného experta a ten vám napríklad opraví most a dá možnosť expandovať do nových zón. Možností je viacero, aj keď je ovládanie trochu kostrbaté a značne zjednodušené, je to fajn spríjemnenie.

Vitajte v našom meste

Tým najdôležitejším, čím sa vývojári hrdia, sú interaktívnejšie scény s rabovaním zabudnutých miest. V niektorých prípadoch len prídete k budove, kliknete na korisť a suroviny, ktoré sa vám zmestia do vozidla, zmenia svojho majiteľa. Ďalej tu však nájdete aj miesta, ktoré vyžadujú vystúpenie z vozidla. Vtedy v izometrickom pohľade klikaním určujete pohyb postavičky a už klasicky zbierate aktívne predmety. Občas si to vyžaduje špeciálne náradie (rebrík, dosky, pakľúče, sekeru,...), aby ste sa dostali ďalej, inokedy musíte najprv nájsť heslo do sejfu.

Niežeby to bola nejaká extra zábava alebo by rabovania malo ponúknuť niečo viac než rozptýlenie. Pretože o nič viac nejde. Jednotlivé usadlosti sú síce vymodelované nádherne, no interaktivita je mizerná a zvrháva sa v hľadanie aktívnych miest. Nič viac, nič menej, žiadne RPG. Ak však od tohto doplnku nečakáte nič viac ako bolo uvedené, nebudete zbytočne sklamaní. Skutočne nie je o čo príliš stáť, hoci rabovať je celkom fajn kratochvíľa. Ak sa venujete snoreniu v okolí, čas sa vo vašej osade nezastaví, ale plynie ďalej, takže po návrate vás môže čakať nemilé prekvapenie.

Cestovanie vozidlom po mape taktiež nemá žiadny hlbší zmysel alebo hernú náplň. Proste kliknete a ono to tam príde. Skrz krajinu, cesty nie sú podstatné, nestaráte sa o výdrž, pneumatiky či pohonné hmoty. Je to škoda, pretože by bolo fajn spraviť hrateľnosť trochu sofistikovanejšiu, prepracovať hernú náplň a dať hráčovi možnosť (ale preboha s možnosťou pozastaviť čas v ostatných herných častiach) tu sa starať o osadu, tam brázdiť cesty znivočenou krajinou alebo si dokonca vystúpiť prejsť sa po rozpadnutej budove. Bolo by to božské a vzrušujúce. Takto tu máme... možnosť si poklikať. Fajn. A to je všetko.

A ešte tie technické veci

Technicky je hra viac než vydarená, čo v ľudskej reči znamená, že vyzerá k svetu. Stačí sa pozrieť na obrázky či priložené videá. Detailná grafika dotvára skvostnú atmosféru a nebude vás trápiť monotónnosťou ako to, žiaľ, už býva zvykom. Nielen prostredie je precízne vygenerované, ale aj samotné budovy, pohybujúci sa ľudia, meniaca sa farebná paleta pri zmene počasia. Áno, je to skvelé, dokonca to ani nepadá, nepostrehol som žiadne viditeľné bugy (veď hra bola nejaká ten mesiac v Early access), ale minimálnu konfiguráciu berte skutočne ako minimum, ktoré si vyžiada zníženie detailov.