Poznáte pojem fan fiction? Označuje nejaké dielo, ktoré je odvodené od už existujúceho, ktorého autormi sú fanúšikovia. Nemusí byť kánon, v niektorých prípadoch ale doň prechádza. Niektoré sú kvalitné, iné už menej. Medzi tými lepšími je viacero Star Wars príbehov, napríklad známy Poison in Paradise. Medzi tými horšími je The Harem War zo sveta Harryho Pottera. No a asi vám nemusím predstavovať príšernosť Fifty Shades, ktorá začala ako fan fiction Twilightu. Prečo ale práve o tomto? Lebo novinka Legacy of Kain: Ascendance pôsobí ako fan fiction. A podľa známky hore asi už viete, do ktorej kategórie sa radí.

Nová hra v kedysi milovanej, no dnes už trochu zabudnutej sérii, je prequelom, ktorý predbieha mnohé doteraz známe udalosti. Vychádza z komiksu Legacy of Kain: Soul Reaver - The Dead Shall Rise z minulého roka a aj keď nie je Raziel jej hlavnou postavou, je najmä o ňom, respektíve o jeho zrode. Ako sa ukazuje, ten nebol dielom osudu, ale machinácií jeho vlastnej sestry, ktorá sa mu chce pomstiť. V centre príbehu je tak Elaleth. Nie je však hrdinkou, skôr hýbateľkou deja. Dáva do pohybu veci, o ktorých sme síce doteraz vedeli, no nemali sme možnosť ich prežiť a vidieť. Razielove krídla? A kto ho vlastne zabil? Prečo Kain znesvätil práve hrobku týchto Sarafanov?

Však dobre, tieto veci sa na spracovanie asi núkajú samé. Vedeli sme, že k tomu došlo, ale teraz ich môžeme naozaj vidieť na vlastné oči. Dokonca do nich zasiahnuť. To asi samo osebe nebude problém. Problém je to, ako zbytočne to na jednej strane pôsobí. Nepridáva to nič nové, čo by dávalo zmysel. Ba naopak, niektoré drobnosti s kánonom možno trochu neladia, iné súčasti príbehu dokonca vytvárajú diery a nelogickosti. Navyše je preč celá tá úžasná myšlienka série a Raziela ako postavy, ktorá ho robila výnimočným. Téma osudovosti a vlastnej vôle. Takže nie, to všetko vlastne Elaleth. Prečo? Lebo bola nahnevaná.

A toto je ten problém na druhej strane. Ascendance je príbeh pomsty, čo bola vlastne línia snáď každej hry v sérii istým spôsobom, ale toto je napísané až zahanbujúco plytko a lacno. Ako zlá fan fiction. Elaleth stratila svojho milovaného, ale našla nový zmysel života - pomstiť sa Razielovi, ktorý za to všetko môže. Z Elaleth sa tiež stal upír, má krídla (takže vlastne ona bola prvá v rodine) a nového spojenca, ktorý ju vedie naprieč časom, aby vykonala pomstu a zároveň mu pomohla zo šlamastiky.

Hra nie je dlhá, preskáčete a presekáte sa ňou za nejaké 3 hodiny, ale vzťah si k hlavnej postave jednoducho nevytvoríte. Je jednorozmerná, plocho napísaná, jednoducho nič, čo by vás k nej vedelo pripútať. Autori sa okolo nej snažili vytvoriť záhadnú atmosféru a je jasné, že s ňou majú plány do budúcnosti, keďže je zjavne jednou z najsilnejších postáv v univerze s úplne, ale chcete po dohraní viac z jej príbehu? Asi ani nie. Nie je ale jedinou postavou v hre, tu si totiž zahráte za viacero postáv - okrem nej to bude niekoľko podôb Raziela a tiež Kain.

No a tu prichádza ďalší problém. Posledné roky sme tu mali viac retro 2D spin-offov známych značiek. Niektoré dopadli dobre (Ninja Gaiden, Shinobi), iné trochu horšie (God of War), no sú aj také, ktoré dopadli zle. toto je jedna z nich. V hrateľnosti nenájdete nejaké chytľavé nápady, je príliš obyčajná, nezaujímavá. Máte prakticky jeden útok a ak hráte za upíra, nepriateľa zrazeného na kolená môžete vysať. A robte to, lebo krvou si doplníte život. Ten útok môžete skombinovať s útokom z výskoku, čo je asi to najväčšie vzrušenie, aké tu zažijete. Ešte majú niektoré postavy svojské schopnosti - Sarafan Raziel hádže po netopieroch oheň, Kain sa mení na hmlu a podobne.

V niektorých prípadoch na ne musíte mať dostatok energie, takže v hre sledujete okrem života aj iný ukazovateľ. A kým upírom život klesá pomaly už len ich existenciou a musia si ho dopĺňať krvou, energia sa postavám postupne sama dopĺňa. Takže ju s krídlami využijete napríklad na lietanie. Neskôr je niekoľko levelov postavených vertikálne a nechávajú vás manažovať energiu, aby ste sa dostali na ďaleké plošiny, ktoré vopred nevidíte. Je to síce skôr otrava, ale nejako to funguje. Asi aj lepšie ako tá fádna akcia.

Krátka hra, krátka recenzia, takže môžeme rovno prejsť na technické spracovanie. To síce nie je najhoršie, ale jedna vec mi nejde do hlavy. Hra je retro 2D pixel art, to je v poriadku. Ale nájdete tu lo-fi 3D pasáž s Kainom a Ariel. A ešte sú tu fakt pekné animované sekvencie ku koncu. Ale ono to spolu vôbec neladí. Každá tá súčasť osve vyzerá fajn, ale keď sa to spojí do jedného celku, musíte sa pýtať, prečo sa autori takto rozhodli. Chceli mať animované cutscény, tak nech sú také všetky, nie iba na záver. Ale aby som len nehanil, zvuk je tu parádny, zvlášť na takú malú hru. Hudba sa dobre počúva a prináša nové variácie známych motívov. Dabing je hviezdny a vracajú sa hlasy ako Michael Bell (Raziel), Simon Templeman (Kain) alebo Anna Gunn (Ariel).

Asi sa nepatrí Legacy of Kain: Ascendance úplne hádzať do koša. Ale teda ďaleko od neho nie je. Dnes nemáme veľa príležitosti na návraty do sveta Nosgothu, niektoré veci tu aspoň ako-tak fungujú a dabing ikonických postáv v podaní známych hercov vždy zahreje pri srdci. Škoda je akurát to, že im scenáristi nedali do rúk lepší materiál a tu to občas pôsobí až hlúpo. Situáciu nezachraňuje ani hrateľnosť, ktorá je prinajlepšom obyčajná. Takýchto hier dnes nájdete haldy, mnohé z nich sú aj zadarmo. Tak prečo strácať čas práve s touto? Asi len kvôli tomu Nosgothu.