Doom sa dá teoreticky rozbehať na baktériách

Ľudia skúšajú, kde všade môžu rozbehnúť Dooma. Už sa to podarilo na tehotenskom teste, zemiaku, Lego kocke a podobne. PhD študentka biológie Lauren Ramlam z MIT sa tým inšpirovala a v rámci svojej záverečnej práce rozpracovala teóriu, ako hru spustiť na baktériách  črevnej mikroflóry. To je možné nielen teoreticky, ale aj prakticky. Akurát to teda veľmi praktické nie je.

Sama priznáva, že zobrazenie hry na takýchto bunkách bude náročná úloha, ale nie nemožná. Inšpirovala sa pritom konceptom E.coli digitálneho displeja, ktorý bol dokázaný v roku 2020. Teraz už len teda musí vytvoriť spôsob, ako Doom zobraziť na bunkách prostredníctvom fluorescentných proteínov. Bunky by tak pôsobili ako pixely v 32x48 čiernobielom displeji. Teória je relatívne jednoduchá: vizuálne skomprimuje snímky hry, potom replikuje, ktoré pixely sú "zapnuté" a "vypnuté", na zobrazenie týchto snímok pomocou fluorescentných baktérií.

A v čom je teda problém? V zásade v "zobrazovacej frekvencii" týchto buniek. Baktériám totiž trvá veľmi dlho prechádzanie medzi týmito stavmi. Teda kým sa baktéria dostane zo "zapnutého" stavu do bežného, trvá to zhruba 8 hodín a 20 minút. Ešte predtým ale trvá 70 minút, kým fluorescentný proteín dosiahne dosiahne maximum zobrazovacieho výstupu. Ak zoberieme do úvahy, že prejdenie hry trvá 5 hodín, pri takomto systéme by to zabralo 599 rokov. Lauren Ramlam si však myslí, že by sa to ešte dalo skrátiť tým, že sa skráti doba, za ktorú sa baktérie vrátia do pôvodného stavu. Už dokonca na to aj vytvorila kód, ale technológia ešte nie je tak ďaleko, aby to bolo možné.

Takže sa zdá, že je naozaj možné Doom rozbehať na všetkom, dokonca aj na bunkách. Otázkou je len čas.