Wiillkommen Nintendo

Fanúšikovia Big N márne hľadali stojany s hrami pre Wii. Jediné, čo uvideli boli lákavé trailery na pripravované hry. Nintendo sa rozhodlo prezentovať Wii iba novinárom a my sme si príležitosť okúsiť ten pravý next-gen nenechali ujsť. Zástup ľudí čakajúci v dlhej rade na predvádzačku dával tušiť, že každý si chce s novou konzolou užiť. Do predpripravených stánkov (každý s inou hrou) boli púšťané skupinky ľudí, ktoré sa postupne vymieňali. Športovci si zašantili vo Wii Sports, akčnejší dávali prednosť Red Steel a svoju premiéru si tu odbili aj dve novinky - Battalion Wars 2 a Mario Strikers Charged.

Konzoly boli pripojené k veľkým LCD televízorom a hralo sa výhradne po stojačky. Bez nejakých dlhých preslovov vám bol do rúk vtlačený ovládač a spustila sa hra. Prvé, čo vás prekvapí, je zaisto veľkosť samotného Wiimote a nunchacku. Na fotografiách vyzerá minimálne diaľkač o niečo väčší, než v skutočnosti. Na všetky ovládacie prvky pohodlne dosiahnete palcom alebo ukazovákom, bez nutnosti zmeny polohy ruky, to isté platí aj pre nunchuck. Tou druhou príjemnou vecou je váha. Oba ovládače majú výborne vybalansovanú hmotnosť, nie sú ani ťažké ani ľahké. Váha Wiimote sa dá prirovnať váhe priemerého mobilného telefónu.

Pohyb ovládačov sleduje senzor, vždy šikovne prilepený na obrubu televízorov, aby ho veľmi nebolo vidieť. Konzola vďaka tomu vie, či je ovládač položený, alebo ho máte v rukách. Ani počas jednej prezentácie nebolo nutné kalibrovať gamepad alebo nastavovať vzdialenosť od konzoly, čo znamená, že je absolútne jedno, akí ste vysokí, alebo ako ďaleko stojíte od senzora (v rámci možnosti miestnosti). Ovládanie hier, je už samostatná kapitola. Pomerne rýchlo si zvyknete na skutočnosť, že v každej ruke držíte iný kus gamepadu. Do hry zapájate prakticky aj celé telo a hranie tradičných žánrov získava tak nový rozmer. Viac sa podieľate na gameplayi a dianie na obrazovke aj prežívate (športy, Red Steel). Je vhodné, ak máte okolo seba viac miesta, pretože prizerajúci môže nechtiac kúpiť jednu ranu gamepadom ;-).

Saver: Na druhej strane, nie všetkým sa to poskakovanie a prežívanie bude páčiť. Napríklad ja som hral Mario Strikers a odchádzal som s nie veľmi pozitívnymi pocitmi. Síce ovládače sú na dotyk dobré a aj dizajnovo pekné, ale samotné hranie s nimi mi už nesedelo. Možno si na to treba zvyknúť, ale ovládať panáčika jednou rukou a druhou triasť a popritom stláčať niektoré z tlačidiel, je už trochu moc. Okrem toho Wiimote bol až príliš citlivý na pohyb a zdal sa mi trochu pomalý, keď bolo treba chytať špeciálne góly, pri ktorých lopta za pol sekundy prefrnkla obrazovkou. Možno to bol len zlý prvý pocit, alebo zlá hra. Uvidíme, keď príde Wii vo finálnej verzii.