Gamescom 2024: Nikoderiko rozhodne nie je len Crash Bandicoot z Wishu!

Pred troma mesiacmi sa sčista-jasna pred návalom letných oznámení objavilo akoby podivné pokračovanie Crasha Bandicoota a nikto tak úplne nevedel, čo očakávať. Počas Gamescomu sa však pre moju novinársku skupinu rozrozprával Creative Director pre Nikoderiko, Dimitry Smirnov, nielen o tom, ako pomaly miznú farebné a zábavné hry, ale aj ma jednoznačne presvedčil, že tvorí projekt so skutočným zápalom. Nikoderiko robí veľmi veľa vecí dobre a to aj napriek tomu, že nejde na škále 3D side-scroller platformoviek o žiadnu revolúciu. Práve naopak, hra ťahá inšpiráciu z Crasha či Donkey Konga ako divá a to ako z pôvodných dielov, tak aj z tých najnovších.

S hrou som strávil približne polhodinu a hoc som svoje zážitky aj nahral, záznam mi nakoniec nebolo povolené zobrať so sebou. Čo je škoda, lebo takto sa musíte ako čitatelia spoliehať iba na oficiálne vydané záznamy z hrania a moju rokmi slabnúcu krátkodobú pamäť. Demo bez zaváhania vhodilo protagonistov Nika a Lunu in medias res do objavenia tajného pokladu na tajnom ostrove. Krátko po získaní vzácneho artefaktu sú však naše dve mangusty prepadnuté veliteľom kobrieho gangu Grimbaldom, ktorého spoločnosť Cobring Gems Company má s pokladom vlastné plány, a tak ho od hrdinov ukradne. My sa preto vydáme buď v singleplayerovej, alebo co-op podporujúcej kampani naprieč siedmymi unikátnymi svetmi, aby sme získali naspäť nielen archeologický objav, ale aj zachránili ostrov samotný.

Keďže sa však môj novinársky kolega zdráhal co-opu, zahral som si demo ako osamelý vlk... či skôr mangusta? Po úvodnej cutscéne tak konečne nasledovalo hranie, z ktorého som bol osobne milo prekvapený, lebo všade skloňovaný Crash sa tu prejavuje napríklad v úrovni polishu. Nikoderiko krásne plynule kombinuje prechody medzi tradičným 2D side-scrolling pohľadom zboku s pohľadom spoza chrbtu Nika, podobne ako to robil už aj prvý Bandicoot. Ovládanie bolo responzívne a veľmi dobre sa dali odhadnúť dĺžky doskokov, no hra nebola rozhodne žiadna prechádzka ružovým sadom. Práve naopak, poriadne som sa pri výskokoch zapotil a občas si takmer aj zanadával na absurdity vyžadované autormi.

Hraním sa mi potvrdili aj slová Dimitriho zo začiatku prezentácie, hra totižto sršala vibrantne hravými farbami a bola to radosť na fluiditu celého zážitku pozerať. Pestrosti finálneho produktu extrémne napomáhala aj fantasticky hravá hudba, o ktorú sa postaral legendárny David Wise, skúsený v remesle platformovkových symfónií. Okrem klasických platforiem na preskákanie sa tu nachádzali aj ľahké puzzle s posúvaním pilierov, zajazdil som si aj na nejakom podivnom dinosaurovi, objavil tajné uličky s odmenami a aj zošmyknutím podkopol zopár otravných reptiliánov. Hra navyše už vychádza na PC aj všetky konzoly onedlho, konkrétne 15.10., a ja môžem toto pestrofarebné, zábavne vyzerajúce dobrodružstvo tvorené s očividnou láskou pre žáner jednoznačne odporučiť. Len osobne dúfam, že sa vo finálnej hre bude dať vybrať z charakterov, za ktorý si viem zahrať v singleplayer kampani, keďže občasná zmena za Lunu by hernú slučku určite osviežila.

P.S. V prírode sú niektoré mangusty prirodzeným predátorom pre kobry, čo je zaujímavý fakt vzhľadom na dynamiku postáv v Nikoderiko.