Trojnočný náhľad do videoherného sveta cez obrazy a tóny festivalu Gamer Pie nás potešil!

Festival Gamer Pie vznikol v moravskej metropole pred takmer desaťročím a napriek tomu, že nemieri rozsahom ani zameraním na čosi ako herná konferencia Game Access, za svoju existenciu si vybudoval skalopevnú komunitu vracajúcu sa rok za rokom. Podľa slov autorov si dnes už kultový gamefikovaný festival dal za cieľ spájať nadšencov, vývojárov, akademikov a milovníkov nie len digitálnych hier, čo im podľa nášho pozorovania vyšlo minimálne tento rok bravúrne! Navyše, už od roku 2016 autori svoju bohatú históriu kombinujúcu nielen novinky, ale aj poklady z minulosti videohernej scény parádne dokumentujú na svojich stránkach, a tak môže na festival minimálne virtuálne nakuknúť ktokoľvek.

Čím však zaujal tento ročník? Predovšetkým svojím novým formátom badateľným už zo zmeny mena festivalu na Gamer Pie Nights, ktorý napovedá konanie práve počas večerných hodín. Vďaka tomu si mohli neskorší program spraviť po práci napríklad aj vývojárske či hráčske rodiny s deťmi, čo si mnohí hneď na mieste pochvaľovali. Tento rok bol zároveň návratom do obľúbeného Kina Art, kde dostali priestor na strieborných plátnach až dvoch sál práve hry a zaplnili sa aj jeho viacúčelové miestnosti Černá Díra a Pokoj 237. Máte radi retro počítače a softvér, unikátne stolné hry, maľovanie figúrok či gamebooky? Potom boli Diera a Pokoj s ich prednáškami a workshopmi presne pre vás. Pred kinom zase nechýbala skupina historického šermu Los Bebedores de Cerveza, ktorá okrem dobového mlátenia v štýle KCD ponúkla aj pivo a turnaj v kockách.

Gro unikátnejšieho programu sa však odohrávalo vo veľkej a v malej sále, kde to navyše tento rok zorganizovali takmer exkluzívne po anglicky. Vo mne osobne najviac zarezonovali jedinečné prezentácie s ich extrémnou hudobnosťou a dôrazom na prepájanie slova či hier s koncertovými vystúpeniami. Živé maľovanie, ktoré sprevádzali cistrové a píšťalové tóny Jakuba Špiříka elegantne doplnené čelom Veroniky Dubskej. Na druhej strane zase hranie pôvodného Dooma, ktorému nový soundtrack na čele improvizoval Jan Kavan a vytvoril na jednom nástroji melódie siahajúce od desivého hororu až po absurdnú romantickú seansu vraždenia démonov. Zdeněk a František Záhorovci ukázali tvorbu nových levelov do ich nedávno vydaného titulu Pushmania a živý game dizajn doplnili o príjemnú trubkovo-gitarovú akustiku.

Je ťažké si vybrať, ktorý z bodov bohatého programu ma zaujal najviac, no rozhodne sa oplatí dávať pozor na indie tímy akými sú Liquid Squid stojaci za virálom Mourning Tide a jednotlivcov ako David Konečný aj s jeho Dreadline Expressom. Pamätníci určite ocenili Jarka Kolářa na bojisku Vietcongu či Romana Hladíka brázdiaceho sicílskim prostredím novej Mafie, no a rozhodne neomrzel ani tradičný videoherný kvíz! Domácka atmosféra v kruhu priateľov definuje Gamer Pie a postupný rast akcii veľmi svedčí a prospieva. Ďakujem Kubovi a jeho tímu nielen za pozvanie, ale aj za dlhodobé udržovanie ďalšej videohernej akcie, kde som sa mohol stretnúť s priateľmi, verbovať zaujímavé mená na najbližší Comics Salón a tiež spoznávať nové nádejné projekty. Dúfam sa vidíme na ďalšom ročníku a že nejaký z tu prítomných čitateľov sa nabudúce zastavia tiež.

P.S. Vinylová párty s hernými soundtrackmi by si jednoznačne zaslúžila aj sequel!