Digital Eclipse stále robí kus dobrej roboty. Dnes sa každý rád vracia k nostalgii klasických hier, na ktorých sme vyrastali, no len málokto to vie robiť tak dobre, ako to robia v Digital Eclipse. No začínam mať dojem, že aj tam už nastávajú problémy a nemyslím si, že je to úplne vina samotného štúdia. S The Making of Karateka začali skvele a nastavili latku veľmi vysoko. Nedostávate len návrat starej hry, ale za vagón bonusových materiálov - videí, skíc, originálnych dokumentov a aj prototypy a iné hry či verzie. Je to digitálne múzeum, ktoré môžete sledovať, čítať aj hrať v pohodlí domova. Mnohým vydavateľom tento koncept učaroval, ale zdá sa, že niektorí nechcú poskytnúť všetko.

Napríklad Mortal Kombat: Legacy Kollection pôsobí vyslovene nedokončene, kde je veľká časť histórie legendárnej série odbitá len povrchne. Teraz tu je Rayman: 30th Anniversary Edition od Ubisoftu a Digital Eclipse. A asi ste si podľa známky hore domysleli, že aj to by to šlo spraviť lepšie. Pritom niektoré veci Digital Eclipse spravili výborne, ale keď to celé budete mať za sebou, zostane vo vás dojem, že niečo chýba.

Pritom Rayman by si fakt zaslúžil oveľa viac. Je legendou, ktorá bola možno aj pre mnohých z vás jednou z prvých hier vôbec - prvý krabica v zbierke, prvá hra na novú konzolu, možno aj prvá napálené hra. To je jedno, toto sú presne tie formatívne zážitky, ktoré z vás robia hráčov. Takto chytľavé a krásne hry zostávajú v srdci večne. O to dôležitejší je aj príbeh ich zrodu a ten je tu, našťastie, spracovaný dobre. Pritom to nerozpráva nik iný ako samotný Michel Ancel, legendárny dizajnér, ktorý má na konte mnoho úspechov, no ten Rayman bude navždy jeho synonymom.

Táto časť kolekcie je spracovaná našťastie dobre. mohlo byť toho aj viac, ale rozhodne má Ancel čo povedať a dostal k tomu aj pomerne bohatý priestor. Celkovo tu dokumentárne videá zaberajú zhruba hodinu, čo je síce možno menej ako v iných tituloch, ale všetko dôležité o prvej hre tu budete vidieť aj počuť. Niečo málo aj o dvojke, ale rozhodne vás čaká pekná porcia informácií a dokonca aj pikošiek. Napríklad sa dozviete, ako postupne hra prechádzala platformami - najskôr mala vyjsť na SNES CD, ktorý nikdy nevznikol, potom sa tvorcovia upísali Atari s Jaguarom, až nakoniec išli na PlayStation. Kde im ale nakoniec až tak neverili, lebo všetko stavili na 3D hry, no Rayman prekvapil.

Toto sú veci, vďaka ktorým oceňujem tieto kolekcie. A nie je to len Ancel, vyjadruje sa viacero tvorcov, ktorí postupne pribúdalo k projektu. A vy môžete sledovať, ako niečo, čo pôvodne začalo s 2 tvorcami, sa rozrástlo na projekt pre 150 ľudí, ktorí postupne budovali ikonickú hru naprieč mnohými platformami. Pomedzi to sa k slovu dostanú aj zakladatelia Ubisoftu, medzi nimi napríklad Yves Guillemot. Dostanete tak naozaj komplexný pohľad na vznik hry, jej iterácie a napríklad aj zmeny príbehu, o ktorých ste možno doteraz nevedeli.

Taktiež sú tu archívne materiály - rôzne dokumenty, skice, staré screenshoty, reklamné plagáty a mnoho ďalšieho, čo si môžete naozaj detailne obzerať a skúmať. Je to skôr pre fajnšmekrov, skutočných fanúšikov, ktorí ocenia pohľad na všetky tieto artefakty doby dávno minulej. Zároveň dotvárajú celkový kontext nielen tvorby tejto kultovej hry, ale aj herného priemyslu 90. rokov ako takého. Vtedy to naozaj celé vyzeralo úplne inak. Nie až tak romanticky, ako si to dnes mnohí pripomínajú, ale fakt inak.

No a nechýbajú hry. Koniec koncov o nich to v prvom aj poslednom rade je. No a tu začne trochu prichádzať sklamanie. Nemôžem povedať, že by tu bolo málo obsahu. Ale všetko je to prvý Rayman. Napríklad sa tu pozriete na prvé Ancelove hry. Ale prečo tu nie sú aj tie? V The Making of Karateka sme si mohli vyskúšať Mechnerove prvotiny. Je tu prototyp Raymana, kde si môžete vyskúšať, že hra pôvodne vyzerala úplne inak, ale veľa sa tam hrať nedá. Je to vlastne len ukážka. Jednotka je tu v 5 verziách: DOS, PlayStation, Jaguar, Game Boy Color (aj keď to je obsahom iná hra) a Game Boy Advance.

Následne si zážitok môžete rozšíriť ešte tromi expanziami pre DOS verziu hry, ktoré pridávajú ďalšie desiatky rôznych levelov. Niektoré od Ubisoftu, iné zase od fanúšikov. Je škoda, že tu nie je aj pôvodný Mapper editor, kde sa levely dali vytvárať. Takto predsa len tá ponuka jednotky nie je až taká kompletná. Ale ako som spomínal, nie je tu toho málo, ale mohlo a malo tu toho byť viac. Napríklad tu nájdete informácie a niekoľko obrázkov z verzie hry pre Palm OS pre PDA. Ja som ani nevedel, že také hry existovalo a rád by som si ich vyskúšal. Prečo tu nie sú? Veď to nemohlo dať Ubisoftu toľko námahy, aby to sprístupnili. Zahral by som si aj Saturn a DS verzie, ale tiež tu nie sú.

Rayman nie je len jedna hra, je to ikonická séria, ktorá na záver éry 2D skákačiek ukázala, že chytľavá hrateľnosť zaujme viac ako tretí rozmer. Navyše skvele sama neskôr prešla do 3D. netvrdím, že by tu mala byť celá séria, ale dvojka a trojka tu mali byť. Sú rovnako dobré a dôležité ako prvá časť, dokonca o dvojke sa tu aj hovorí, pozriete si niektoré jej materiály, ale nezahráte si ju. A práve o tomto som písal v úvode. Myslím si, že Digital Eclipse odviedli dobrú prácu pri návrate týchto klasických titulov, ale malo ich tu byť viac a to je asi maslo na hlave Ubisoftu.

Pritom množstvo drobností tu funguje skvele. Keď máte prejdených niekoľko takýchto kolekcií, už vás ich rozhranie možno aj nudí. Tu sa ale v Digital Eclipse krásne pohrali s rôznymi prechodmi a drobným animáciami. Neprechádzate len nudne medzi položkami, Rayman medzi nimi skáče ako po plošinkách. Pustíte si nejaké video a zdvihne sa animovaná opona. Sú to detaily, ale naozaj pozdvihujú zážitok z hrania. Vidíte, že si niekto na tom celom dal záležať, nespravil len emulátor na 30-ročné hry.

A naozaj to nezostalo len pri tom prinesení klasických hier. Nájdete tu tiež moderné možnosti, takže si viete nastavovať formát obrazu, obrazové filtre, hru kedykoľvek ukladať aj načítať a nechýba ani pretáčanie. Keď niekde zle skočíte, máte tak šancu na opravu. No a keďže je Rayman relikvia dôb dávno minulých, kedy boli hry náročnejšie, pre dnešné decká je tu aj niekoľko možnosti nastavenia obťažnosti, ako sú napríklad nekonečné životy a podobne. Aktivovanie takéhoto nastavenia vám vypne achievementy, ale môžete sa s ratolesťami podeliť o hry, na ktorých ste vyrastali vy.

Na tak dobrú hru sú dojmy rozpačité. Toto je asi najlepšia možnosť, ako si zahrať originálneho Raymana. Máte ho tu vo viacerých verziách s vylepšeniami a modernými vymoženosťami a môžete porovnávať aj jednotlivé verzie. Tie sa líšia nielen farebnou paletou a hudbou, ale sú tam aj drobnosti. Napríklad na niektoré ťažšie dostupné miesta sa mi ľahšie skákalo v Jaguar verzii ako v PS1. A všetky tie materiály a videá okolo hier sú skvostným ponorom do histórie milovanej značky. Ale nech sa na mňa Ubisoft nehnevá, toto je málo. Pocta Raymanovi k 30. výročiu? Na to tu malo byť viac verzií, aj tých obskurných, spolu s pokračovaniami. Kolekciu poznačilo aj kontroverzné rozhodnutie, že tu nie je pôvodná hudba, ale nová. Vôbec nie je zlá, ale nie je to úplne ono.