V tieni nového dielu zo série Resident Evil nám na stole pristála aj iná hra s nemŕtvymi protivníkmi - Toxické komando Johna Carpentera. Ide o rozdielny žáner - akčný horor nahrádza neutíchajúca kooperačná akcia. Otázne je, či nezostane jeden titul zatienený druhým - po zrecenzovaní sa mi zdá, že áno. A výsledok sa odvážim v texte následne obhájiť. Hoci však ide o rôzne žánre, nepriateľa majú minimálne veľmi podobného a takisto akcia sa da očakávať v oboch variantoch.

Dnešné kooperačné akcie to majú pomerne zložité, musia prísť s novými nápadmi tak, aby boli zrozumiteľné a hráči na ne poľahky naskočili. Trend s kooperačnými hrami nie je mŕtvy, naopak, lenže titulov, ktoré uspeli, je skutočne málo. Pri prvých dojmoch Toxic Commando, samozrejme, vybehne spomienka na Left 4 Dead od Valve, neskutočne svojráznu a unikátnu akciu, ktorá nadmieru uspela. Už v tomto smere aktuálne recenzovaná novinka kríva. Toxic Commando neponúka nič unikátne, doslova chýbajú nápady - všetko sme už videli, zažili a celkovo nás to aj tak nijako náramne nechytilo. Left 4 Dead vedel predstaviť protivníkov, prekvapiť a zaujať.

Trošku si titul doberám, lebo predsa zábavná časť nechýba - tou je prvok vozidla, možnosť presúvať sa autom s rôznymi vymoženosťami - výbojom, ktorý zničí masy protivníkov, hákom na rôzne odstraňovanie prekážok alebo na pomoc pri presúvaní sa blatistým terénom. Mapy vedia byť pomerne rozsiahle a oplatí sa prieskum a príprava na väčšie súboje a úlohy, kedy sa zombíci namnožia až extrémne - čo vie skutočne otestovať výkon grafickej karty a procesora. Azda v tom je hra inou a výnimočnou, boje sú tú masívne a protivníci sa zväčša pohybujú v húfoch. Skrátka a dobre, nudiť sa nebudete a krvi potečie, toľko, že by Bátorička mohla žiť večne.

Zaťažovať vás dôvodmi, prečo sa začali mŕtvi množiť, nebudem. Je tu tuctová zápletka a nezáživný príbeh len preto, aby tu nejaký bol. Ste špeciálna jednotka, ktorá ma bojovať proti zlu v nehostinnom prostredí - máte zvýšiť šancu ľudstva na prežitie a zabrániť katastrofe. Základ príbehu tvorí zasadenie do blízkej budúcnosti. Experiment s využitím energie zemského jadra uvoľní hrôzostrašnú bytosť SludgeGod, tá začne premieňať ľudí a krajinu. Riešenie je vo vašich rukách!

V tejto chvíli je vhodné spomenúť, prečo sa v názve hry objavuje meno slávneho režiséra špecifických filmových hitov z osemdesiatych rokov minulého storočia. Medzi jeho kultové diela patria filmy Vec, Halloween, Hmla a ďalšie. No a práve túto atmosféru s jemným vtipným elementom má titul navodiť. Úprimne, necítil som to. Buď sa to v kooperačnej hre dá ťažko, alebo to autori absolútne nezvládli. Dialógy, ak sa nejaké objavia, sú tuctové a nezáživne a hru zachraňuje iba remeselne dobre zvládnutá herná náplň, hoci aj tú si v dnešnej dobe viem predstaviť lepšiu. Napríklad  pocit zo streľby mohol byť lepší, myslím si, že sa dá zvládnuť šikovnejšie, hoci nadpriemer to určite je.

Volíte si postavu zo štvorčlenného týmu - dve ženy, dvaja chlapi. Každý má vlastnú reťaz schopností a môžete sa postupne vylepšovať. Funguje to ako motivácia k opakovanému hraniu a zároveň špecializovanie hráča na konkrétny typ postavy - medik, tank a podobne. Samozrejme, na začiatku si zvolíte zbrane a arzenál a hurá do boja. Prvá misia je jednoduchá - v nej sa naučíte podstatu, o čo ide. No bol som trošku zmätený z tunelového nudného levelu. Veľmi hráča nevtiahne a rozhodne nepripúta ku klávesnici. Základné ploché inštrukcie - odblokovať bránu, neskôr zohnať palivo do vozidla, použiť hák a zbierať špeciálne zásoby. Pomocou nich môžete opravovať zátarasy, vyzbrojiť sa špeciálnymi zbraňami alebo opraviť guľomet na stojane a ďalších XY vecí. Ide o strategickú surovinu, pretože v neskorších mapách a najmä náročnejších, sa jednoznačne zíde a zväčša rozhodne o výsledku. Neraz sa mi stalo, že doslova dve sekundy ma delili od úspešného dokončenia misie.

Kombinácia akčnej hry s motiváciou hľadania vozidla sa mi pozdáva - toto je ten bod, ktorý môže rozhodnúť o tom, či do kúpy titulu ísť alebo nie. Lenže má to aj svoje ale. Ak tím nedrží spolu, tak sa môžete durdiť koľko chcete, no padnete na hubu. Mal som možnosť hrať aj so živými hráčmi. Zábava raz stúpla a inokedy naopak. Ak sa dohodnete, kto siahne na volant vozu a kto bude z neho strieľať, máte vyhrané. Môže sa však stať aj taká vec, že sa jednoducho dotyčný vyberie na potulky na vlastnú päsť a zábava skončila. Pre všetkých. Čakanie totiž nikoho nebaví a ak hráči nepochopia, že kooperácia, znamená spolupracovať, je to márne. Kritická situácia sa však v prípade neplánovaného predčasného úmrtia dá zvrátiť. Oživiť vás môže živý hráč, no nie donekonečna, alebo môžete zbierať špeciálne „gule“ - ktoré vás vedia v istom bode oživiť, a teda neumriete. Vývojári sa snažili nájsť rovnováhu medzi potrestaním nešikovnosti a dať šancu aj horším hráčom.

Ako som už naznačil, zábava spočíva v pripravenosti - nedá sa postupovať systémom hŕŕ na nich! Hoci ak ste šikovní, nejako to zvládnete. Ale nie je to sranda. Mapy majú svoje čaro pri preskúmavaní a nachádzaní rôznych predmetov či zbraní. Postupovať sa dá strategicky a zvedavo. Niektoré cestičky sú podmínované, treba opatrne našľapovať, vždy sa však prieskum odmení. Čo sa vozidiel týka, okrem špeciálnych vozov do terénu sú na mape aj obyčajné auta, ktoré vedia maximálne tak zatrúbiť. Aj do tých však treba dopĺňať palivo z bandasky. Odhadnúť dĺžku jednej úrovne si dovolím len ťažko, no s polhodinkou treba počítať vždy. Ideálne jedna hra na večer, maximálne dve. Hoci záleží od typu hráča, no osobne to mám takto. Pretože na hordy protivníkov sa treba sústrediť.

Chýbať nemôže akýsi velín, kde si viete vylepšovať postavy, meniť dizajn zbraní a oblečenia. Tie sú závislé od mikrotranzakcií, prípadne zbierate špeciálnu menu hraním a viete si zmeniť kostým alebo farbu zbraní atď. Vylepšuje sa tu aj samotná zbraň, takže sa oplatí „pracovať“ s jednou obľúbenou. V tejto časti viete hrať aj rôzne minihry na spestrenie. Jednou z nich je napr. basketbal - jednoducho hádžete v časovom limite výbušný barel do koša Raz som vyskúšal a stačilo.

Grafické spracovanie má istú kvalitu a štylizáciu, no úprimne, je to také tuctové, nemastné-neslané, no oceňujem použitie vlastného „motora”. Hru poháňa vlastný engine štúdia  - Swarmengine, poznať ho môžete z hier, ako Space Marine 2, WorldWar Z, alebo SnowRunner. Za spomenutie stojí využívanie terénu, ktorý engine zvláda celkom obstojne, nič výnimočné som si však nevšimol, azda len zabáranie do blata a malé deštrukcie prostredia. Autori sa rozhodne neodvážili ísť ďalej, hoci to pravdepodobne mohli viac dotiahnuť. Nároky na systém obrovské - na 60 fps pri grafickej karte GeForce 4070Ti som sa musel uskromniť a použiť maximálne DLSS a podobne. Nečudujem sa, keďže počet živých mŕtvych je fakt extrémny. Možno sa hra môže stať testom na výkon osobných počítačov, kto vie!

Nesmiem zabudnúť na skvelú, profesionálnu češtinu, tá je po čase opäť potešením a bol by som vďačný, keby podobne kvalitné preklady prichádzali aj k omnoho väčším (čo sa textov týka) hrám. Niet nad to zahrať si v jazyku, ktorý nám je blízky.

Musím sa priznať, zažívam osobné sklamanie. Z materiálu a námetu sa dalo naisto vyťažiť viac. Nechápte ma zle, titul je rozhodne podarený a funguje, no dnešnej, náročnej hráčskej základni to nestačí, hráči potrebujú inovácie alebo niečo špeciálne, čo ich chytí. V prípade tejto hry to malo byť využitie vozidla a zdá sa, že funguje skôr ako milý bonus, plný potenciál sa ale nevyužil. Škoda.