Vždy som túžil po hre, v ktorej môžem robiť, čo sa mi za chce - konečne je tu! Útrpné čakanie sa skončilo a obrovský titul Crimson Desert sa šesť rokov po svojom ohlásení dočkal vydania. Úprimne to mohlo ešte pár mesiacov počkať a prejsť prísnejším beta-testovaním. Ďalej vysvetlím prečo. Kruté slová na úvod, ale skrátka je to tak.

Vžijete sa do úlohy málo charizmatického a nudného hrdinu menom Kliff. Zrkadlí prototyp bežného prototypu, ktorý má byť záchrancom a spasiteľom - je taký kladný, až to pôsobí priam toxicky. Plní úlohy ako poslušný pes a chýba mu osobnostná hĺbka. Už z prvých momentov sa dá vytušiť, že príbeh nebude to pravé orechové, hoci vzhľadom na rozsiahlosť daného univerza vôbec nechápem z akého dôvodu. Žeby slabí scenáristi? Začiatok sa vyznačuje akčnou zmesou chaosu, ale aj zábavy. Klan čiernych medveďov rozmetá vašu frakciu Greymanov a úloha hrdinu je zrejmá - nájsť stratených členov, znova vybudovať a zjednotiť, čo je vám vlastné. Na prvý pohľad slušná hlavná línia, poviete si. No azda pôvodne, pretože autori sa snažia do tejto hry vsunúť takmer všetky úspešné tituly - takže príbeh trpí, a to poriadne, až som z toho mal nemalý bolehlav.

Rád by som zopakoval, že mohlo ísť o totálne top príbehovú hru na úrovni najlepších na trhu, na čele so Zaklínačom - nebyť privysokých ambícií. Vývojári z kórejského štúdia Pearl Abyss vzali Red Dead Redemtion, Dark Souls, The Legend of Zelda: Breath of the Wild, Zaklínača a množstvo iných hitov a zmiešali ich v jednom kotlíku a vznikol pestrý mačko-pes. Avšak s ambíciou kráčať najvyššie. Potenciál tu je a dokonca po nejakých záplatách celkom reálny, nateraz to však nefunguje, prinajmenšom nie ideálne.

Na začiatku prídete o život. Dostanete sa do Trhliny (Abyss), kde sa objavíte a za sprievodu inštrukcií zistíte, že vám pribudli nové schopnosti a vďaka nim môžete presúvať ťažké kamenné kocky a lúskať hádanky obrovských rozmerov. Autori spájajú hru s hlavolamami na úrovni The Talos Principle s otvoreným svetom a ťažkými súbojmi, kde vám budú spôsobovať vrásky prevažne bossovia. Prvé minúty hrania ma do útrob zábavy ponorili okamžite a už dlho som sa tak nebavil. Súbojový systém je úžasný a v niečom nový - z úderov cítiť váhu a náraz. Neviem to opísať, to treba zažiť a pochybujem, že to na videu uvidíte. Kombinácia ľahkého a silného útoku s mečom v asistencii pästného súboja a wrestlingu zobúdza doslova závislosť - toto nám naservírovali úplne na začiatku.

A potom prišlo nabúranie hlavou priamo do steny v podobe prvej hádanky a získania potrebného poznania (skillu). Vysvetlenie hráčovi zlyhalo. Pýtal som na spoločnom Discorde - tam komunikovali mnohí recenzenti pričasto. Zásek striedal zásek a tento prvý vyslovene varoval, že hra vás nebude viesť za ručičku a ešte vám bude zlomyseľne podkopávať nohy. Fakt, že hra nevie vysvetliť v tutoriálovej misii, čo treba urobiť, je veľkou chybou, hoci treba uznať snahu. Vysvetliť sa to snažili, no nedostatočne, alebo sú princípy príliš zložité a neintuitívne. Pre porovnanie, v Kingdom Come: Deliverance stačil čistý rozum a nepotreboval som s nikým pátrať po riešeniach - tam to autori zvládli na výbornú. V Crimson Desert logika veľakrát nepomôže.

Potkýnanie sa na privysokých ambíciách

Keď už som nahryzol hlavolamy, nečakajte jednotné a najmä jednoduché kúsky ako v iných tituloch. V hrách ako Portal, alebo už zmienený The Talos Principles, sú hádanky čoraz ťažšie, ale začína sa jednoduchšími. Tu ide o otvorený svet, kde je hneď niekoľko problémov. Totiž, niekedy pri voľnom prieskume, ktorý môžete začať kedykoľvek, narazíte na množstvo zložitých i jednoduchších hlavolamov - dizajnovo prekrásnych a zaujímavých, dobrodruh vo vás doslova mľaská radosťou. Lenže nikto vám nepovie, či ich viete už teraz vylúštiť - alebo nemáte vysvetlenie ako na to. Máte to zistiť sami - aj to, či už vlastníte danú schopnosť na vyriešenie problému.

Úprimne, pričasto som mal podozrenie, že niečo nejde kvôli chybe, lebo som prieskumom mapy mnohokrát narazil na problémy - nedalo sa kliknúť na predmet, napr. paradajku, hoci na inom mieste sa to dalo. Alebo keď som lovil banditu, raz som ho vedel zdvihnúť a inokedy nie - až neskôr som zistil, že naňho treba zasvietiť špeciálnym lampášom a fungovalo to. Jednoducho, niekedy neviete, kedy ide o zámer a kedy o chybu. Plne rešpektujem autorský úmysel neviesť hráča za ručičku. Titul vám povie, tu máte svet, tak sa hrajte a objavujte. Lenže tvorcovia k tomu nepripravili dobré podmienky. Respektíve nikto vám neoznámi, že si zahráte hlavný príbeh a potom choďte skúmať. Popravde vám nepovie vôbec nič a máte sa dovtípiť, aký je správny postup. Lenže v takomto obrovskom svete?

OK, nahryzol som hlavný príbeh - smelo doň! Ak ste masochista. Hlavný príbeh sa skladá zo série úloh, ktoré sú zo začiatku zdanlivo chaoticky prepojené, nič tu nemá logiku. Postup Kliffa nie je dostatočne vysvetlený a ak aj je, tak jeho konaniu neveríte. Hlavnú líniu sprevádzajú často činnosti, ktoré sa hodia skôr do vedľajších aktivít. Či už úvodné vyčistenie komína - jednoducho máte vziať metlu, vyliezť na strechu a na komín… lenže nikto vám nepovie ako. Je to hra, kde mám zistiť, ako sa čistil komín? To fakt musím až naň? Pôsobí to nereálne a komicky.

Prvé dve kapitoly sú jeden neprívetivý chaos. A na konci druhej kapitoly narazíte na prvého závažného bossa, ktorého som síce bez problémov porazil, no zážitok z neho bol nulový až frustrujúci. Musíte uskakovať, používať štít, úskok, kombá… to je všetko v poriadku, len do toho treba dávať pozor, aby ste nevyšli z oranžovo vyznačeného kruhu a úprimne, je to otravné a nezábavné. Súboje s bossmi sú pre hráča lineárnej kampane čisto o tom, že potrebujete nahromadiť veľa potravy - najlepšie uvareného jedla, ktoré vám doplní zdravie as potom klikať, klikať, klikať… a dúfať, že prežijete. Boss na vás prevažne neférovo zaútočí. Bez okamžitého oživenia pomocou špeciálnych gúľ (ktoré vám umožnia okamžite vstať z mŕtvych) alebo jedla ste v koncoch!

Pochopím ťažké súboje v Souls hrách, tam sú ale pomerne férové a dajú sa naučiť a zdolať. Máte pocit neustáleho zlepšovania. V Crimson Desert je to úplne inak - mnohí bossovia sú dizajnovo zaujímaví, ani nekopíruje jeden druhého a stále objavujete nových a úplne kreatívnych, no je tu prvok, ktorý by som označil za grind. Nutnosť nabrať si desiatky jedál alebo hrať hodiny a vylepšovať postavu a výzbroj. A ani to úplne nepomôže, pretože vám hra pod nohy hodí úplne iný typ bossa, ako ste čakali a musíte sa dovtípiť, aká naňho platí taktika. Skúsim to vykresliť na jednom bossovi ku koncu štvrtej kapitoly. Silný  protivník sa na vás zaženie a bez toho, aby ste pochopili, čo sa udialo, ste mimo označený priestor a máte 30 sekúnd vrátiť sa na políčko. Nestihol som to a zápas sa musel zopakovať. Lenže hra vás nevráti priamo pred súboj, chyba lávky! Ale pred nudné a zdĺhavé puzzle a sériu prestrihových scén, ktoré nemôžete preskočiť, iba urýchliť. Takže znova daný protivník a repete. Popravde, radili sme sa spoločne s ostatnými recenzentmi a aj tak mi to zabralo niekoľko pokusov, lebo pochopiť, čo hra chce, je neuveriteľné a navyše dané dizajnové prekážky sa nezlučujú so zábavou.

Úprimne mi nevadia ťažké hry, tých som nahral mraky a vždy som si ponadával a pozúril, ale nakoniec som pochopil, že je chyba v mojej netrpezlivosti a neskúsenosti. V Crimson Desert to tak v prípade bossov nie je. V iných hrách je radosť aj vtedy, keď si trojkolových bossov musíte zopakovať, lebo sa ich už predtým naučíte hravo zvládať. Tu sa to deje len výnimočne. Väčšinou mi bossovia pripadajú ako nutná prekážka, ktorá má skrátka prekážať. Vyladenie bossov je vyslovene nutné. Takto si titul nezíska mnoho hráčov a podotýkam, že by ma to mrzelo. Potenciál tu je - nedrieme, ale snaží sa vyšvihnúť, zatiaľ to ale ide priťažko.

Vieme, že prvý patch po vydaní vyladí množstvo problémov a zoznam opráv bude obrovský. Už počas recenzentskej verzie pribudla jedna záplata, ktorá vylepšila zážitok o mnoho percent. Významná úprava k bežným hráčom vraj príde až neskôr-  pribudne možnosť kupovania si priestoru v inventári u obchodníkov. Na začiatku sme mali problém s malým inventárom, až zničujúco malým, z preskúmavania sa stala frustrácia - vyhadzovať predmety, nahrádzať inými - priestor zaberajú rovnako dokumenty aj iné veci. Chýba systém váhy a jednoducho hocijaký predmet znamená jedno políčko. Bodka. Celý princíp je zle navrhnutý, ale v poriadku, aj na toto sa dá nakoniec pristúpiť a mávnuť nad tým rukou. Množstvo vedľajších aktivít vám totiž ako odmenu dá aspoň políčko v inventári. Vyzerá to ako na nápad, ktorý sa ale nestretol s pochopením, týrajúca funkcia hry, ktorú autori aspoň čiastočne prirýchlo opravili.

Podobne funguje systém vylepšovania postavy. Zbierate Abyss artefakty a tými si viete vylepšovať jednak postavu, ale aj výstroj. Tie získavate veľmi pozvoľne zabíjaním alebo ako odmenu v úlohách, či za riešenie zložitých hlavolamov a samotným prieskumom na mape. Na križovatkách ciest taktiež narazíte na zapečatené artefakty, pre ktoré musíte zvládnuť nejakú výzvu - zastreliť sedem protivníkov šípom alebo skrotiť divoké kone a podobne. Mimochodom, keď už sme pri krotení koňa - hlúpejšiu minihru som nezažil, aspoň pre mňa sa stalo skrotenie koňa nekonečným bojom pochopenia logiky a mojej nešikovnosti (pri inom pokuse mi stačilo držať šípku dole po celý čas). Trvalo to dlho. Red Dead Redemption 2 túto funkciu mal tiež a zvládol ju oveľa lepšie.

Návykový a hlboký svet

Dosiaľ to vyzeralo len na príval kritiky - tá vychádza prevažne zo série frustrácií. Je to vinou zlej komunikácie systému (hry) smerom k hráčovi, čo sa dá vyriešiť, horšie sú na tom tie problémy, ktoré sú od koreňa slabé a spôsobené vinou zlého dizajnu. Súbojový systém som už spomínal, je doslova návykový a precízne spracovaný. Horšie to je s kamerou, ktorá vám niekedy nedovolí vzdialiť sa, hoci by mala (chyba?). V interiéroch hnevá ešte o čosi viac - najviac naštve pri nekonečnom súboji s bossom. Problém vidím aj v nekonečnom boji s mračnami nepriateľov pri vyslobodzovaní pevností a kempov - ale to môže byť spôsobené aj ďalšou mechanikou. Máte možnosť spravovať vlastný kemp a takisto členov a žoldnierov, tých viete posielať na výpravy a riešiť úlohy za vás (ťažiť kameň, rúbať drevo, stavať sochy, mosty… útočiť a tak ďalej).

Crimson Desert pričasto osciluje medzi dokonalosťou a neuveriteľným marazmom. V zásade ide veľakrát o to, že sa hra snaží byť všetkým a úprimne, prajem jej to. Lebo takúto hru sme tu ešte nemali a ak by sa všetko podarilo, tak by to bolo skvelé. A možno sa to raz podarí, pretože titul je magicky návykový, stačí vydržať a presvedčiť vývojárov, aby zlepšili obrovské nedostatky. Verím že po oficiálnom vydaní to bude jednoduchšie, pretože si hráči pozrú videonávody alebo prečítajú recenzie. Pre nás recenzentov, ktorí sme hru dostali v predstihu, to je tvrdší oriešok.

Obrovský svet ponúka množstvo obsahu a vymenovať všetko by som ani nezvládol a ani nechcel. Tak naznačím aspoň ochutnávky. Budete tu môcť lietať na drakovi, na teplovzdušnom balóne, viezť sa vo vlaku, vlastniť domáce zvieratká, farmárčiť, rúbať drevo, ťažiť kamene, farbiť si oblečenie, vylepšovať zbrane, variť jedlo, loviť ryby a množstvo iných aktivít. Daň za tieto možnosti? Veľa možnosti je plytkých. Napríklad zoznámenie sa s mačkou alebo psom je iba o tom, že pravidelne navštevujete psa a klikáte na neho. Trvá to niekoľko herných dní a máte ho. Vie vám pomáhať zbierať predmety a asistovať vám, mačka vám okrem toho vie ešte otravne vymňaukávať a skákať po ramene. Čo sa kovania týka, tam je jedna animácia na všetko, keď vyrábate luk, je animácia búchania kladivom po akomsi plechu (asi štíte) atď. Zaujímavou voľbou je možnosť farbiť si výstroj svojej postavy aj koňa. Lenže počas celej hry som našiel tri recepty na farbivo - väčšinou ide o kombináciu kvetín a podobne. Vlastné experimentovanie sa neoplatilo, asi treba ísť vyslovene podľa receptu.

Teraz to najlepšie - toto ma bavilo už v Red Dead Redemption 2 a tu je to znásobené -  Objavovanie mikro príbehov. Nejde o úlohy, ale o náhodné dialógy s postavami, objavovanie sveta, získavanie poznatkov, pozorovanie. Tam niekto chytá ryby, inde sa ktosi háda s manželom, niekto vás poprosí o pomoc a naláka do pasce. Alebo môžem vypichnúť prieskum na vlastnú päsť, pretože krajina je bohatá na lokácie, na ktoré vás ani zďaleka neprivedie hlavná kampaň. Obrovský svet je zaplnený takým množstvom zaujímavého obsahu, že to hraničí s dokonalosťou - toto sme tu ešte nemali, navyše v takom krásne spracovanom prostredí. Nejde len o technológiu, ale aj o precíznosť dizajnu - jaskyne, hradby, ruiny, pevnosti, stavby, sochy. To všetko zasadené do neuveriteľnej krajiny - skutočná odmenou pre hráča.

Mapa je rozsiahla, ale aj bohatá, nie je prázdna ani šedivá. Sú tu veľhory, snežná krajina, púšť (asi najlepšia herná púšť vôbec) a kde-tu sú zapustené mestečká a dedinky. Do toho sa vlieva nutnosť riešiť si oblečenie podľa prostredia - inak to má postih na staminu a ste slabší v boji, ale aj v lození po skalách. Popravde som si spomenul na mesiace strávené v The Elder Scrolls: Morrowind - keby som bol mladší a mal primerane veľa voľného času, viem, kde by som trávil prázdniny. Túto hru netreba ponímať ako príbehovú a kampaň je v zásade nutným zlom. Hoci príbeh otvára cestu k mnohým schopnostiam a možnostiam. S tými si otvorený svet užijete lepšie. Záleží od typu hráča. Crimson Desert sa snaží spájať viaceré žánre do jedného celku a som si istý, že hodnotenia podľa toho budú vyzerať.

V hre nechýba možnosť zariaďovať si vlastný dom nábytkom, kvetinovou výzdobou a pod. Všetko je to vykúpené najcennejšou komoditou, akú smrteľník má - voľným časom. Jasné, je to hra a ten čas tu strávite dobrovoľne, ale zariadiť, aby ste tu niečo mali presne podľa vašich predstáv, je priam neuveriteľne zdĺhavé. Tak ako všetko. Nachádza sa tu aj špeciálny systém zrýchleného cestovania pomocou portálov, na mape je ich radosť objavovať a hráčovi to nevadí a vďaka tomu spozná dôkladnejšie lokácie. Pohoda… no vo vlastnom kempe si najskôr musíte  musíte portál obnoviť a nájsť chýbajúcu časť! Takže kým to všetko spojazdníte, stanete sa otrokom a budete jazdiť na koňovi do nekonečna, alebo úmorne skákať zo skaly a skracovať si tak cestu. Eh! Perlička, pochybujem, že niekto dokáže bez informácií od niekoho na internete alebo v návode zistiť, ako sa portál obnoví. Prechádzal som okolie, kde by mohol byť a nič - (SPOILER) bol zarastený trávou a zeleňou a bolo ho treba podpáliť schopnosťou meča (ktorú som ani nevedel, že mám). Potom nájsť portál po dokončení nepovinnej vedľajšej misie v kameňolome pod kameňom v skrytej jaskyni. Podotýkam - nikto vás neinformuje a tak je to tu s množstvom iných vecí.

Chápem, niekto to ocení - určite sa nájdu hráči, ktorí to ocenia - osobne aj mne vyhovuje objavovať nové veci a toho je tu nadostač, len niekde treba uvolniť paru. Nie pri všetkom sa musíme vytrápiť. V tejto hre až po desiatkach hodín zažijete ten pocit príjemného trávenia času ako v iných otvorených svetoch. Zároveň je však zaujímavý a lákavý, vôbec nie je nudný ako ten v posledných dieloch Assassin’s Creed. Neustále niečo nové objavujete, a to v tom dobrom aj zlom. Len obsah z trailerov - a to na čo sa hráči tešia, tu nie je hneď, ale ukryté za stovkami úloh. Tie sú rozmnožené  a je ich neúrekom, ale príliš ďaleko od prepracovania ako v Zaklínačovi 3. Tu sú fádne zadania, ako prines (kvetiny, mäso…) alebo pokročilejšie - postaviť osadu, ale na tú potrebujete zas rozmýšľať, či nie je chyba v hre, alebo skutočne musíte len trpezlivo počkať a najať ďalších pracovníkov.

Vedľajšie aktivity zahŕňajú aj lov banditov - podobne ako v Red Dead Redemption, lenže tu je to také nemastné-neslané. Jednak nemáte laso a živých ťažko chytíte, keď na vás v skupinke zaútočia a musíte sa brániť. Navyše sa musíte dotrmácať na jedno z troch miest (viac som nenašiel) z celej mapy, čiže raz idete kilometer, inokedy aj päť kilometrov, do toho vás ruší kostrbatý terén a množstvo útočníkov. A čo je najhoršie, ak zajmete živého protivníka, dokola opakuje otravnú vetu a nie stále novú… čiže je to čisto vyplňujúci obsah, bez vierohodnosti.

Tento svet si žiada uveriteľné príbehy, no má ich len pri pozorovaní bežného života. Ten stojí a padá na tom, či si ho budete dôkladne všímať - neodporúčam! Lebo tu nie je tradičný denný a nočný cyklus ako v Kingdom Come: Deliverence 2, ale podobný systém ako v treťom Zaklínačovi - NPC sú len ako kulisa, hoci niektoré menia stanovisko, ale nejaká logika tam je. Napr. banditi nie sú vždy na tom istom mieste, ale aj ďalej, alebo ich tam vôbec nenájdete (musíte prísť v inom čase, čo vám, samozrejme, nik nepovie).

Nemusíte hrať iba za jednu postavu, ale vedľajšie aktivity môžete robiť aj s dvojicou úplne rozdielnych postáv, tie zdieľajú spoločný inventár a uloženie staminy a života s hlavným hrdinom, no majú kompletne vlastný strom so schopnosťami. Ďalšie postavy sú zaujímavé, no je otázne, nakoľko budete ochotní si ich vylepšovať pridraho získanými artefaktami. V každom prípade sa mi hranie za ženskú hrdinku pozdávalo a bolo pomerne zaujímavé a šťavnaté.

Grafická prezentácia je úžasná, hra beží na vlastnom Black Space Engine. Príroda, detaily krajiny, obloha, využitie najnovších technológií je brutálne a fascinujúce. To isté sa dá povedať o fyzikálnom modeli. Možnosť hádzať predmety alebo nepriateľov, rôzne ich posúvať, používať špeciálne schopnosti je radosť, nehovoriac o pokročilých funkciách v neskorších fázach hry - kúzlach. Prekvapilo ma, keď som omylom prevrhol horiace ohnisko a to zapálilo blízke okolie a vystrašilo ľudí navôkol. Nechýbajú nové voľby Ray-tracingu - napr. rekonštrukcia lúčov. Bohužiaľ, na mojej grafickej karte NvidiaGeForce 4070Ti, pri 4K rozlíšení to spôsobilo pokles fps a nevedel som oceniť kvality tejto funkcie, no pri výkonnejších strojoch alebo nižšom rozlíšení môže byť užitočná a lákavá. Drzo by som však mohol označiť spracovanie ľudských postáv za poslabšie, ale to je zbytočné rýpanie. Avšak v kontraste s krajinou smiešne kričí.

Zvuk a hudobný sprievod? Jedna báseň! Jemný soundtrack neruší a pôsobí pokojne a príjemne dopĺňa putovanie svetom. Úvodná melódia je priam relaxačná, čo je v opozícií k celkovému naladeniu titulu. Oceňujem anglický dabing, ktorý je na úrovni, našťastie, vývojári nešli v tomto smere cestou využitia umelej inteligencie. Drnčanie zbraní a hučanie na bojisku či prípadné zvuky zveri sú úžasné, obzvlášť s dobrým priestorovým zvukovým systémom.

Čo sa týka technického spracovania a stability, záleží od systému. Niektorí hráči mali problémy s grafickými kartami, ja som mal šťastie. Veľmi záleží od presnej verzie ovládača. Prvýkrát som mal výrazný technický problém až po 70 hodinách hry, kedy som nevedel hru spustiť (stačilo aktualizovať ovládač, problém sa zopakoval na druhý deň, hra mi aj zamrzla, čo sa stalo jeden jediný raz) inak sa ale hra hýbala plynulo a žiadne vážnejšie technické problémy som nezažil. Iní recenzenti ich vraj mali. Ale zrejme to bude individuálne. V ôsmej hlavnej misii síce bola chyba, vďaka ktorej bolo nutné misiu reštartovať a hrať odznovu, ale to by malo byť opravené. V zásade nič výrazné.

Záverečné hodnotenie

Crimson Desert nie je pre príležitostného hráča. Stačí pár dní pauza od hry a ste stratení. Autori prezentujú titul ako akčnú adventúru, no ide o RPG, ktorá lavíruje jemne na pomedzí. Bez vylepšovania postáv (akýmkoľvek spôsobom) nemáte šancu. Mnohokrát sa hra správa doslova neférovo a proti logike. Na druhej strane, ponúka otvorený svet, aký som jakživ nezažil - nikde. Veľmi si želám prehodnotenie niektorých krokov a opravy či zmeny do budúcna, lebo by sa to žiadalo. Potom by hra oslovila hráčov, ktorí s láskou spoznávali aj kraje iných hier, no v takomto množstve a hĺbke, v akej je to tu, to nebolo nikde. Výsledné známky pri hodnotení hry budú zrejme rozmanité. Viac ako inde totiž záleží od uhlu pohľadu. Osobne nemôžem hodnotiť inak, než hodnotím, pretože hrám verziu ešte pred Day One patchom a takisto s mnohými vecami, čo som si snáď v texte obhájil, vyslovene nesúhlasím. Crimson Desert sa ale nevyberá podľa výsledného čísla, ale podľa kontextu. Je to komplexná hra s množstvom pridanej hodnoty, ktorá si svoju cieľovú skupinu musí získať. Kto sa v nej nájde, bude krochkať blahom.