Nervy drásajúca atmosféra, pútavý príbeh alebo výzvy v podobe hlavolamov. Toto sú aspekty hororových hier, ktoré nie je vždy ľahké splniť. Španielske štúdio Daloar si trúfa na pokorenie týchto mét v podobe nového titulu The Occultist.

S týmto žánrom som mal doteraz nulové skúsenosti. Nie je to tak že by som nemal rád hororové hry, skôr som sa k nim počas svojej hernej kariéry z rôznych dôvodov nedostal. Aj preto som si chcel vyskúšať zrecenzovať niečo nové a popravde vôbec to neľutujem.

Alan Rebel je skúsený paranormálny vyšetrovateľ, ktorý sa po náhlom zmiznutí svojho otca rozhodne ísť ho hľadať. Pátranie ho privedie na tajomný a zároveň desivý ostrov Goldstone, ku ktorému sa nechce nikto ani len priblížiť. Alan už od svojho otca počul o ostrove, na ktorom sa narodil, ale už v skorom veku ho opustil. Alan si ako okultista počas svojho života prešiel všeličím, ale na príbeh, ktorý bude postupne odkrývať na ostrove, ho nemalo čo pripraviť. Ak si nedá pozor, môže to byť jeho posledné dobrodružstvo.

Alan pôsobí ako drsný, ale inteligentný chlap, ktorý je zároveň dostatočne empatický na to, aby sa zaujímal o osudy neznámych ľudí, nielen o svojho otca. Dabuje ho americký herec Doug Cockle, ktorého väčšina z vás pozná zo Zaklínača 3, kde prepožičal svoj hlas hlavnej postave, Geraltovi z Rivie. Alan síce nie je najcharizmatickejšia hlavná postava v hernom svete, ale jeho mierne ego, schopnosť prekonať strach sarkazmom a zároveň prijímanie výziev v záujme nájdenia svojho otca, z neho robia osobu, ku ktorej som si časom vytvoril aspoň nejaký citový vzťah. Dostatočný na to, aby ma nútil pokračovať v hraní.

Ako okultista máte k dispozícií magické kyvadlo - pendulum, ktoré vám pomáha pri pozorovaní paranormálnej aktivity. Zo začiatku ho budete používať na hľadanie vodítok a objavovanie objektov, ktoré sú ľudskému zraku schované. Tu sa mi páči, že okrem predmetov, ktoré posúvajú váš postup, vidíte aj výjavy, ako obrazy, krv alebo kríže, ktoré vylepšujú atmosféru a príbeh. Postupom v hre bude získavať ďalšie schopnosti, ako vrátenie času, ovládanie spektrálnej vrany alebo zariekavanie potkanov. Vrátenie času funguje v tom zmysle, že môžete vrátiť nejaký predmet do pôvodného stavu, napríklad rozložené telo bude mať podobu, ako keby daná osoba práve zomrela. Vrana vám zas bude prinášať predmety z nedostupných miest a tiež spúšťať mechanizmy, ktoré sú mimo vášho dosahu. Ovládanie potkanov dostanete až ku koncu hry a celkovo ho budete používať najmenej. 

Hlavná činnosť, ktorej sa budete venovať, sú však logické hádanky a hlavolamy. Po dohratí hry musím povedať, že The Occultist mi pripadá viac ako logická hra s hororovými prvkami než čisto hororová hra. Mne ako nováčikovi v tomto žánri to vôbec nevadilo, ale hardcore hráčom, ktorí očakávajú strach a teror, by to mohlo prekážať. Hádanky sú spravené šikovne, pár typov sa v rámci hry opakuje, ako napr. zistenie presnej kombinácie zámku alebo uhádnutie mena osoby, ktoré treba napísať na dvere, kde sa nachádza jej duch. Všeobecne je ale rôznorodosť hádaniek veľmi pestrá. Čo sa týka ich obťažnosti, väčšinou sú intuitívne, ale párkrát som sa dlhšie zasekol a predĺžilo to môj playtime možno o hodinu. V jednej z nich som musel prekresliť makeup z mŕtvoly na inú mŕtvolu a, samozrejme, som celý čas rozmýšľal, či to vôbec robím správne. Nakoniec som sa k tejto úlohe vrátil a po pár pokusoch som to konečne zvládol. 

Samozrejme, keď sa zaseknete a neviete čo ďalej, môžete si vytiahnuť svoj notes, do ktorého sa všetko, s čím interagujete, automaticky zapisuje. Zakresľujete si tam aj obrázky z príbehu s popiskami, aby ste si mohli zhrnúť, čo sa doposiaľ v príbehu udialo. Všetky predmety a indície, ktoré časom nazbierate, si teda zapíšete do notesu, kde budú indície pekne prepojené, aby ste zhruba vedeli, čo máte robiť ďalej. Často totiž nebude môcť hlavolam vyriešiť hneď a budete cestovať medzi miestami a vracať sa naspäť s potrebnými informáciami a predmetmi. 

Najväčší problém hry je AI a samotný hororový aspekt. Myslím, že vývojári vytvorili zbytočne akčný filmový trailer, ktorý vôbec nereprezentuje reálnu hrateľnosť, s ktorou sa budete stretávať v 90% hry. Alan sa proti nepriateľom nemá ako brániť, musí len utekať, kým ho prestanú prenasledovať. To by nebol až taký problém, aspoň mne to teda nevadilo, ale logicky vývojári na vás nemôžu poslať extrémne rýchlych a nebezpečných duchov, keď sa nemáte ako brániť a to potom vytvára situáciu, kde ich nevnímate ako hrozbu.

Počas príbehu sa budete musieť popasovať s bosmi, ktorí ale nemajú nejaké špeciálne mechaniky alebo viac fáz a ich porazenie bolo extrémne jednoduché. Stačí použiť vlastný pohyb a schopnosti pendulum. Variabilita nepriateľov je tiež malá. Najčastejšie sa budete stretávať s duchmi, ktorí si vás častokrát nevšimnú, keď okolo nich prejdete a keď vás aj zbadajú, ľahko im utečiete. Mechanické bábiky, ktoré majú na sebe pripnutý dynamit, k vám len pribehnú a po pár sekundách vybuchnú, no vy ste medzitým už ďaleko od miesta výbuchu. Niektorí duchovia majú predefinovanú cestu, takže je veľmi ľahké sa im vyhnúť. Toto všetko len utvrdzuje môj pocit, že hra je viac o logickom riešení hlavolamov než o strachu.

Hra síce obsahuje ľakačky a strašidelné momenty, ale nie je ich veľa. Priznám sa, že párkrát ma hra vyľakala. Stalo sa mi to, keď som sa sústredil a rozmýšľal nad nejakým hlavolamom a pri vstupe do inej miestnosti nastal jump scare. Občas sa vám aj stane, že na nejakom mieste alebo po interakcii na vás vyskočí obluda a nastane quick time event, kde keď nestihnete podržať tlačidlo dostatočne dlho, zomriete. Pri smrti nenastanú žiadne brutálne animácie ako v AAAA tituloch, skrátka zabručíte a postupne stmavne obraz, čo teda nepridáva na vašom zážitku z hrania. Skoro som zabudol na trošku zbytočnú mechaniku, kde si môžete podľa zakrvavenia vašej ruky kontrolovať váš život. Použijete to možno párkrát, po utrpení poškodenia skrátka začnete utekať a nebudete riešiť, koľko máte života, keďže sa vám automaticky doplní.

Zo začiatku budete prechádzať temným lesom a farmou, ale postupne sa dostanete do mesta Goldstone, cez opustenú nemocnicu do strašidelného cirkusu, až po starý cintorín a pár ďalších lokácií. Pri skúmaní uvidíte veľa nepekných scenérií a celkovo príbeh hry vás skôr rozosmúti než vyvolá strach. Prechody lokáciami sú veľmi lineárne, ako sa už od takýchto titulov očakáva. Medzi vaše vedľajšie aktivity patrí aj zbieranie medailónov, nachádzanie malých kaplniek a čítanie úryvkov z evanjelia. Bohužiaľ, keď opustíte lokáciu, hra vám nedovolí vrátiť sa naspäť, tým pádom sa vám ako aj mne môže stať, že na konci hry budete mať objavených 7/8 kaplniek.  

Síce hra dosť trpí na slabšiu hororovú atmosféru produkovanú nepriateľmi, zato atmosféra z krajiny a lokácií je prenikavá. Smutná a hororová hudba tiež pridáva na pútavej atmosfére. Tu spomeniem slovenskú stopu na hre, skladby boli naspievané slovenskou hudobnou skupinou Bratislava symphony orchestra.

Lokácie sú výrazné a graficky hra vyzerá naozaj dobre, avšak modely postáv by mohli byť podľa môjho názoru detailnejšie. Už klasicky sa autori rozhodli využiť Unreal engine 5, čo si ale pýta daň na fps. Hlavne v prvej hodinke som sa pri mojej RTX 3070Ti, musel dosť pohrať s nastaveniami a DLSS. Občasnému sekaniu som sa teda nevyhol, ale v lokáciách, kde už sa nenachádzajú stromy, ktoré hádžu veľa tieňov, sa mi už fps ustálili a nevšimol som si nejaké väčšie výkonnostné prepady. Vývojári odporúčajú RTX 4070 Super alebo RX 7800 XT, čo sú už lepšie karty spomedzi starších generácií a majú viac VRAM. 

The Occultist veľmi dobre pracuje s vytvorením temnej a mystickej atmosféry. Príbeh je dostatočne dobrý na to, aby vás nútil pokračovať v odkrývaní tajomstiev ostrova Goldstone. Hlavolamy sú dobre spracované a váš denník je dobrá pomôcka, keď sa pri niečom zaseknete. Bohužiaľ, jednoduchá AI vás častokrát neohrozí a tým pádom vo vás nevyvolá veľký pocit strachu a nutnosti boja o prežitie. Hru by som skôr odporúčal ľudom ako ja, ktorí nemajú veľa skúseností s týmto žánrom, ale chceli by si ho vyskúšať.