V určitom období bolo stratégií z čias druhej svetovej vojny ako maku. Potom nastal odliv. Asi najznámejšie sú konkurenčné RTS zo sérií Blitzkrieg, Company of Heroes a Sudden Strike. A práve posledná spomenutá značka sa znovu preberá k životu. Alebo sa o to aspoň pokúša. Je totiž  otázne, či vás dokáže uspokojivo vtiahnuť do víru vojny.

Hlavným lákadlom hry majú byť tri ťaženia, ktoré obsahujú série misií pre nacistické Nemecko, západných Spojencov a Sovietsky zväz. V ponuke sú niektoré preslávené a iné menej známe bojiská, pričom niekedy si ich vyskúšate za jednu aj druhú stranu konfliktu. Takže vás čaká Monte Casino, operácia Bagration, Barbarossa, ale aj bitka o Budapešť alebo Krétu. Samozrejmosťou je postupné odomykanie misií, keď zdoláte predošlé.

Pred bitkou a vstupom na mapu si zvolíte veliteľa, ktorý bude na čele operácie. Každá frakcia ponúka tri osobnosti, pričom je to opäť mix povedomých (Rommel, Patton, Montgomery, Malinovsky...) aj trochu menej slávnych mien (Freyberg, Heinrici, Timoshenko...). Dôležité však je, že každý veliteľ má určité zameranie (obrana, útok, taktika) a bonusy, ktorými ovplyvňuje jednotky, ich taktiku a možnosti. Takže tanky majú väčší dojazd, možnosť presnejšej streľby alebo zakopania, pechota má vyššiu odolnosť a je vybavená dymovnicami, medici sú účinnejší a podobne. Niektoré z týchto výhod získate až po úspešnom zavŕšení misií a investovaní bodov v sekcii doktrín. Tam si vyberáte prioritné možnosti, ktoré sa dajú ešte mierne modifikovať formou dvoch menších a jedného hlavného bonusu.

Misie ako také sú často dosť rozsiahle, máte v nich splniť niekoľko úloh a v podstate máte voľnú ruku v tom, ako to vykonáte a ako budete postupovať. Musíte si však vystačiť s pridelenými posilami a obmedzenými zdrojmi, ktoré môžete získať hlavne obsadením menších nepriateľských zón, ktoré sú všade naokolo. Žiadne budovy nestaviate. V praxi to vyzerá tak, že v ohraničenej oblasti zničíte všetky sily protivníka a miesto si prisvojíte aj s príslušnými zásobárňami munície, paliva, niekedy aj opravárenskou a vojenskou technikou bez posádky, ktorá je tam odstavená. Do vozidiel stačí poslať ľubovoľných členov pechoty a sú vaše. Bez nábojov sú vojaci a technika po krátkej dobe na suchu a bez pohonných hmôt sa vaše tanky a autá viac nepohnú, takže zásoby majú veľký význam. 

No obzvlášť dôležité sú centrálne budovy základní, ktoré obsahujú zdroje prestíže. Keď ich ovládnete, postupne, až do vyčerpania zásob, generujú body prestíže a tie používate na privolanie posíl. Prírastky si môžete vyberať v budovách označených ako vojenský, železničný a námorný checkpoint. Ponuka je podobná (pechota, tanky, protitankové zbrane, artiléria, protiletecká technika a podporné pozemné jednotky) len niekedy prichádzajú priamo z okraja mapy, inokedy ich po koľajniciach privezie nákladný vlak alebo z mora privezú námorné transporty. Vyzerá to veľmi efektne.

Okrem toho sú na mape aj iné budovy so špecifickým významom. Rádiostanice a radarové stanice umožňujú privolanie letectva (obvykle tiež za body prestíže), čo zahrňuje bombardéry, stíhače tankov, prieskumné lietadlá a výsadky s parašutistami. Veliteľské stany poskytujú informácie o okolí a určite je dobré ničiť nepriateľské poľné štáby, odkiaľ protivníkom neustále prichádzajú posily.

Váš progres na každej mape v spočíva v tom, že sa pokúšate obsadiť čo najviac nepriateľských pozícií a priebežne dopĺňate svoje stavy, aby ste dokázali splniť hlavné ciele. To sa vám ale pri všetkej snahe aj tak nie vždy podarí. Obrovským problémom hry je totiž jej nevybalansovaná náročnosť. Môžete si síce vybrať z troch obťažností, ale pri každej budete trpieť, len zažijete o niečo menej alebo viac frustrujúcich momentov. Už prvé misie sú poriadne tuhé. Potom sa môže objaviť nejaká úplne ľahká, ale len na oklamanie, pretože v ďalšej vás už opäť čaká peklo. Väčšinou vás síce nepriateľ úplne nezdecimuje, ale skrátka nedokážete splniť všetky ciele, lebo nebudete mať dosť vojska, aj keby ste získali všetky dostupné body prestíže na mape. Ocitnete sa v patovej situácii.

Niekedy vám pri postupe pomôže prehodnotenie vašich krokov a nahranie niektorej automaticky uloženej pozície na mape (vďakabohu aspoň za to) a možno to po viacerých opravných manévrov zvládnete, ale to už je naozaj skôr trápenie a nemá to so zábavou veľa spoločné. V súvislosti s tým si všimnete niekoľko hrubých chýb hry.

Jednotky nemajú korektné parametre a celkovo sú nevyvážené. Obzvlášť pri hre za Nemcov sa mi často stávalo, že som stál proti nepriateľskému tanku, ktorý mal taký silný pancier (ešte posilnený pri zakopaní), že ho nedokázalo preraziť ani niekoľko mojich tankov a protitankových diel súčasne. Iste, v realite bola technika, na ktorú kanóny nižšieho kalibru jednoducho nestačili, ale dala sa využiť napríklad taktika útoku zozadu, kde mali aj mocné kolosy slabý pancier, a tak aj Shermany zdolali Tigra. Lenže Sudden Strike 5 nič také ako odlišné pancierovanie na rôznych častiach techniky nemá a prakticky nerozlišuje, a teda ani neberie do úvahy odkiaľ a aké miesto ste zasiahli. A tak sa niekedy súboj proti jedinému tanku natiahne na desať minúť, kým ho v hre zdoláte. A môže sa stať aj to, že vaša divízia minie všetku muníciu a ostreľovaný nepriateľský stroj má sotva škrabnutie.

Paradoxne, umelá inteligencia v hre je strašne úbohá, takže to vás niekedy v týchto ťažkých situáciách zachráni. Protivníci väčšinou postupujú nelogicky, nevedia sa prispôsobiť vašej taktike, len bezhlavo útočia z prednastavených smerov. Alebo zostávajú v pasívnej obrane, ktorá je účinná hlavne preto, že väčšina vašich striel sa odráža od nepriateľských tankov a spôsobuje len minimálne poškodenie.

No AI robí šarapaty aj vo vašich radoch - vaši vojaci sú hlúpi, často vôbec nereagujú na to, keď po nich niekto strieľa a len zriedka automaticky liečia zranených spolubojovníkov, hoci majú lekárničku alebo sú to priamo medici. Na bojisku sa bežne povaľujú tucty pešiakov s bielym krížikom nad umierajúcim telom, na ktorých musíte manuálne po jednom klikať, inak o chvíľu definitívne zahynú. Musíte aj osobne vydávať príkazy na hádzanie granátov a iné špecifické činnosti a vojaci sa bežne kdesi zaseknú, keď ich premiestňujete - alebo hoci len pri vyliezaní z vozidla. Posily vyložené z vlaku niekedy tiež zostanú zakliesnené v budove alebo inom objekte a nedajú sa použiť. Pathfinding je hrozný. Skrátka a dobre tých problémov a komplikácií pri hraní sa nakopilo pomerne veľa.

Na druhej strane, hra prináša pomerne rôznorodú náplň misií, slušné taktické možnosti a pekné vychytávky - aj keď sme ich už väčšinou videli v predošlých častiach alebo iných hrách. Územia sú často križované riekami, ktoré majú aj brody, kadiaľ prejde technika a vojaci. Okrem toho sú tam, samozrejme, mosty, ktoré sa dajú zničiť alebo naopak opraviť. A dokonca viete postaviť na ľubovoľnom mieste pontónové mosty. Tanky majú možnosť otvoriť poklop pre pozorovateľa, čím získajú väčší dohľad. Veľmi jednoducho a prakticky sa dajú meniť formácie označených jednotiek - stačí podržať tlačidlo myši na zvolenom mieste a poťahovaním sa mení usporiadanie síl.

Ak dúfate, že viac vyžitia popri kampaniach vám poskytnú iné režimy, opäť vás čaká sklamanie. Hra síce obsahuje skirmish aj multiplayer, ale sú zastúpené skôr symbolicky. Ponuka je podobná, obsahuje dva režimy a každý z nich len dve mapy pre 2- 4 hráčov, teda dokopy štyri scenáre. Mód dominancie je založený na obsadzovaní a udržaní kontrolných pozícií, ktoré znižujú body nepriateľa. Taká klasika, ibaže keď sa prehrávajúcej strane podarí zmocniť väčšiny pozícií, okrem uberanie vašich bodov sa jej obnovujú aj tie vlastné, stratené. Takže v prípade vyrovnaných súperiacich strán, ak neurčíte aj časový limit, sa môže bitka extrémne natiahnuť. Breakpoint je zas režim, kde sa  od začiatku útočiaca strana pokúša zmocniť kontrolných pozícií, ktoré sa snažia udržať obrancovia. Okrem nedostatku máp to celé prebieha dosť chaoticky, hlavne pri privolávaní posíl z rôznych strán a pozícií. Dlho pri tom nevydržíte.

Grafika je celkom pekná, terén je plastický, plný objektov a detailov. Dá sa približovať, vzďaľovať a otáčať. Autentické dobové jednotky sú vizuálne pekné, ale bežným problémom je vyhľadať ich v teréne. Splývajú totiž s okolím. Výbuchy sú solídne, fyzika je obstojná, všimnete si napríklad strely odrážané od silného panciera, deštrukcia sa prejavuje ničením budov a niekedy vidíte krátery v zemi, ale tie po chvíli úplne zmiznú a zem zostane neporušená. Môžete si všimnúť zaujímavé svetelné efekty, napríklad odrazy slnka v mlákach a vodných zdrojoch, ktoré sa navyše menia pri posúvaní kamery. Na púšti v piesku vidno stopy pásov po tankoch. V nastaveniach si viete určiť úroveň tieňov, terénu, vody, vegetácie, využijete DLSS 4, AMD FSR3 alebo Intel XeS2, Zvuky výbuchov a motorov sprevádzané hláškami vojakov v rôznych jazykoch sú uspokojivé, rovnako ako heroická vojenská muzika. Na ovládanie môžete, samozrejme, použiť myš a klávesnicu, napríklad aj na označovanie bojových skupín, ale hra aj na PC podporuje gamepad.

Sudden Strike 5 nie je hra na zahodenie, ale predsa len do istej miery sklamala. Keby všetko fungovalo, ako má, bola by to solídna RTS z druhej svetovej. Obťažnosť však kolíše a miestami je frustrujúca. Umelá inteligencia jednotiek je tragická a sortiment síce zodpovedá zvolenému obdobiu, no nemá optimálne parametre a celkový balans je dosť zlý. Hru sme dostali v predstihu a pri vydaní by teoreticky mohla byť v lepšom stave, ale zrejme jej kvalita stúpne až časom, po výraznejších úpravách a opravách. Ak sa dokážete zmieriť s určitými nedostatkami, hra vám vie poskytnúť intenzívny vojnový zážitok, ale určite to mohlo dopadnúť lepšie.