Päť rokov po sci-fi hite Returnal sa vydáva štúdio Housemarque na ďalšiu misiu. Saros je roguelike strieľačka, ktorá si buduje vlastný tím hrdinov, svoj vesmír i mystérium - jej hrateľnosť však môže byť fanúšikom povedomá. Autori vopred sľúbili, že tentokrát to bude trochu ľahší záťah, ale nenechajte sa zmiasť, nadávky budú pršať rovnako často i silno ako projektily od bossov na konci každého biómu. Áno, Saros zdieľa hrateľnosť s predchodcom, ale má šancu byť prístupnejší a vo finále azda aj lepší.

Od začiatku sa to hemží menami a neznámymi pojmami, tak prvá hodina je trošku náročná na chápanie i osvojenie. Ale simuluje vzniknutú pozíciu: vitajte v koži Arjuna Devraja na planéte Carcosa. Ľudstvo sem prišlo v zastúpení megakorporácie Soltari, ktorá vycítila šancu ťažiť vzácnu surovinu Lucenite, vďaka ktorej by sa vyriešili na Zemi energetické otázky. Je to klasická situácia, že zrazu nejaká planéta vo vesmíre môže preklenúť naše problémy. Postupne na Carcsou prišli prvé výpravy, no kontakt s nimi sa prerušil. Arjun dorazí ako súčasť posádky Echelon IV, ktorá zisťuje prečo zlyhali tri predchádzajúce - lebo po bádateľoch či prvousadlíkoch niet ani stopy, najprv treba nájsť kolóniu či riešiť signál a...

Aby toho nebolo málo, ani Echelon IV nedrží úplne pohromade - časť tímu sa asi zbláznila, zmizla či chcela spáchať harakiri, iní sa snažia uchovať zdravý rozum. Spoznáte pár členov, ktorí sa usalašia na základni, z ktorej budete vychádzať na výpravy. Tvrdá šéfka, smutný pilot (zmenil sa skôr na servisáka podľa potreby) či iní vám pomôžu zvládať výzvu a aspoň prehodiť pár slov. To je prvý rozdiel oproti Returnal, kde sa sólo hrdinka musela popasovať nielen s nástrahami cudzieho sveta, ale aj samotou.

Arjun má čo robiť: zatiaľ čo ostatní strážia základňu, on je v teréne a odhaľuje nebezpečné tvory, zákutia i ekoystém Carcosy. Táto planéta sa po vzore roguelike mení podľa potreby a počas prvých dní hrania vnímate jej architektúru rozmanito - raz v nej vidíte silnú inšpiráciu poslednou filmovou Dunou (v prológu), neskôr mix renesančných stavieb šmrncnutý s pekelnými výjavmi (Dante Alighieri by sa asi potešil) - impozantné stavy a stĺporadia vs. rozmlátené sochy, pokrútené tváre... Autori všetko miešajú s údernými krátkymi animáciami (úvodné titulky hry sekajú zábery sotva po sekunde), ktoré zamotajú vaše myšlienky - raz vidíte milujúci sa pár, inokedy inferno a pekelné zatmenie, potom riadne výbuchy a netušíte... je to vaša minulosť? Sú to výjavy budúcnosti (ako vo filme Prvý kontakt)?

K tomu smerujú aj ďalšie otázky Carcosy - prečo sú tu iba beštie, ktoré vám idú po krku? To sú domáci obyvatelia planéty či uzurpátori, ktorí odtiaľto vyhnali už inú civilizáciu (lebo narazíte akoby na odkazy či scény iného života). A samozrejme tá najväčšia dilema - čo znamená to obrovské zatmenie? Priamo sa stáva súčasťou hrateľnosti. Keď je planéta akoby v dennom režime, je nebezpečná, pútavá, fascinuje vás veľmi. No keď nastane zatmenie, všetko sa mení na pekelné prostredie, nepriatelia sú drsnejší, zbierate iné predmety a Carcosa ukazuje odvrátenú tvár.

Takže ako ju objavovať, prestrieľať a prežiť? Nebude to úplne ľahké - podobne ako Returnal, aj Saros núka náhodne generované dizajny úrovní. To znamená, že po každej smrti prídete do odlišne vyzerajúcej i štruktúrovanej pasáže. Level sa otvára postupne: prídete do kľukatej časti, ktorou prejdete kúsok ďalej a zväčša ju vystrieda otvorená, kde sa spustí akčná mela a vyrojí sa na vás 4 až 12 nepriateľov. Akcia je zbesilá, rýchla, treba sa uhýbať projektilom a navyše využívať nielen zbrane, úskoky a úkryt. Nestačí sa iba uhnúť a páliť spoza skaly - toto nie je Gears of War. Nejeden súboj (a najmä mid-bossovia) ma naučili využívať celé bojisko, hľadať si svoje trajektórie, lebo keď na vás útočia traja či sa generujú noví, musíte meniť taktiku doslova za behu.

A k tomu využiť aj nový element - modrý štít. Keď si ho totiž zapnete, Arjun sa zaobalí do sféry, potom môžete modré projektily vstrebávať, čo dodáva hre inú dynamiku. Raz ste odkrytí a pálite, inokedy ste v defenzívnom móde a hlcete. Pri dostatočnom množstve môžete vypáliť veľkú explozívnu bombu - a to je trik, čo chcete vedieť využívať na bossov či tuhé držky v správnej chvíli. Štít nevydrží večne nabitý, preto treba rátať s jeho časovaním, nabíjaním i aplikáciou. Je to však esenciálna súčasť hrateľnosti.

Keď všetko vystrieľate, popadá z oponentov energia na zber. V leveloch čakajú aj rôzne farebné kvádre, tie obsahujú nové zbrane, predmety, vylepšenia pre vlastností. Červené rozbijete, modré odomknete, na

žlté treba zväčša splašiť kľúčik. Tých môžete mať aj viac. Vaša celková výbava je dôležitá pre súboje - čím ste ďalej, tým viac zozbierate, bojujete so silnejšou zbraňou, predmetmi a máte väčšie šance na drsnejšie typy. Ale zároveň sa vystavíte aj väčšiemu riziku - lebo môžete veľa stratiť.

Saros zdieľa esenciálne prvky layoutu v štýle, že hra je rozdelená na biómy, tie končia veľkým bossom. Hoci sú levely náhodne generované, obsahujú isté povinné prvky ako napríklad pár uzavretých pasáži, kde sa vyrojí tuhý typ a vy nemôžete utiecť, pasáž s kopou pekných bonusov, vedľajšia cesta, kde vidíte hore plošinu, na ktorú sa ešte neviete dostať a... to sú tie prísľuby - raz by ste sa chceli dáko pritiahnuť, inokedy vyššie vyskočiť a trošku vás frustruje, že na šupu všetko v leveli možno nedáte. Nehovoriac o tom, že zbierate aj rôzne textové či zvukové zápisky, ktoré sa môžu povaľovať hocikde.

Pri prvom prechádzaní sa sústredíte na hlavnú úlohu. Keď ju splníte, posuniete sa k ďalšej. Bióm končí spomínaným bossom, ku ktorému potom nemusíte ísť ani celý level, ale dostanete sa k nemu aj skôr. Ale budete zvažovať, či sa na bossa opakovane vrhať hneď alebo ísť ďalej, posilniť sa a opáčiť ho o 5-10 minút. To sú tie dilemy - no zabudnite na to, že zo základne ste u bossa za pár chvíľ, neraz trvá tzv. beh aj 20-30 minút. Počas neho treba byť v pozore, k bossovi nechcete prísť v slabej forme.

V tom badám najväčší rozdiel Returnal a Saros - na jednej strane je Saros vľúdnejší, učíte sa ho dlhšie, ale ľahšie pochopíte jeho mechanizmy. Sú tu nové fíčurky: môžete si odskočiť z hry počas načatého levelu, využiť viaceré sloty na uloženie pozície či nasadiť modifikátory, ktoré vám môžu trošku uľahčiť alebo ešte zvýšiť výzvu: vstrebať viac poškodenia, zbierať rýchlejšie Lucenite či mať plné zdravie pri príchode k bossovi, čo oceníte po ťažkom pochode levelom.

A lepšie funguje získavanie skúseností i permanentné vylepšenia. Po vašej smrti sa vrátite na základňu, kde nastane zúčtovanie minulého behu. Nazbieraná Lucenite sa priráta (i keď aj vydelí penále za smrť) a potom ju môžete pekne investovať na vývojovom strome do vlastností: vylepšiť si zdravie, posilniť obranu, zvýšiť štartovaciu úroveň zbraní alebo rýchlosť nabíjania. A čo najskôr získať fíčurku „druhá šanca“, ktorá vám dá jednu možnosť oživenia v boji - čo oceníte pri tých neľútostných bossoch.

V tom smere je vidieť, že opakované behy sa vám zúročia - hoci sa môžete podobne ako ja dostať do momentu, že už skrátka nemáte čo vylepšovať, kým neporazíte ďalšieho bossa a nedostanete sa ďalej. V tej fáze si môžete akurát precvičovať schopnosti, cibriť ovládanie a dumať ako toho vymastenca zdoláte. Srší zo mňa dávka hnevu, keď si spomeniem na niektoré zdanlivo perfektne rozohrané súboje, ktoré mi drzák ukradol pár sekúnd a možno jednu-dve šajby pred koncom. Deja vu z Returnal ako lusk!

Bossovia sa rochnia práve v prostrediach, čo vás zraňujú rýchlo. Súboje s nimi sú totálne vybičované, majú aj niekoľko ukazovateľov zdravia a boje prebiehajú na fázy. V prvej na vás smerujú obrovské vlny či spŕšky, v druhej možno neľútostné prstence, v tretej už idú na hranu. Že bossovia slúžia ako stopky na postup, to už viete, ale o to väčšia satisfakcia príde, keď ich zdoláte a postúpite ďalej.

Arzenál je inak široký a treba si dobre zvážiť i osvojiť zbrane. Lebo niektoré môžu byť slabšie, ale majú solídnu kadenciu. Brokovnica robí paseku, ale dlhšie sa nabíja. Práve do súboja s bossom si vyberám aj tri razy, aby vyváženosť zabrala. Lebo správna voľba môže nasadiť lepšiu taktiku - podľa ťahov, čo aj boss nasadzuje: sú to silné jednorazovky? Plošné vlny? Či zákulisné bomby? Každá sa likviduje inak a s dobrou zbraňou to pôjde ľahšie. Mimochodom, zbrane po dlhom čase ukazujú, že Housemarque vie parádne narábať s DualSense ovládačom - keď stlačíte ľavý trigger napoly, objavíte sekundárny mód, ktorý ukáže pekné divy. Ak stlačíte ľavý trigger naplno, už pálite odlišnou silou.

Samostatnou kapitolou je hrateľnosť po zatmení, keď sú nielen nepriatelia drsnejší, ale žlté projektily vás dokážu infikovať a znižovať latku zdravia. Vtedy sa ťažšie strieda nasadený štít na modré gule, keď po vás pália žlté, ktorým sa treba vyhnúť, nie ich vstrebať. Inak sa správajú aj bonusy - môžu byť vyššie a zároveň si pýtajú istú daň. Opäť treba zvážiť: brať či nechať tak. Nájdete supersilnú zbraň - a budete zraniteľnejší pri pádoch či menších skokoch.

Výhodou Saros je, že ho nemusíte zdolať na jeden záťah - ale ak sa zatnete, môžete. Inak príde cyklus zdolávania regiónov a ich bossov, plynulý postup ďalej, odkrývanie príbehu, zatmení, civilizácie. Menu a objavovanie je celkom fascinujúce, keď má na začiatku niektoré heslá či časti textu zakryté, kým ich v rámci príbehu nepochopíte. Pôsobí to záhadne i parádne, rovnako ako názov hry odkazujúci na 18-ročné cykly medzi zatmeniami. Prelínanie žánrov sci-fi, akcie, hororu či psychologického trileru zrazu pripomenie aj Horizont udalosti či iné chuťovky vrátane krvavej 18+ prístupnosti.

Náramne sa mi pozdáva estetika, výprava i spracovanie vizuálu. PS5 Pro využíva svet naplno, framerate je stabilný. Výborné 3D audio počas akcie čakáte od Housemarque už automaticky, k tomu sa pridáva aj solídny výber hercov - Rahul Kohli má výbornú charizmu, je tu aj Jane Perry a práve dobré hlasy sa počítajú, ak budete objavovať všetky vedľajšie dialógy či audio logy ako ja.

Saros je pre fanúšikov roguelike akcií a diel štúdia parádna záležitosť. Nie je to IBA variácia na Returnal - to by bola až urážka štúdia, ktoré cizeluje istý typ hrateľnosti, ale hľadá cestu k väčším počtom hráčov. Nebojte sa o vysoký level obtiažnosti - gamepady budú lietať a nervy tiecť. Fascinujúci je odlišný pocit z novej planéty, jej pohlcujúcej temnoty a náporu na psychiku ľudí. A pritom strieľačka s generovanými svetmi skúša vaše schopnosti, možnosti i trpezlivosť. Porovnania budú nevyhnutné, možno sa aj tábory budú vytvárať, takže osobne už nesiem vlajku Saros a ponáram sa opakovane do tajomstiev Carcosa…