Súd s OpenAI odhaľuje zákulisie rozchodu s Muskom: kontrola, Mars aj miliardové podiely

Spor Elona Muska s OpenAI sa postupne mení na detailný pohľad do zákulisia vzniku jednej z najdôležitejších AI firiem súčasnosti. Pôvodne ide o žalobu, v ktorej Musk tvrdí, že OpenAI a Sam Altman opustili pôvodnú neziskovú misiu a premenili projekt na komerčný biznis. Výpovede pred súdom však zároveň odkrývajú staré konflikty medzi zakladateľmi, boj o kontrolu nad OpenAI, osobné ambície aj obrovské finančné záujmy, ktoré sa okolo umelej inteligencie medzičasom vytvorili.

Musk sa mal pokúsiť o dohodu tesne pred procesom

Jednou z najvýraznejších epizód je údajná snaha Muska o dohodu len dva dni pred začiatkom procesu. Podľa súdneho podania mal Musk kontaktovať prezidenta OpenAI Grega Brockmana a zisťovať, či by bol priestor na urovnanie sporu. Brockman mu navrhno, aby obe strany stiahli svoje nároky.

Musk mu mal následne odpovedať, že Brockman a Sam Altman budú do konca týždňa najnenávidenejšími mužmi v Amerike. Čo znelo ako typická Muskova vyhrážka, ktorá však nemala šancu byť reálna, ani keby tým zaspamoval Twitter. OpenAI týmto sudkyni ukázalo snahu o nátlak pred súdom.

Brockman spochybnil Muskove znalosti v AI

Greg Brockman na súde opísal aj obavy, ktoré mali v OpenAI z toho, že Musk síce rozumie raketám a elektromobilom, ale nemá dostatočnú trpezlivosť ani hĺbku znalostí v oblasti AI. Podľa Bloombergu vypovedal, že Musk označil skorý model predchodcu ChatGPT za hlúpy a vývojárom mal povedať, že deti na internete by to zvládli lepšie. Pre vedenie OpenAI to malo byť varovanie, že Musk by nemusel byť vhodnou osobou na riadenie vývoja umelej inteligencie.

Rok 2017 priniesol boj o kontrolu

Kľúčovým bodom procesu sú udalosti z roku 2017, keď sa v OpenAI riešilo, či sa má projekt posunúť od čisto neziskového modelu k štruktúre, ktorá by vedela získať výrazne viac kapitálu. Brockman vypovedal, že Musk prechod na for-profit model podporoval, ale zároveň chcel nad novou štruktúrou plnú kontrolu. Podľa Reuters tvrdil, že Musk chcel byť lídrom OpenAI a pri diskusiách o vlastníckej štruktúre mal žiadať väčšinový podiel.

V hre mal byť aj plán za 80 miliárd dolárov na Mars

Najkurióznejšie vyznieva časť výpovede, podľa ktorej Musk spájal kontrolu nad OpenAI aj so svojimi plánmi na Mars. Brockman povedal, že Musk chcel získať väčšinový podiel a použiť ho ako základ na získanie 80 miliárd dolárov na vybudovanie sebestačného mesta na Marse. Podľa Brockmana Musk tvrdil, že na to potrebuje plnú kontrolu a sám by neskôr rozhodol, kedy by sa jej vzdal.

Napäté stretnutie sa malo skončiť odchodom s obrazom Tesly

Brockman opísal aj konkrétne stretnutie z augusta 2017, ktoré sa malo začať pokojne, ale skončilo prudkým konfliktom. Podľa jeho výpovede Musk reagoval nahnevane na návrh vlastníckej štruktúry, ktorý mu nevyhovoval. Mal vstať, rýchlo prejsť okolo stola, vziať obraz Tesly, ktorý mu predtým namaľoval Ilya Sutskever, a odísť. Brockman povedal, že sa v tej chvíli obával, že ho Musk udrie.

Financovanie sa malo stať nástrojom tlaku

Podľa výpovede Brockmana Musk po konflikte naznačil, že zastaví ďalšie financovanie, kým sa situácia nevyrieši. To zapadá do obrazu, ktorý sa OpenAI snaží pred súdom vykresliť: Musk podľa nej nebol len darcom a spoluzakladateľom, ale človekom, ktorý chcel nad firmou rozhodujúci vplyv. Musk naopak tvrdí, že ho OpenAI a Altman oklamali, keď prijímali jeho peniaze pod pôvodnou neziskovou misiou.

Brockmanov podiel má mať hodnotu takmer 30 miliárd dolárov

Súd však neotvára len Muskove ambície, ale aj finančné záujmy vedenia OpenAI. Brockman počas výpovede priznal, že jeho podiel v OpenAI má hodnotu takmer 30 miliárd dolárov. Zároveň povedal, že do OpenAI osobne nevložil vlastné peniaze. Pre Muskove právne zastúpenie je to dôležitý bod, keďže sa snaží ukázať, že vedenie OpenAI mohlo z premeny firmy výrazne profitovať.

Do procesu sa dostal aj Brockmanov osobný denník

Pozornosť vyvolal aj Brockmanov osobný denník, ktorý sa stal jedným z dôkazov v procese. Podľa The Guardian ho Muskova strana používa na spochybnenie Brockmanovej motivácie a dôveryhodnosti. Brockman však tvrdí, že ide o osobné zápisky a prúd myšlienok, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Práve tieto časti procesu ukazujú, že spor sa už dávno netočí len okolo právnej štruktúry OpenAI, ale aj okolo osobných motivácií zakladateľov.

Náklady na AI medzičasom narástli do extrémnych rozmerov

Proces zároveň ukázal, prečo OpenAI argumentuje potrebou veľkého kapitálu. Brockman povedal, že OpenAI očakáva v roku 2026 výdavky na výpočtový výkon vo výške 50 miliárd dolárov. V roku 2017 pritom podľa Reuters išlo približne o 30 miliónov dolárov. Rozdiel ukazuje, ako dramaticky sa zmenil rozsah vývoja AI modelov a prečo sa pôvodný neziskový model dostal pod tlak.

Sudkyňa brzdí snahu meniť proces na debatu o konci sveta zo strany Muska

Muskova strana sa počas procesu snažila výraznejšie otvárať aj tému bezpečnostných rizík umelej inteligencie. Sudkyňa Yvonne Gonzalez Rogers však podľa Reuters odmietla, aby sa z procesu stala všeobecná debata o existenčných rizikách AI. Pripomenula, že predmetom sporu je najmä to, či OpenAI porušilo svoje pôvodné záväzky a či došlo k zneužitiu dôvery a peňazí, nie širšia filozofická otázka budúcnosti umelej inteligencie.

Musk síce tvrdí, že sa súdi preto, lebo OpenAI sa odklonilo od verejného záujmu, ale skôr sa snaží útočiť na konkurenciu

Súd odhaľuj osobný a mocenský rozmer celého konfliktu. Musk tvrdí, že bol oklamaný a že OpenAI sa odklonilo od verejného záujmu, čo vieme, že nie je reálny problém Muska.  Musk chcel firmu ovládnuť, neskôr z nej odišiel a dnes ju napáda aj preto, že sa stal jej konkurentom cez vlastnú AI firmu xAI. xAI aktuálne nestíha za konkurenciou, či je toto správna cesta ako s ňou bojovať...