Fanúšikovia legendárnej série Onimusha sa konečne po 20 rokoch dočkali ďalšieho titulu s podtitulom The Way of the Sword. Pripomeňme, že posledný diel vyšiel ešte na PS2, kedy grafika, hrateľnosť, ovládanie a prestrihové scény neboli ani zďaleka na takej úrovni, ako sú dnes v moderných tituloch. Capcom mal teda veľa voľnosti v tom, ako k tvorbe tejto hry pristúpi. Myslím, že nie som jediný, kto cíti, že momentálne v hernom svete patrí práve táto firma medzi najlepších vývojárov a konkrétne tento rok valcuje konkurenciu (Pozn.: Subjektívny názor redaktora). Stihla vydať už 3 nové hry - Resident Evil Requiem, Monster Hunter Stories 3 a Pragmatu. Všetky tieto tituly boli prijaté veľmi pozitívne. Ako teda dopadol ďalší počin?

Miyamoto Musashi je zručný samuraj. Je to samotár, ktorý má veľký talent v boji smečom, cestuje po krajine a vyhľadáva silných protivníkov, proti ktorým dokáže uplatniť svoju silu. Jedného dna vyhľadá vodcu klanu Yoshioka a vyzve ho na súboj, ale po vyhranom dueli ho vyženú miestni učni. Pri potulovaní potom stretne otravného rivala Ganryoua. Prekvapia ich príšery genma, ktoré sa na Zem dostali priamo z pekla. Obaja podľahnú presile a ich život sa zdanlivo končí. 

Musashi sa zrazu ocitne nad priepasťou do pekla s  obrnenou rukavicu a s podivným kryštálom na opaku dlane. Bez akéhokoľvek vysvetlenia ho muž vyšle naspäť do sveta smrteľníkov.  Musashi sa objaví v nepríjemnom obkľúčení príšer, ktoré ho chcú zožrať.  Avšak teraz si s nimi bez väčších problémov poradí. Novozískaná rukavica mu dodala novú silu, rýchlejšie reflexy a zároveň sa mu zacelila  smrteľné rany zlatom. To sa však Musashimu nepáči. Je totižto zástancom vlastnej sily a sebazdokonaľovania. Vydá sa teda do Kyota, kde bude pokračovať jeho nová cesta.  

Svet smrteľníkov delí od pekla brána oni, a do sveta sa príšery genma môžu dostať len cez trhliny v priestore, ktoré budete musieť uzatvárať. Oni sú starodávna rasa obrov, ktorí bojovali a prehrali vojnu s genma príšerami z pekla a teraz po ich sile zostali len tieto silné rukavice. Príbeh je očividne dôležitá súčasť hry, na ktorú sa vývojári dosť zamerali. Mňa zo začiatku neuchvátil, ale asi od polovice hry sa to už začalo zlepšovať a dosť časté filmíky má do deja viac vtiahli.  

Musashi sa mi ako hlavná postavy zapáčil. Určite niektorým z vás to meno pripadá trochu povedomé.  Miyamoto Musashi skutočne exitoval a bol považovaný za jedného z najlepších bojovníkov s mečom svojej doby. Okrem toho bol aj filozof a napísal známu knihu piatich kruhov. Tvár mu prepožičal známy japonský herec Toshiro Mifune, ktorý umrel už koncom roku 1997. Je vidno že konkrétne na jeho výrazy tváre si dali autori pri vývoji veľmi záležať. Pri vedľajších postavách sa už to iste povedať nedá, ale to až tak nevadí. 

Musashi  nie je bežný protagonista, nepritakáva na každú požiadavku s nadšením a neustále pokyny a rady ho otravujú. Často bojuje s vlastným egom, ale má dobré srdce a vie si uvedomiť, čo je správne. Je na ňom vidno, že sa nevie stotožniť stým, že je odkázaný na nejakú rukavicu, ktorá ho drží pri živote a preferuje vlastnú zručnosť. Postupom času sa mení, a teda už nemyslí len na seba, ale  mu začne záležať aj na tých, čo sa nevedia brániť a ktorých stretol na svojej ceste. V príbehu sa občas vyskytne aj trochu humoru a vtipných situácií. Často však prevažujú smutne a dramatické scény. 

V hre je teda veľa prestrihových scén. Pochmúrna atmosféra a zlomyseľná červená hmla ale zas dodáva príbehu určitú váhu a stavia vás do úlohy záchrancu, bez ktorého by sa krajina neobišla. Čo sa týka príbehových misií, občas mi prekážalo, že niektoré z nich boli až zbytočne dlhé. Atmosféru ťahal aj kvalitný dabing. Ja som pri hraní preferoval pôvodný japonský, ktorý je autentický a nezameniteľný. Na výber je ale veľa jazykov, vrátane angličtiny pre tých, ktorým sa nechce všetko čítať. A je pravda, že som viackrát pri boss fightoch zomrel len preto, že som sa snažil prečítať zaujímavé alebo vtipné dialógy. 

Čo sa týka optimalizácie, nebudem preháňať, keď vám teraz poviem, že pri hraní s vašou 5-ročnou kartou sa budete cítiť, ako keby ste vlastnili RTX 5090. Áno, je určite vidno, že hra vám na ultra nastaveniach neposkytne tie skutočné grafické orgie ako napríklad Black Myth Wukong, ale určite je na dnešné pomery dostačujúca. Umelecký štýl je tiež dobre zvolený, chrámy a japonská architektúra vyzerajú uveriteľne a autenticky. Hra obsahuje samostatne nastaviteľný Ray tracing. Tu už vás hra, samozrejme, vráti do reality a váš sen o vlastnení high-end karty sa rozplynie, ale to nevadí, veď (z môjho pohľadu) Ray tracing je výsadou bohatých. 

Dej sa odohráva v rannom období Edo. Objavovanie sveta bolo pre mňa prekvapením, keďže som sa na to veľmi nepripravil a skočil som rovno do hry.  Zo začiatku som mal pocit, že pôjde o silne lineárny priechod misiami s menšími odbočkami. Neskôr sa mi však začal ukazovať otvorenejší svet. Osobne by som po dohraní povedal, že ide skôr o taký čiastočne otvorený svet. Totižto, keď sa dostanete do Kyota, môžete ho začať postupne preskúmavať. Spočiatku je oblasť Kyota zmenšená, pretože je zvyšok mesta zahalený hustou červenou hmlou a tiež sú budovy a terén pokryté kamennými stenami, ktoré vám zabraňujú v pohybe. Každých pár hodín dostávate misiu na očistenie časti Kyota, kde musíte zničiť nebezpečné kvety, ktoré zamorujú okolitú krajinu korupciou. Rozostup medzi týmito misiami je dobre nastavený, a teda vytvára pekný balans medzi postupom v príbehu, odomykaním nových oblastí a ich následnom prieskume. V hre treba občas aj liezť po rebríku, podliezať alebo šplhať. Často som sa takto musel predierať cez domové komplexy a záhradky, kde ma tiež zdržiavali nepriatelia, čo občas ublížilo tempu hry, ale dalo sa to zvládnuť. 

Po meste, ale aj v ostatných lokáciách misií, sa nachádzajú malé chrámy, ktoré slúžia ako body rýchleho cestovania. Môžete v nich tiež meniť svoje oblečenie, vylepšovať svoju výbavu, ukladať hru, meniť obťažnosť hry alebo si vymieňať špeciálne oni zbrane. Systém progresu my asi najviac pripomínal nové God of War. Takisto dostávate rôzne cennejšie aj menej cennejšie materiály za splnené misie, ale aj prieskum. Samozrejme, že po svete je veľa truhlíc, niektoré sú aj schované a odhalí ich len vaša rukavica. 

Zo zabitých genma dostávate aj červené duše, ktoré slúžia ako platidlo za materiály alebo vylepšenie vašich schopností. Okrem materiálov získavate aj rôzne predmety na použitie. Tieto predmety sa vám budú, asi ako mne, počas celej hry kopiť a 90% z nich ani nepoužijete. Môžete ich použiť v boji a prinášajú efekty, ako doplňovanie zdravia alebo výdrže počas určitej doby, navýšenie sily útokov alebo rezistentná ochrana. Jedna z prvých síl oni, ktorú získate, je oni vízia. Je to vlastne už klasická mechanika v otvorených svetoch, ktorá zvýrazní korisť, truhlice alebo kvety hozuky. Tiež vám ukazuje cestu v cieľu v podobe lietajúceho svetielka. 

Vedľajší obsah sa postupne rozrastá, čim viac sa posúvate v príbehu. Najzaujímavejšie sú vedľajšie misie, ktoré plníte pre autorku kníh. Zaujíma sa o rôzne príbehy a vy je pomáhate tieto príbehy rozlúštiť. Za odmenu okrem materiálov dostávate aj amulety, Sú tu potom aj vedľajšie misie, v ktorých pomáhate ľudom z Kyota a ktoré ani nemajú dabing a trvajú krátko. Občas môžete pomôcť aj občanom v núdzi, keď ich prepadnú genma. Ďalej môžete autorke kníh pomôcť s nájdením jej oblačných psíkov, ktoré sú roztrúsené po Kyote, ale aj v ostatných lokáciách kde ste už boli. Keď nájdete dostatočný počet psíkov, vašou odmenou budú nové skiny na meč. V Kyote budete tiež nachádzať nové typy Hozuky Pouch, čo je obdoba uzdravovacieho predmetu Estus Flask z Dark Souls. A posledný typ misií je hľadanie oni sily, no toto sa asi ani nedá nazvať ako vedľajšia aktivita. Lebo po splnení pár ľahkých traverzných hádaniek a ukážky menšieho príbehu z minulosti sa vám odmokne ďalšia úroveň vylepšenia pre oni zbrane a vaše zručnosti. Na odreagovanie od hlavného príbehu je toho celkom dosť, ale nie až priveľa, ako je to napríklad pri AC: Valhalla. Herná doba sa teda môže vyšplhať na 30 hodín. 

Vývoj postavy je v tomto žánri veľmi dôležitý, a preto si budete musieť vylepšovať svoju výzbroj a schopnosti. Za materiály si vylepšujete svoje oblečenie, meč a rukavicu. Ide o klasické zvyšovanie štatistík, ako život, výdrž, útok alebo obrana. Primárne používate meč a luk, ale občas si v bitke budete môcť vyčarovať silný typ oni zbrane, s ktorou spravíte jeden silný útok, pričom každá zbraň je dobrá na iné situácie. Môže ísť o kopiju, dýky alebo palcát. Efekty týchto zbraní si potom vylepšujete za špeciálne materiály. Schopnosti oni budete získavať postupne a môžu vám pomôcť ako v boji, tak i v prieskume. 

Bojové schopnosti som už spomenul, ale čo sa týka prieskumu, tak tam používate silu oni v rukách na otváranie korupčných brán alebo silu oni v nohách na beh po stenách cez priepasti. Opäť si ich môžete vylepšovať pomocou špeciálnych materiálov. Okrem základného druhu Hozuky Pouch, si budete vylepšovať aj inak fungujúce typy týchto „vreciek”. Amulety si budete vylepšovať za nájdené milodary v malom chráme v Kyote, ktorý slúži ako vaše hlavné útočisko na vylepšovanie, cvičenie a spúšťanie príbehových misií. 

O boj s mečom je toho toľko na písanie, že sa sám musím poriadne usadiť, tak si dajte pozor, aby sa vám pri tom nezatočila hlava. Na začiatku vysvetlím, že vaši nepriatelia majú ukazovateľ zdravia a samostatný ukazovateľ  výdrže. Keď vyčerpáte ukazovateľ výdrže, slabí nepriatelia zostanú omráčení a môžete ich okamžite doraziť. Medzi vaše základné útoky patrí jednoručný a obojručný sek. Pri základnej obrane môžete použiť blokovanie mečom, odrazenie útoku alebo rýchly úhyb. Všetky tieto bojové prvky majú svoj perfektný variant. Pri viacerých perfektných odrazeniach sa vám zapáli meč a začnete dávať zvýšené poškodenie. Po viacerých perfektných úhyboch zas dostane možnosť na rýchly protiútok. Niektorí nepriatelia sú obrnení a až keď im zničíte brnenie, tak im vaše útoky začnú ubližovať. V tomto vám pomôže sila oni, s ktorou obrnenými rukami rozbijete nepriateľské brnenie. 

Sila oni vám tiež dáva možnosť nabíjať silne jednoručné horizontálne a obojručné vertikálne útoky. Keď nepriateľ  vaše útoky príliš dlho blokuje, dostanete výzvu na prerazenie obrany a vysvetlíte mu svoj zámer ručne-stručne.  Občas sa pri narazení mečov strhne mečová baráž, kde musíte posielať jednoručné, ale aj obojručné údery, aby ste napokon zasiahli nepriateľa. Protivníkov môžete tiež zabiť jednoducho zo stealthu, ale väčšinou je rýchlejšie ich dosekať. Tiež sa môže stať, že sa začnete s nepriateľom pretláčať a musíte rýchlo stláčať útok, aby ste ho pretlačili.  

Dostanete aj luk, a to pomerne skoro v príbehu. Ten vám bude pomáhať v boji aj pri plnení hádaniek. Na zabíjanie môžete použiť aj prostredie. Máte možnosti, ako vybuchovanie sudov, prekopávanie drevených tabúľ zo zeme alebo vrhanie vozíka. Zabití nepriatelia za sebou zanechávajú rôzne typy duší, ktoré môžete absorbovať do vašej rukavice. Žlté duše vám dopĺňajú život, modré slúžia na nabíjanie oni zbraní, červené sa používajú ako platidlo a fialové dobíjajú špeciálny oni mód. Určite som na niečo zabudol, ale pointa je vám asi jasná. Ide o komplexný bojový systém, kde som za 30 hodín hrania nenarazil na najmenší problém. A, samozrejme, animácie a vizuál pri boji sú spravené na jednotku s hviezdičkou. 

Komplexnosť súbojového systému je obrovská, aj po viac ako 10 hodinách hrania budete objavovať a získavať nové možnosti pre útok alebo obranu proti príšerám genma. Priznám sa, že už v úvodných hodinách na mňa hra chrlila jeden tutoriál za druhým, až to začalo byť ohromujúce, ale nakoniec to stálo za to. Ovládnutie všetkých bojových mechaník vám poskytne veľkú prevahu v súbojoch. Vývojári si však boli vedomí toho, ako môže toľko tipov a tutoriálov na hráča počas priechodu pôsobiť. Preto vytvorili cvičisko, ktorom si môžete precvičovať všetky nové kombinácie, ktoré sa počas hrania naučíte a za ich pochopenie dostanete aj malú odmenu. Zároveň si na tomto cvičisku môžete opäť zabojovať s už porazenými bossmi a za ich znovuporazenie si odomknúť nový kostým. Tieto odmeny sú pekné spestrenie veľmi potrebného miesta pre nových hráčov soulslike hier. 

A to otvára otázku - je Ominusha soulslike hra? Za mňa minimálne sčasti áno, ale tiež mi pripadá, že do žánru prináša niečo vlastné. Predsa len, ťažko vám opíšem ten pocit pri boss fightoch, keď musíte aj desaťkrát počas jednej fázy spraviť perfektné odrazenie, alebo keď sa vám viackrát po sebe podarí v zlomku sekundy zasadiť devastačný protiútok. Každá chyba sa trestá a aspoň ja som vždy cítil, že si za to môžem sám. Či už som chcel útok odraziť priskoro, alebo som sa mu nestihol včas uhnúť. Jediné momenty, kedy by som si chybu nepriznal, boli v tom klasickom momente, ktorý poznajú asi všetci hráči souls hier. Boss vás natlačí na stenu a vy ledva vidíte, kedy na vás útok dopadne a často vás priškrípnutého na stene udrží až do trpkého konca. Určite boli súboje, pri ktorých som sa trápil aj viac ako polhodinu, ale nikdy som nemal pocit, že je hra zbytočne nefér alebo, že to je pre mňa nezvládnuteľné. Ak by ste ale predsa nemali náladu na dlhé opakovanie súbojov, môžete si prepnúť obťažnosť na príbehový mód. 

Onimusha: Way of the Sword je skvelý návrat už pomaly zabudnutej série. Boj s mečom je bezkonkurenčne najsilnejšia stránka tejto hry. Boss fighty vás nútia riskovať a testujú vaše reflexy v zlomkoch sekundy. Onimusha si medzi nekonečnou vlnou soulslike hier razí vlastnú cestu a vťahuje vás do svojho sveta v boji s pekelnými posluhovačmi genma.