Gamescom 2026: Saw Genesis ponúkne drsný horor, kde musíte obetovať časti samých seba

Asymetrických hororových multiplayeroviek (a ešte aj podľa filmov) je dnes už ako maku a kým zo začiatok pôsobil tento subžáner ako svieži vietor v multiplayerových vodách, teraz pri každej takej novej hre len hráči mávnu rukou. Veď koľko ich dokáže byť úspešných, no nie? A toto bude určite ďalší taký prípad. Alebo nie?

Na Gamescome som mal možnosť si zahrať Saw: Genesis a mám dojem, že tu je predsa len potenciál konečne priniesť niečo nové. V prvom rade za hrou stojí poľský Bloober Team, ktorý je v hororoch doma, no robí ich trochu inak a je to badať aj tu. Čakáte tak nejakú ďalšiu schému Jigsawa? Tu ju nenájdete. Hra je prequel odohrávajúci sa v 20. rokoch minulého storočia. Ale okrem toho je rovnako brutálna ako zvyšok tejto známej série.

Bojuje sa tu o život vo formáte 1v3, kde na jednej strane stoji Judge a na druhej traja Accused. Podobne ako Jigsaw aj Judge bude vaše postavy súdiť za ich činy, no dá im možnosť vykúpenia sa. Ale len cez obrovskú bolesť. V koži obvinených sa ocitáte v bludisku plnom nástrah, ktoré sa vás snažia zabiť. Musíte mať otvorené oči, hľadať drobné náznaky a možno si ich aj všimnete skôr, ako sa do nich chytíte. Kľúčom je pritom spolupráca. Ak sa aj chytíte, spolubojovník vás dokáže vyslobodiť. Alebo v niektorých pasážach hry navádzať, keďže má prehľad o aktuálnej miestnosti a môže ďalším dvom hovoriť, kam majú ísť, čo majú zobrať, čo majú aktivovať, aby prešli do ďalšej miestnosti.

Bojujete tu hlavne s časom, takže sa snažíte cez výzvy dostať čo najrýchlejšie, ale zároveň pri dobrom telesnom a duševnom zdraví. To sú dva kľúčové ukazovatele. Ak stratíte život, asi tušíte, čo sa stane. Ale ak vás prevalcuje Tlak, minihry/QTE aj všetky akcie sa stávajú náročnejšie a vy tak máte väčšiu šancu zlyhať. Čas je však nielen nepriateľom, ale aj vzácnym zdrojom. Môžete ho získať o trochu viac, ak napríklad obetujete časť tela. To vám tiež skomplikuje ďalšie hranie, ale pomôžete tímu. Pomôžu neskôr aj oni vám?

Táto hra je iná aj v tom, že váš zabijak je zraniteľný. Je to slabý starec, ktorý vás vlastne ani nechce zabiť. Ak vás chytí, chce vás uspať a zavrieť do jednej zo svojich pascí. A tam je už len na vás, či sa z nich dostanete. Opäť v nich bojujete s časom a musíte niečo obetovať. Napríklad si lyžičkou vybrať okolo. Alebo môžete volať o pomoc a dúfať, že vás prídu zachrániť spoluhráči. Aj to je možnosť. Po mňa nikto neprišiel, takže išlo oko a späť do boja proti starcovi.

Keďže je sám starý a slabý, na mape môže mať aj posluhovača, ktorý vám tiež narobí problémy. Môžete utekať. Alebo budete prehľadávať každý kút, niekde nájdete pílu a skúsite sa situáciu v bludisku trochu zvrátiť. Možno sa vám to podarí. Skúsite to aj nabudúce? To nie je tak isté, keďže mapy sú procedurálne generované a vy budete čeliť novým výzvam a užitočné predmety môžu byť úplne inde. Ale pomôcť vám môžu samotné postavy. Tie majú svoje perky a customizovateľný loadout, takže do boja nejdete s holým zadkom. Rovnako v priebehu hrania zbierate predmety a do inventára zmestíte celkovo 4 - nezabudnite vždy na nejaké obväzy na liečenie. Pascí je veľa, často si ich nevšimnete alebo v QTE prehráte súboj s časom.

Čo sa mi tu vlastne tak páči? Okrem nových prvkov v hrateľnosti je to silný psychologický aspekt hry. Takto intenzívne ho žiadna iná hororová multiplayerovka nespracovala. Taktiež brutalita. Na rozdiel od filmovej série tu nepôsobí prvoplánovo (okej, v prvej časti ešte dávala zmysel a nebola tam len kvôli shock value). Rovnako oceňujem drsné, surové prostredie, ktorému pomáha ako technické spracovanie, tak aj dobové zasadenie a z toho vychádzajúci artstyle. Ako to teda uzavrieť? Tu sa podľa mňa je na čo tešiť a nie je to len zas to isté v inom kabáte.