OpenAI tvrdí, že jej AI našla protipríklad k Navier-Stokesovým rovnicám, ale možno ho GPT ukradlo

OpenAI oznámila jeden z najväčších matematických úspechov umelej inteligencie. Jej nový interný model mal nájsť riešenie problému Navier-Stokesových rovníc, jedného zo siedmich Miléniových problémov, za ktorých vyriešenie Clay Mathematics Institute vypísal odmenu milión dolárov. Ak sa výsledok potvrdí, pôjde o zásadný matematický prelom, no celý príbeh už teraz komplikuje spor o to, čo OpenAI priviedlo k správnemu smeru výskumu.

Problém starý celé desaťročia

Navier-Stokesove rovnice opisujú prúdenie kvapalín a plynov a používajú sa od aerodynamiky cez predpovedanie počasia až po modelovanie prúdenia v potrubiach. Matematici však desaťročia nevedeli dokázať, či ich riešenia musia zostať za všetkých prípustných podmienok hladké a dobre definované, alebo môže v konečnom čase vzniknúť singularita, teda situácia, keď niektorá veličina matematicky „vybuchne“ do nekonečna. Práve druhú možnosť má dokazovať riešenie OpenAI, ktoré má zostrojiť konkrétny protipríklad s nekonečným rastom vírivosti v konečnom čase.

Desaťtisíc AI agentov hľadalo cestu

OpenAI na problém nasadila približne 10-tisíc AI agentov, ktorí paralelne skúšali množstvo matematických postupov a navzájom si odovzdávali nájdené nápady. Dôležitú úlohu pritom zohrával systém podobný diskusnému fóru, kde mohli agenti sledovať zaujímavé smery, nadväzovať na ne a postupne ich zlepšovať. Celá hlavná fáza mala trvať približne 88 hodín a následnú kontrolu formalizovaného dôkazu pomocou systému Lean zvládol GPT-6 Astra približne za 17 hodín. OpenAI pritom podľa svojich tvrdení použila ešte výkonnejší interný model, než je aktuálne dostupná Astra.

Kľúčová stopa však prišla od iných matematikov

Za rozhodnutím sústrediť obrovský výpočtový výkon práve na Navier-Stokesove rovnice však bola zaujímavá okolnosť.

OpenAI priznala, že 1. septembra zachytila klebety o významnom matematickom prelome a následne nechala svojich agentov skúmať viacero možných problémov, pri ktorých by mohlo ísť o zásadný posun.

Keď zaznamenali zaujímavý progres pri príbuzných Eulerových rovniciach, pozornosť sa presunula práve týmto smerom.

Neskôr sa ukázalo, že za pôvodnou klebetou bola práca matematikov Tristana Buckmastera z NYU a Leventa Alpögeho, ktorý pracuje pre Anthropic. Dvojica nezávisle dosiahla významný výsledok pre Eulerove rovnice bez viskozity a nadviazala pritom na skoršie smery výskumu ďalších matematikov. OpenAI následne pokračovala od tohto okruhu problémov smerom k plným Navier-Stokesovým rovniciam, kde už mala nájsť samotný protipríklad.

Spor o to, odkiaľ OpenAI získala náskok

Práve tu vznikol konflikt. Buckmaster tvrdí, že OpenAI začala intenzívne pracovať rovnakým smerom až po tom, čo sa k firme dostala informácia o ich dovtedy nezverejnenom pokroku. Samotná skutočnosť, že OpenAI zachytila klebety, ešte neznamená, že poznala konkrétny dôkaz alebo postup, no podľa Buckmastera jej už vedomie, že sa niekde objavil zásadný výsledok, mohlo pomôcť sústrediť masívne výpočtové zdroje práve na perspektívnu oblasť.

Situácia je citlivá aj preto, že Buckmaster a Alpöge počas svojho výskumu intenzívne používali OpenAI Codex a do jeho relácií vkladali pracovné návrhy, matematické argumenty a časti dôkazov. Buckmaster sa preto OpenAI pýtal, či interný model nemohol byť na týchto dátach trénovaný alebo z nich iným spôsobom čerpať. OpenAI tvrdí, že jej výskumníci ani agenti nemali prístup ku konkrétnym používateľským dátam a prácu dvojice pred jej zverejnením nevideli, zároveň však pripustila, že nedokáže úplne vylúčiť nepriamy vplyv anonymizovaných dát používaných pri zlepšovaní modelov.

Hádka sa preniesla aj k otázke autorstva

Spor sa následne vyostril aj pri otázke spoločného zverejnenia výsledkov. Buckmaster tvrdí, že výskumník OpenAI Sébastien Bubeck mu navrhoval rôzne možnosti spolupráce a podľa jeho verzie dokonca navrhol variant, pri ktorom by z autorstva vypadol Alpöge, pretože pracuje pre konkurenčný Anthropic. Buckmaster tiež tvrdí, že po odmietnutí a oznámení, že celý príbeh zverejní, padla otázka, prečo by si tým chcel „zničiť kariéru“. Bubeck tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že postupoval podľa bežných akademických pravidiel.

Zatiaľ nie je dôkaz, že OpenAI cudziu prácu skopírovala

Dôležité je, že zatiaľ nie je dokázané, že OpenAI priamo skopírovala alebo použila nezverejnený dôkaz Buckmastera a Alpögeho. Spor sa týka najmä toho, či informácia o smerovaní ich výskumu pomohla OpenAI vybrať mimoriadne perspektívnu cestu a následne ju pomocou obrovského výpočtového výkonu dokončiť skôr. OpenAI zároveň uznáva prvenstvo dvojice pri ich výsledku pre Eulerove rovnice a tvrdí, že jej vlastný dôkaz pre Navier-Stokesove rovnice vznikol nezávisle.

Ak sa dôkaz potvrdí, môže ísť o zásadný míľnik AI

Samotný dôkaz má viac než 150 strán a ešte ho čaká nezávislé overovanie matematickou komunitou, preto zatiaľ nemožno hovoriť o definitívne vyriešenom Miléniovom probléme. Ak sa však výsledok potvrdí, pôjde o mimoriadne významnú udalosť nielen pre matematiku, ale aj pre vývoj umelej inteligencie. Ukázalo by sa, že veľké skupiny spolupracujúcich AI agentov už dokážu v priebehu niekoľkých dní dospieť k novému výsledku na úrovni problémov, na ktorých ľudskí matematici pracovali celé desaťročia.