Prečo Japonsko nezasiahla vlna prepúšťania v hernom priemysle tak výrazne? Menšie tímy a nižšie náklady sú časťou odpovede

Vlna prepúšťania, ktorá už niekoľko rokov zasahuje herný priemysel, nepostihla všetky regióny rovnako. Podľa Amira Satvata, bývalého riaditeľa business developmentu v Tencent Games a prvého držiteľa ocenenia Game Changer na The Game Awards, je situácia výrazne odlišná v Japonsku, kde firmy vo väčšej miere udržiavajú svojich zamestnancov.

Satvat v rozhovore pre magazín Edge uviedol, že ak sa na súčasnú situáciu pozrieme z pohľadu vývojára v Severnej Amerike alebo západnej Európe pracujúceho v tradičnom AAA štúdiu, rozsah krízy podľa neho pripomína herný krach z roku 1983. Japonsko je však podľa neho „úplne iná hra“.

Ako príklad uvádza spoločnosti Nintendo, Konami či Capcom, ktoré podľa jeho odhadov dosahujú mieru udržania zamestnancov na úrovni viac ako 97 percent. Japonské firmy sú podľa Satvata ochotné obetovať časť krátkodobých ziskov alebo vyššiu odmenu pre vedenie v prospech dlhodobej stability pracovných miest.

Jedným z dôvodov majú byť aj rozdiely vo veľkosti tímov. Japonské štúdiá podľa Satvata vo všeobecnosti pracujú s menšími a úspornejšími tímami a výraznejšie sa vyhli trendu obrovských live-service projektov a mega-blockbusterov, na ktorých pracujú stovky ľudí.

Rozdiel má byť podľa neho aj v odmeňovaní vedenia. Satvat upozorňuje, že japonskí manažéri síce zarábajú výrazne viac než bežní zamestnanci, no ich odmeny podľa jeho odhadu dosahujú skôr dva až tri milióny dolárov, zatiaľ čo v Spojených štátoch môžu byť odmeny najvyšších manažérov násobne vyššie. Nižšie sú však podľa dostupných údajov aj platy samotných japonských vývojárov.

Správa CEDEC z roku 2019 uvádzala priemerný plat japonských herných vývojárov na úrovni približne 37-tisíc dolárov. Pre porovnanie, najnovšia správa GDC z roku 2025 uvádza priemerný príjem 142-tisíc dolárov pre 500 respondentov z herného priemyslu v USA. Ide však o údaje z odlišných rokov a trhov, preto ich nemožno brať ako priamy súčasný ekvivalent.

Satvat zároveň upozorňuje, že Japonsko sa vlne prepúšťania úplne nevyhlo. K hromadnému rušeniu pracovných miest tam v posledných rokoch tiež dochádzalo, rozsah však podľa neho nebol porovnateľný so Severnou Amerikou a západnou Európou.

Celkový počet pracovných miest v hernom priemysle pritom podľa Satvatových odhadov stále rastie, hoci oveľa pomalšie než na konci minulého desaťročia. V rokoch 2022 až 2026 malo pribudnúť približne 32- až 67-tisíc nových pracovných miest, zatiaľ čo medzi rokmi 2017 a 2021 ich pribudlo približne 150-tisíc. Zároveň odhaduje, že v roku 2026 príde o prácu približne 14 500 ľudí a za obdobie 2022 až 2026 pôjde celkovo o približne 58-tisíc prepustených pracovníkov.

Satvat preto očakáva, že herný priemysel bude musieť v určitom momente znížiť svoju súčasnú veľkosť. Podľa jeho názoru však môže existovať úroveň, na ktorej sa počet pracovných miest stabilizuje a priemysel bude schopný ďalej fungovať bez návratu k rastu, aký zaznamenal v druhej polovici 2010-tych rokov.