Nightdive Studios prinášajú ako na bežiacom páse ďalší zo svojich remasterov. Napriek tomu, že technické spracovanie doznalo nejakých zmien, uvidíte ich až po spustení pôvodnej hry či prepnutí sa do režimu, kedy sa o hranaté textúry porežete. Tieto výlety do nostalgického raja milujete, ak ste uvedené časy zažili, pôvodný titul ste hrali alebo ste aspoň slintali nad obrázkami v papierovom časopise. A v neposlednom rade nepočítate každý cent vo virtuálnej peňaženke príslušného obchodu. A chcete spomínať. Tentoraz na výstrih Elexis Sinclaire.

Viem, čo si robil minulé leto

Niekto možno pozeral dvojku teenage slasheru Viem, čo si robil minulé leto. Oh, ako mi tieto bohapusté mlynčeky na mäso chýbajú. A čo ste robili koncom roku 1998 vy? Milovníci strieľačiek rozhodne nehrali SiN od Ritual Entertainment - vyšiel totiž Half-Life a všetci dobre vieme, kto sa viac zapísal do análov. Do ktorýchkoľvek, pretože tie presedené hodiny so zapotenou zadnicou na nepohodlných stoličkách sa museli nejako prejaviť. Jeho tvorcovia, Ritual Entertainment, netrpeli nedostatkom talentu, ale niektoré rozhodnutia a celková béčkovosť pochovali napríklad aj pokračovanie vychádzajúce o mnoho rokov neskôr ako SiN Episodes: Emergence. Po častiach vydávanú hru prostredníctvom digitálnej distribúcie, vtedy vcelku neznámej. Možno ju dnes poznáte pod názvom Steam.

Ako to už býva, Valve sa ukázal ako hriešnym katom. Ale netreba veľmi vyplakávať: subjektívne nebol SiN ničím extra zaujímavým v minulosti a nie je ním ani teraz. To však neznamená, že by hranie SiN-u bolo úplne márnym. Len nečakajte žiadne zázraky. Napriek tomu, že hra na papieri pôsobí bombasticky, v konečnom dôsledku sama zakopávala o vlastné nohy. Dôkazom je aj počet pokračovaní. Keby niet remasteru, dnes by si, úprimne, na túto strieľačku z vlastného pohľadu spomenul len málokto.

Príbeh bol degradovaný svojou primitívnosťou a patetickosťou, pričom hlavný hrdina mnoho bodov za sympatie nepozbieral. Ale konečne tu aspoň nejaký bol. Nepriatelia doplatili na mizerné testovanie a zasekávanie sa o steny a predmety zatienili inak podarenú AI. Rôznorodé prostredie strácalo pôvab pre plytký a prázdny level dizajn. Zásahové zóny na nepriateľoch boli absolútnou novinkou a headshoty mali konečne zmysel. Ale bolo to zabugované až hrôza, nahrávalo sa to pol dňa a vlastne nič moc až na zopár momentov, kedy ste si mohli vybrať, či úroveň ukončíte tak alebo onak, občas ste používali vozidlá a miesto hľadania kľúčov ste otvárali dvere pomocou terminálov.

A potom to už je len smutná minulosť. Rozpínajúci Activision tvrdo tlačil na čo najskoršie vydanie, pretože potenciál Half-Life bol obrovský a jeho vydanie sa blížilo. SiN vyšiel necelý mesiac pred hitom Valve. V žalostnom, technickom stave. Prístup k internetu bol v roku 1998 takmer nulový, takže sa na patch čakalo, pokým sa neobjaví na cover disku niektorého z herných časopisov. Lenže záplata bola na vtedajšiu dobu obrovská: celých 31 MB mohli magazíny využiť praktickejšie. Komerčne sa SiN stal prepadákom, predajnosť bola príliš nízka (vyššie desiatky tisícky kusov pre americký trh) a titul nezachránil ani datadisk Wages of Sin.

A teraz tú rozprávku na dobrú noc o tete v latexe

Plukovník John R. Blade je nielen šéfom bezpečnostnej organizácie, ale i drsným hrdinom, ktorý zachráni svet a nehne pri tom ani brvou. Pretože musí, pretože je to jeho poslanie. Sympatií však mnoho nepobral - či už to bol dabing, vizuál (dredatý pánko so smiešnymi okuliarmi) alebo minimálna charizma, pri ktorej aj Stallone a Arnie v najlepších rokoch pôsobia ako empatickí prednášači slovenskej poézie z 19. storočia. Jeho náprotivkom je prírodou (a silikónom) nadmerne obdarená Elexis Sinclaire z korporácie SinTEK. Mutácie spôsobujúca droga je pre našu slečnu jedinou cestou ako ovládnuť Freeport City a následne celý svet. No nedaj jej na holú.

A John sa rozhodol jej dať. Najprv prekazí vykradnutie banky, následne sa cez opustené budovy, stavenisko a podzemnú časť vyberie do chemickej továrne, skladov, výrobne robotov, aby cez kanalizáciu prišiel k priehrade a čističke vôd. Tam to nekončí a John putuje na ropnú vežu, a to len preto, aby v podmorskej pasáži objavil tajné doky, prebehol džungľou do laboratórií a cestou k sídlu Sinclairovcov si zalaškoval s mutujúcou verbežou. Toľko miest a všetky tak fádne, bez nápadu a zaujímavých prostredí, slabým level dizajnom. Remaster bez akýchkoľvek úprav naráža na limity priemernosti pôvodnej hry.

Je pravdou, že kedysi bola zápletka dlhšia než na niekoľko riadkov na nahrávacej obrazovke skôr zjavením a SiN sa skutočne snažil priniesť niečo viac a niečo nové. Ale bolo to až tak veľmi patetické, bez nápadu a len aby ste behali po čo najviac miestach, že to vlastne fungovalo rovnako ako tých pár riadkov. Komunikácia s nerdom JC, ktorý vám napovedal, čo máte robiť a pridal zopár frkov pri vzájomnom laškovaní, bola oživením, no výsledok bol rovnako plochý ako hrudník čínskej gymnastky. Potom prišiel Half-Life a začala sa éra, kde hry (a porno - viď pamätná veta pána Carmacka) už ponúkali aj príbeh a nám sa to celkom zapáčilo.

Rezeň s ryžou

Ak milujete túto kombináciu, pochutnajte si, ale verte, že na vás budú niektorí ľudia pozerať a možno aj s otvorenými ústami. Tak ako niektorí hráči pozerali na SiN. Ono totiž skutočne ponúkal niečo, čo tu dovtedy nebolo. A tak ako rezeň s ryžou nemusí obrátiť váš žalúdok na ruby a dostaví sa nepoznané, aj SiN novátorský odhalil niečo nové. Príbeh sme si už naznačili. Bolo fajn, ak postavy dačo hovorili, ale bolo by fajn, aby to malo aj trochu hlavu a pätu, a to už bolo v SiN-e trochu náročnejšie dosiahnuť.

Ale potom tu boli už spomínané zásahové zóny: pecka do hlavičky privodí skon nepriateľa skôr ako do nožičky. Potom bude maximálne tak pajdať alebo miniete celý zásobník. Fungovalo to a bola to zábava, pretože nepriatelia len tak nestáli, ale oni sa dokonca aj skrývali za prekážky, volali posily a snažili sa zachrániť si svoj úbohý život. Neúspešne, pretože sa zasekávali, tancovali epileptické tango a podobne. Remaster to v menšej miere zachováva a zo SiN-u je tak stále strieľačka v starom štýle run and gun. A to napriek tomu, že brnenie na časti (hlava, trup, nohy) máte aj vy a keď nemáte prilbu, viac to bolí.

Takže znovu fajn nápad, ale nepomohli zbrane, ktoré sú fádne a otrepané, to bolo postupne unavujúce až nudné. Dovtedy sme si mohli maximálne cez kamery v Dukovi pozrieť, čo sa robí vedľa. Tu sme cez počítače otvárali ventily, vypínali bezpečnostné alarmy, deaktivovali lasery alebo dokonca aj získavali informácie z emailov a podobne. Rôzne alternatívy prechodu úrovňami v podobe sekundárnych úloh majú vplyv na to, akou cestou misiu ukončíte a ak ich nesplníte, prejaví sa to v ďalšej úrovni. Prostredie je interaktívne (Kto z vás sa vždy nepokúsi spláchnuť na záchodoch a pustiť vodu?) a v niektorých termináloch máte možnosť primitívneho hackovania. Takže už nie len stlač tlačidlo.

Dnes mám rande so svojim mestom

Spoločne si môžeme neskôr zavrieskať „aviiiiiii“, ale zachovajme ešte dekórum. Čo teda Nightdive Studios spravili? To, čo vždy. Vzali SiN, pôvodne postavený na Quake II engine, preniesli ho do svojho KEX enginu a trochu upackali sem a tam. Nechýba ani možnosť kedykoľvek sa prepnúť do pôvodnej grafiky, pri ktorej sa o hranaté modely takmer porežete. Rozdiel je síce viditeľný, ale žiadnu slávu nečakajte. Hra vyzerá o niečo lepšie než kedysi, no na dnešných veľkých obrazovkách stále vyniknú jednoduché textúry a zastarané modely. To je však údel podobných remasterov. Aspoň sa už hra nenahráva dlhé minúty, všetko funguje svižne a nič nepadá.

Zároveň platí, že si môžete vybrať, do ktorého levelu sa presuniete a nemusíte sa trápiť v časti, ktorá vám pije krv. Mutant vo vodárni si vypočul nejedno nepekné slovo pri neustálom Johnovom exituse. Ďalším bonusom je prítomnosť datadisku Wages of Sin, ktorý nie je iba slaboduchým príveskom k mierne nadpriemernej strieľačke, ale rozširuje bizarné univerzum o ďalší, subjektívne aj zaujímavejší príbeh. Hlavným zloduchom je tentoraz mafiánsky boss Gianni Manero, ktorý pokračuje v nebezpečných pokusoch s mutantmi.