Autor Tekkenu Katsuhiro Harada vysvetľuje, prečo odišiel z Bandai Namco a založil vlastné štúdio

Odchod Katsuhiro Haradu z Bandai Namco koncom minulého roka vyvolal medzi fanúšikmi bojových hier obavy. Muž, ktorý stál pri zrode a rozvoji série Tekken, sa po viac ako troch desaťročiach rozhodol opustiť spoločnosť. Krátko nato však oznámil vznik nového štúdia VS Studio, za ktorým finančne stojí japonská spoločnosť SNK, známa značkami Fatal Fury a The King of Fighters.

V rozhovore pre GamesIndustry.biz Harada vysvetlil, že za jeho odchodom nestál jeden konkrétny dôvod. Keď sa blížil k päťdesiatke, začal premýšľať, ako chce stráviť posledných približne desať rokov svojej vývojárskej kariéry. V Japonsku sa totiž za štandardný vek odchodu do dôchodku považuje približne šesťdesiatka.

Pôvodne si predstavoval, že v tom čase bude mať Tekken už približne pätnásty diel. Vývoj hier sa však výrazne predĺžil. Kým kedysi dokázalo štúdio vydať jednu hru ročne, dnes môže výroba jediného titulu zabrať aj päť rokov. Harada si tak uvedomil, že mu možno zostáva čas už len na jednu ďalšiu veľkú hru. Rozhodol sa preto vyskúšať niečo nové.

Nový súper v podobe SNK

Založiť nové štúdio v čase, keď herný priemysel čelí prepúšťaniu a zatváraniu spoločností, nie je jednoduché. Harada si riziká uvedomoval ešte pred odchodom z Bandai Namco. Po oznámení svojho rozhodnutia však dostal viacero ponúk a jedna z nich ho zaujala výraznejšie než ostatné.

Prišla od SNK, spoločnosti s viac ako polstoročnou históriou, ktorá výrazne ovplyvnila bojové hry aj arkádovú kultúru. Harada priznáva, že má dlhoročný vzťah k značke Neo Geo a jej hrám. Zaujala ho však aj samotná komunikácia s predstaviteľmi spoločnosti a saudskoarabským korunným princom Mohammedom bin Salmánom, ktorý je podľa neho veľkým fanúšikom hier.

„Nehovorili sme o zarábaní peňazí ani o obchodnej stránke. Rozprávali sme sa o hrách, hrách a zase len o hrách, až kým nebola dohoda uzavretá,“ opísal Harada rokovania. Prístup korunného princa mu pripomenul zakladateľa Namca Masayu Nakamuru, ktorý sa podľa neho tiež neustále zaujímal o hry a pýtal sa vývojárov, čo by chceli vytvoriť.

Harada zároveň tvrdí, že VS Studio má od SNK prisľúbenú úplnú autonómiu a vlastné rozhodovacie právomoci. Zatiaľ má pri fungovaní štúdia veľkú slobodu. Jeho tím sa postupne rozrastá aj o ďalších skúsených vývojárov. V auguste sa napríklad pridal Kohei Ikeda, režisér Tekkenu 8, ktorý vo VS Studio pôsobí ako herný dizajnér.

Zaujímavé je, že Harada sa pri zostavovaní tímu obklopil predovšetkým veteránmi. Teší ho, že mnohí záujemcovia, ktorí sa mu ozvali, mali viac ako 45 rokov. Sám pritom aktívne nehľadal výhradne starších vývojárov. Pôvodná desiatka členov sa postupne rozrástla vďaka osobným kontaktom a odporúčaniam.

„Vezmime si futbal. Ak by proti sebe hrali tímy dvadsiatnikov a päťdesiatnikov, mladší by pravdepodobne vyhrali. Pri vývoji hier je to však naopak. Päťdesiatnici môžu mať výhodu, pretože skúsenosti sú naozaj dôležité,“ vysvetľuje Harada.

Menší tím, viac spoločných rozhodnutí

Prechod z veľkej spoločnosti do menšieho štúdia priniesol aj zmenu v spôsobe práce. Harada opisuje, že v rozsiahlej firme nie je vždy jednoduché zistiť, kto presne rozhodol o konkrétnej veci. Vo VS Studio sa naopak do diskusií zapájajú všetci bez ohľadu na pracovnú pozíciu.

Umelci, programátori, režiséri aj herní dizajnéri spolu sedia a spoločne rozoberajú nápady. Aj technik tak môže prísť s návrhom na príbeh alebo hernú mechaniku. Harada tento spôsob spolupráce vníma ako osviežujúci a odlišný od toho, na čo bol zvyknutý v Bandai Namco.

Menšie štúdio však má aj svoje nevýhody. Veľkí vydavatelia majú podľa Haradu výraznú prevahu v marketingu a distribúcii hier. Po rokoch skúseností s globálnym marketingom v Bandai Namco vie, aké dôležité sú tieto schopnosti a koľko zdrojov si vyžadujú. VS Studio ich bude musieť ešte len vybudovať.

Zároveň mu však nový začiatok pripomína herný priemysel 90. rokov, keď sa menšie tímy museli o všetko postarať samy. Práve táto sloboda a zodpovednosť sú pre neho jednou z najzaujímavejších stránok nového pôsobenia.

Rozdiely medzi japonským a západným herným priemyslom

Harada sa vyjadril aj k rozdielom medzi japonskými a západnými hernými spoločnosťami. Podľa neho sú v Japonsku platy spravidla nižšie než v USA, predovšetkým na západnom pobreží, no pracovné miesta bývajú stabilnejšie. Okamžité prepúšťanie zamestnancov prostredníctvom e-mailu, ktoré sa v posledných rokoch objavovalo v amerických herných firmách, je podľa neho v Japonsku oveľa menej bežné.

Západné prostredie však podľa Haradu vytvára ľudí, ktorí sú vďaka náročným pracovným podmienkam psychicky odolní a majú veľa skúseností. Problémy západných spoločností navyše zasahujú aj japonský priemysel. Mnohé tamojšie firmy totiž spolupracujú so zahraničnými vývojárskymi štúdiami a outsourcingovými partnermi, ktorým po zrušení projektov môže zo dňa na deň zmiznúť práca. Harada preto dúfa, že pracovné prostredie v západnom hernom priemysle sa časom stabilizuje.

Veľkou témou sú aj rastúce náklady na vývoj. Harada už v minulosti spájal rozšírenie mikrotransakcií s tým, ako drahé sa stali moderné hry. Podľa neho môže vývoj jediného AAA titulu dnes stáť až 50 miliárd jenov. Takéto investície prirodzene obmedzujú ochotu riskovať a vydavatelia sa čoraz viac spoliehajú na zavedené značky s overeným publikom. Ani umelá inteligencia zatiaľ podľa neho tieto náklady výrazne neznižuje.

Na druhej strane sa zmenšuje rozdiel medzi nezávislými hrami a veľkými produkciami. Grafická kvalita indie titulov sa za posledné roky výrazne priblížila AAA hrám. Problémom je však ich objaviteľnosť. Na Steame vychádza každý týždeň obrovské množstvo hier a hráči majú čoraz väčší problém rozoznať, ktoré z nich stoja za pozornosť.

Harada upozorňuje, že aj malé tímy s približne desiatimi ľuďmi dnes dokážu vytvoriť výbornú hru, no napriek tomu môžu komerčne zlyhať. Nestačí teda iba vytvoriť kvalitný titul. Vývojári musia zároveň nájsť spôsob, ako sa dostať k hráčom.

Esport ako moderná arkádová kultúra

Samostatnou témou rozhovoru bol esport, ku ktorému má Harada blízko. Súťažné turnaje vníma ako modernú podobu arkádovej kultúry. Hráči sa v minulosti stretávali v herniach, navzájom si ukazovali stratégie a súťažili proti sebe. Hoci arkády vo veľkej časti sveta prakticky zmizli, ich komunitný duch podľa neho prežil práve v turnajoch a esportových podujatiach.

Zároveň však upozorňuje, že veľké turnajové odmeny a vysoká sledovanosť automaticky neznamenajú, že esport je pre vydavateľov mimoriadne výnosným biznisom. Jeho skutočná hodnota spočíva skôr v tom, že udržiava hry relevantné aj dlho po vydaní. Prenosy, komentované zápasy a komunitné aktivity predlžujú životnosť titulov a pomáhajú udržiavať záujem hráčov, čo sa môže postupne prejaviť aj na predajoch a dlhodobej podpore.

Harada preto varuje pred príliš optimistickým pohľadom na ekonomiku esportu. Veľké prize pooly a rastúca sledovanosť môžu vytvárať dojem, že samotné turnaje prinášajú vydavateľom obrovské zisky. Podľa neho je však dôležitejšie vnímať ich ako spôsob, ako si hra dokáže udržať komunitu a publikum počas dlhšieho obdobia.