Film, ktorý treba vidieť - Ralph Rozbi-to

Filmy inšpirované videohrami sú nešťastným folklórom, väčšina z nich nestojí za nič. Filmov, v ktorých sa nejaké videohry mihnú, alebo sa v nich hrá, je priveľa a vlastne o hrách a o hraní vôbec nie sú a filmy, ktoré o hrách a hraní sú, radšej keby ani neboli. Taký Kráľ videohier napríklad, hodinu a pol trvajúca reklama na prvý Xbox, miestami síce vtipná, ale inak zlátanina plná stereotypných klišé o hráčoch ako sexuálne frustrovaných nímandoch, ktorí zabudli dospieť. 

Obyčajne sú podľa nich, a nie o nich. Ralph Rozbi-to (v originále Wreck-it Ralph) je totiž film, ktorý si najviac dokážu vychutnať práve hráči. Lebo to, čo do kín prišlo ako animák snažiaci sa osloviť predovšetkým detské publikum, je nádhernou a veľkolepou oslavou videohier. Po Scottovi Pilgrimovi druhý zásadný videoherný film.

Ralph Rozbi-to je takýmto filmom, odohráva sa na druhej strane automatu, vo fantasticky premyslenom fiktívnom elektronickom svete, v ktorom napájacie káble slúžia ako železničné trasy a elektrická rozvodňa je stanicou, kde sa postavy z videohier môžu stretať na kus reči. Funguje to takto.

Predstavte si automatovú herňu. Pac-man, Centipede, Street Fighter a tak ďalej, zmes automatov reálnych a fiktívnych videohier, keď sa hrá, hrá sa, ale keď sa nehrá, v automatoch to začne žiť vlastným životom. Postavičky oslavujú, ak má ich hra napríklad tridsaťročné jubileum, cestujú medzi automatmi a navštevujú sa, alebo dochádzajú do podpornej terapeutickej skupiny pre záporákov, ktorí síce sami o sebe nemusia byť zlí, ale v kóde hry inak nemôžu. Vedie ju Blinky z Pac-mana. Ralph Rozbi-to vyhľadá ich pomoc po tom, ako už začne mať dosť toho, že vo videohre, v ktorej je záporákom, ho nikto nerešpektuje. Neznášajú ho obyvatelia domu, ktorý Ralph v rámci zadania rozbíja, čo je ale horšie, neznáša ho aj hrdina z jeho hry – Felix Oprav-to, ktorému by malo dochádzať, že bez Ralpha by to jednoducho nešlo. 

Ralph jednoducho túži po uznaní a rešpekte a keď sa mu ho nedostáva v jeho vlastnej hre, začne to skúšať v iných. Najprv zavíta do FPS Heros Duty, kde sa okrem iného pozastavuje nad tým, že nové hry sú čoraz násilnejšie a potom skončí v arkádovej závodnej motokárovej hre Sugar Rush, kde sa zapletie s miestnym bugom a pomáha mu v kariére. 

Toľko k príbehu, viac prezrádzať netreba, stačí, ak naznačíme, že paranoidnejší z hráčov by ho mohli interpretovať aj ako ideologické alibi herných vývojárov ospravedlňujúcich technologické nedostatky hier. 

Za Ralphom Rozbi-to ale určite vývojári nestoja, naopak, nakrútili ho, a o tom som hlboko presvedčený, hráči. Ľudia, ktorí milovali staré hry a milujú aj tie nové a teraz pracujú u Disneyho alebo v Pixare, stali sa z nich režiséri, scenáristi, animátori a tak ďalej, a keď sa im naskytla možnosť, nakrútili film síce pre deti, možno aj pre svoje, ale taký, na ktorom by sa bavili oni sami ešte lepšie.

Prvá tretina filmu a záver, vrátane titulkov sú ako z mokrého sna hráčov. Odkazy, parafrázy slávnych videohier, poetika herní, vtipy, ktoré komunikujú len a iba s hráčmi, to všetko robí z Ralpha Rozbi-to povinnosť. To ostatné je veľmi vysoký Disney štandard, atraktívny už len preto, že sa odohráva v prostredí videohry a na rozvíjanie deja používa postupy vlastné videohernej stavbe príbehu. 

Je jedno či v 2D alebo v 3D, Ralph Rozbi-to je film o nostalgickej radosti z hrania, slovenský dabing síce berie ohľady na detského diváka, dôležité ale je, že neignoruje celkom videoherný kontext a nesnaží sa za každú cenu prispôsobiť všetky dialógy aj ľuďom, ktorí nikdy nehrali. 

Keď som videl Raplha po druhý krát, sedel som kdesi v strede, osamotený medzi detvákmi a ich rodičmi. Otcovia (aj mamičky) tak v mojom veku, a žiaľ už aj mladší, vyšli si do kina s potomkami. Šarvanci sa tešili na film, otcovia sa znudene ošívali, ešte netušiac, že behom úvodnej štvrťhodiny sa úlohy vymenia a znudene ošívať sa začali deti a tešili sa otcovia. Veľkolepý zážitok.